Dysgrafia: Porucha, ktorá zapríčiňuje problém s písaním

Dysgrafia je neurologická porucha, konkrétne porucha písania, ktorá zapríčiňuje to, že deťom, ale aj dospelým sa ťažko píše, čo môže byť dôsledkom problémov s koordináciou ruky alebo s vyjadrovaním myšlienok písaním. Predstavte si, že váš mozog vie, čo chce povedať, ale vaša ruka si s tým nevie poradiť, či už je to preto, že nevie, ako správne držať ceruzku alebo ako premeniť myšlienky na slová na papieri. Našťastie, existujú špeciálne cvičenia a techniky, ktoré môžu deťom s týmto problémom pomôcť zlepšiť ich schopnosť písať a vyjadrovať sa písomne.

Čo obnáša dysgrafia?

Dysgrafia je stav mozgu, ktorý spôsobuje, že aj keď je niekto dobre vzdelaný a chápe učivo, má problém premeniť svoje myšlienky na písaný text tak, aby zodpovedal jeho veku a intelektuálnym schopnostiam. Predstavte si to ako prekážku medzi tým, čo vaša myseľ vie a chce vyjadriť a vašou schopnosťou to zaznamenať na papier.

Písanie je zložitý úkon, ktorý si vyžaduje dokonalú spoluprácu rôznych zručností a častí mozgu – od pohybu prstov po rozpoznávanie a tvorbu symbolov, ako sú písmená a čísla, cez uchovávanie a manipuláciu s informáciami, až po porozumenie a organizáciu jazyka. Dysgrafia môže byť preto vnímaná ako „dáždnikový“ pojem, ktorý zahŕňa širokú škálu písacích problémov a jej diagnostikovanie môže byť náročné.

U detí sa zvyčajne objavuje, keď sa učia písať a v takom prípade hovoríme o vývojovej dysgrafii. U dospelých môže nastať dysgrafia náhle po určitom úraze hlavy alebo mozgu a takýto typ sa nazýva získaná dysgrafia. Tento stav je klasifikovaný ako špecifická porucha učenia, konkrétne ako porucha učenia vo vzťahu k písaniu.

Charakteristické je kŕčovité a neúhľadné písmo.

Je dysgrafia formou dyslexie?

Dyslexia a dysgrafia sú dve odlišné neurologické poruchy, ktoré sa môžu ľahko zamieňať kvôli ich podobným symptómom a častému súčasnému výskytu. Kým dyslexia sa týka špecifických problémov s čítaním, kde dotknuté osoby môžu čítať pomalšie, majú problémy s rozpoznávaním slov a môžu mať nižšiu čítaciu úroveň, ako by sa očakávalo na základe ich veku a inteligencie. Majú tiež problémy s rozkladaním slov na základné zvuky a s priraďovaním písmen k týmto zvukom.

Naopak, dysgrafia sa prejavuje ako súbor problémov súvisiacich s písaním, ktoré môžu zahŕňať fyzické prekážky pri písaní slov, ako aj ťažkosti s organizáciou a vyjadrovaním myšlienok na papieri. Preto sa tieto dve poruchy líšia vo svojom zameraní a vplyve, aj keď obidve môžu významne ovplyvniť akademické a každodenné funkcie dotknutých jedincov.

canva/ Getty Images Signature

A čo autizmus?

Dysgrafia nie je formou poruchy autistického spektra. Aj keď sa dysgrafia môže častejšie vyskytovať u ľudí s autizmom, ide o samostatné neurologické poruchy zamerané na konkrétne problémy s písaním. Je teda možné trpieť dysgrafiou bez toho, aby bola prítomná diagnóza autizmu.

Poruchy autistického spektra predstavujú širšie neurovývinové poruchy, ktoré sa prejavujú rôznymi symptómami vrátane problémov so sociálnou interakciou a komunikáciou, opakovanými a obmedzenými vzormi správania a záujmov a môžu zahŕňať aj citlivosť na senzorické stimuly.

Preto, hoci sa môžu u niektorých ľudí autizmus a dysgrafia prelínať, ide o dve rozdielne diagnostické skupiny, každá s vlastnými špecifikami a potrebami, čo si vyžaduje prispôsobené metódy a zásahy.

Koho najčastejšie postihuje dysgrafia?

Dysgrafia je porucha, ktorá môže postihnúť každého, bez ohľadu na vek. Často sa však výskumy zameriavajú na jej vyššiu prevahu u detí priradených pri narodení k mužskému pohlaviu v porovnaní s tými, ktoré boli priradené k ženskému pohlaviu. Tento jav môže byť ovplyvnený rôznymi faktormi, vrátane genetických, biologických a vplyvov z prostredia.

Existuje tiež dôkaz, že dysgrafia môže byť čiastočne dedičná, čo naznačuje genetický základ. Rodinná anamnéza porúch učenia často zvyšuje pravdepodobnosť dysgrafie, čo naznačuje, že genetické predispozície a rodinné vzorce učenia môžu hrať úlohu.

Okrem toho, deti s poruchami autistického spektra a deti s poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) majú vyššiu pravdepodobnosť výskytu dysgrafie. To poukazuje na možné prepojenia medzi týmito stavmi a na to, ako môžu ovplyvňovať neurovývoj a schopnosti súvisiace s písaním. Tieto prepojenia naznačujú, že pri liečbe a podpore dysgrafie je dôležité zohľadniť aj prípadné súvisiace stavy.

canva/ pixelshot

Ako sa často vyskytuje dysgrafia?

Dysgrafia je pomerne bežný stav, pričom odhady ukazujú, že postihuje približne 5 % až 20 % populácie. Toto široké rozpätie odhadov môže byť výsledkom skutočnosti, že dysgrafia je často prehliadaná, nediagnostikovaná alebo nesprávne diagnostikovaná. Komplexnosť a rôznorodosť príznakov dysgrafie môže sťažiť presné rozpoznanie, čo môže viesť k rozdielom v prevalencii v rôznych štúdiách a populáciách.

Príznaky vyskytujúce sa pri dysgrafii

Ľudia s dysgrafiou môžu zažívať rôzne problémy súvisiace s písaním, pričom často hovoria ľahšie a plynulejšie, ako sú schopní písať. Medzi typické ťažkosti patria:

• Tvorba a čitateľnosť písmen: Môžu mať problémy s tým, ako formujú písmená, čo môže viesť k nízkej čitateľnosti ich písma.
• Veľkosť písmen a medzery: Môžu sa potýkať s udržaním konzistentnej veľkosti písmen a primeraných medzier medzi slovami a písmenami.
• Hláskovanie: Často majú ťažkosti s pravopisom slov.
• Jemná motorická koordinácia: Môže byť náročné koordinovať drobné pohyby rúk potrebné na písanie.
• Rýchlosť písania: Ich písanie môže byť pomalšie alebo menej plynulé v porovnaní s rovesníkmi.
• Gramatika a skladba: Môžu mať problémy s gramatickou správnosťou a štruktúrovaním viet.

Špecifické prejavy dysgrafie môžu zahŕňať:

• Písanie mimo priamok: Majú problémy udržať písanie na línii.
• Držanie a ovládanie písacieho nástroja: Môžu mať nezvyčajný spôsob držania pera alebo ceruzky, čo sťažuje písanie.
• Opakované poradie písmen: Písmená môžu byť zapísané v nesprávnom poradí.
• Pamäť na tvorbu písmen: Môžu mať ťažkosti so zapamätaním si, ako sa písmená správne tvoria.
• Používanie veľkých a malých písmen: Majú problémy s rozhodovaním, kedy použiť veľké alebo malé písmená.
• Správna gramatika a interpunkcia: Môžu mať ťažkosti s vytváraním gramaticky správnych viet a s používaním interpunkcie.
• Vynechávanie alebo nesprávne usporiadanie slov: Vo vetách môžu chýbať slová alebo môžu byť nesprávne usporiadané.
• Nesprávne používanie slovies a zámen: Môže dochádzať k zámene alebo nesprávnemu používaniu slovies a zámen v kontexte.

Existencia niektorého z týchto príznakov neznamená automaticky, že osoba má dysgrafiu. Ak však dieťa prejavuje výrazné problémy s osvojovaním si základných písacích zručností, ktoré by boli adekvátne jeho veku, je dôležité zvážiť odborné vyšetrenie, aby sa zistilo, či potrebuje špecifickú podporu.

canva/ Getty Images

Čo spôsobuje dysgrafiu?

Vývojová dysgrafia je komplexná porucha, ktorej presné príčiny ešte nie sú úplne pochopené. V procese písania hrá kľúčovú úlohu viacero mozgových funkcií, vrátane jemnej motoriky, ktorá umožňuje presné pohyby potrebné na písanie, vizuálneho vnímania, ktoré zahŕňa schopnosť správne vidieť a interpretovať to, čo píšeme, spracovania jazyka pre porozumenie a používanie slov a pamäte, ktorá uchováva informácie potrebné pre písanie.

Zaujímavý je aj genetický aspekt dysgrafie. Jej častý výskyt v niektorých rodinách naznačuje možnú genetickú predispozíciu k tomuto stavu. To by mohlo znamenať, že určité genetické faktory zvyšujú pravdepodobnosť vzniku dysgrafie alebo, že v rodinách existujú spoločné vzorce učenia a neurovývinu, ktoré môžu ovplyvňovať schopnosť písania.

Diagnostika dysgrafie

Diagnostikovanie dysgrafie je skutočne náročný proces, najmä keď vezmeme do úvahy, že Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch ju zahrnul do širšej kategórie špecifických porúch učenia bez poskytnutia špecifických diagnostických kritérií práve pre dysgrafiu. Tento prístup znamená, že rozpoznanie dysgrafie si vyžaduje podrobné posúdenie individuálnych okolností každého prípadu.

Pri diagnostike sa preto berie do úvahy množstvo faktorov, vrátane individuálnych silných a slabých stránok v učení, vzdelávacej histórie osoby, rozsahu a charakteru písacích problémov, ako aj na aké intervencie dotyčný v minulosti reagoval. Podstatná je aj analýza toho, ako špecifické vzdelávacie stratégie a podpora ovplyvnili dotyčného v jeho akademickom progrese.

Diagnostický proces sa zvyčajne uskutočňuje v rámci edukačného systému a zahŕňa tím rôznych špecialistov, ako sú fyzioterapeuti, špeciálni pedagógovia, logopédi a neuropsychológovia. Tento multidisciplinárny prístup umožňuje vytvorenie uceleného obrazu o potrebách a výkonnosti jednotlivca, čo napomáha pri stanovení diagnózy dysgrafie a následnom navrhovaní vhodných opatrení a podpory.

canva/ pixelshot

Kedy by malo ísť dieťa na diagnostiku?

V prípade podozrenia na dysgrafiu alebo iné rozdiely v učení je často najlepšie, ak je dieťa testované čo najskôr. Včasná diagnostika dysgrafie umožňuje dieťaťu skôr sa naučiť a uplatňovať nové stratégie písania, čím sa môže zlepšiť jeho akademický výkon a sebavedomie. Príznaky dysgrafie sa môžu začať prejavovať už vo veku 5 rokov, avšak u niektorých jedincov sa môžu objaviť aj neskôr, až počas mladšej dospelosti.

S rastúcim vekom a postupom vo vzdelávaní sa zvyšujú aj nároky na písomné zručnosti, preto je dôležité dysgrafiu diagnostikovať čím skôr, aby sa dieťa mohlo vyrovnať s týmito požiadavkami. Je dôležité si tiež uvedomiť, že nikdy nie je príliš neskoro na získanie diagnózy a zodpovedajúcej pomoci.

Ak máte podozrenie, že vaše dieťa môže mať dysgrafiu, môžete požiadať o hodnotenie u školského alebo certifikovaného pedagogického psychológa. Školy často disponujú zdrojmi alebo môžu odporučiť vhodných odborníkov, ktorí sú schopní poskytnúť odborné hodnotenie a poradenstvo v prípade porúch učenia vrátane dysgrafie.

Aké typy testov sa vykonávajú v rámci diagnostiky?

Pri diagnostike dysgrafie sa obvykle využívajú rôzne hodnotenia a testy zamerané na posúdenie písacích schopností a súvisiacich zručností. Medzi tieto testy patrí:

• Formalizované hodnotenie písma: Tieto hodnotenia sa zameriavajú na meranie rýchlosti písania dieťaťa a čitateľnosti jeho písma. Mohú zahŕňať úlohy, ako je prepisovanie textu v určitom časovom limite, alebo písanie na základe diktátu, aby sa zistilo, ako rýchlo a presne dokáže dieťa formovať písmená a slová.
• Beeryho vývinový test vizuomotorickej integrácie (VMI): Tento test hodnotí schopnosť dieťaťa koordinovať vizuálne vnímanie s motorickými pohybmi. Vizuomotorická integrácia je dôležitá pre plynulé a efektívne písanie, pretože zahŕňa schopnosť dieťaťa vidieť tvar písmena a následne ho správne nakresliť.

Pri diagnostike dysgrafie je dôležité brať do úvahy širokú škálu faktorov a testov, pretože žiadny jednotlivý test neodhalí všetky aspekty tejto zložitej poruchy. Okrem štandardných testov môže diagnostický proces zahŕňať aj podrobnejšie hodnotenia zamerané na konkrétne oblasti, ako sú písomné vyjadrovacie schopnosti, organizácia textu a gramatika, čo umožňuje lepšie pochopenie špecifických ťažkostí, s ktorými sa dieťa stretáva.

Hodnotenie schopností, ako sú jemné motorické zručnosti (teda presnosť a koordinácia drobných pohybov rúk a prstov) a schopnosť správne vnímať a interpretovať vizuálne informácie, je kľúčové. Tieto testy nám môžu pomôcť odhaliť skryté prekážky, ktoré by mohli ovplyvňovať písanie. Keď sa učitelia, rodičia a špecialisti, ako sú terapeuti alebo psychológovia, spoja, môžu spoločne vytvoriť kompletný obraz o tom, čo dieťa potrebuje. Táto spolupráca je základom pre správne stanovenie diagnózy a následný výber metód a pomôcok, ktoré najviac podporia dieťa vo vývoji jeho písacích schopností.

Ako zvládnuť dysgrafiu?

Na zvládnutie dysgrafie existujú rôzne prístupy, ktoré sú prispôsobené každému človeku zvlášť, keďže každý môže dysgrafiou trpieť inak. Keďže na dysgrafiu neexistujú žiadne tabletky, kľúčom je nájsť správne vzdelávacie metódy a pomôcky, ktoré pomôžu zlepšiť písanie. Tieto metódy a pomôcky môžeme rozdeliť do troch hlavných skupín:

1. Pomôcky: Ide o rôzne nástroje alebo technológie, ktoré pomáhajú bez zmeny učiva. Mohlo by to byť napríklad písanie na počítači namiesto ručného písania, viac času na dokončenie úloh alebo možnosť odpovedať ústne namiesto písomne.
2. Úpravy: Tu ide o zmeny v tom, čo sa od študenta očakáva, aby sa zohľadnili jeho špecifické potreby. Môže to znamenať jednoduchšie písacie úlohy, možnosť robiť prezentácie namiesto písomných prác alebo upravené hodnotenie.
3. Zlepšovacie metódy: Táto skupina zahŕňa špeciálne cvičenia a terapie, ktoré pomáhajú zlepšiť písacie zručnosti a prekonať prekážky spôsobené dysgrafiou. Môže to zahŕňať cvičenia na zlepšenie jemnej motoriky, tréningy na lepšiu koordináciu oka a ruky alebo pomoc pri organizácii myšlienok pri písaní.

Je dôležité, aby rodičia a škola spolupracovali a hľadali najlepšie riešenia pre dieťa. Zapojenie odborníkov ako sú špeciálni pedagógovia, terapeuti alebo logopédi, môže tiež veľmi pomôcť.

canva/ joaquincorbalan

Vieme zabrániť nejakým spôsobom dysgrafii?

Úplne sa vyhnúť dysgrafii možné nie je, keďže nevieme presne, čo ju spôsobuje. Môžu za to rôzne dôvody, ako genetika alebo ako funguje náš mozog. Ale dobrá správa je, že existujú spôsoby, ako zmierniť jej vplyv na učenie a bežný život.

Kľúčom je všimnúť si problém, čo najskôr. Ak si všimnete, že vaše dieťa má problémy s písaním, napríklad písmenká mu nejdú dobre alebo má problémy s držaním pera, je dobré sa o tom porozprávať s lekárom alebo s niekým, kto sa vyzná v tejto oblasti. Čím skôr problém spoznáme, tým skôr môžeme začať s opatreniami, ktoré dieťaťu pomôžu.

Aký je výhľad pre túto diagnózu?

Výhľad pre osoby s dysgrafiou sa líšia a závisí od niekoľkých dôležitých faktorov. Keď sa dysgrafia zistí skoro a dieťa dostane vhodnú pomoc a zásahy, je veľká šanca, že si jeho písanie a školské výsledky výrazne polepšia.

Na druhej strane, ak sa dysgrafia nerozpozná a dieťa nedostáva potrebnú podporu, môže to viesť k frustrácii a pocitom, že nie je dosť dobré. Tieto pocity môžu vznikať, keďže deti majú problémy v škole a niekedy môžu byť mylne považované za nedbalé alebo lenivé. Toto môže negatívne ovplyvniť ich sebavedomie a chuť učiť sa. Preto je tak dôležité dysgrafiu včas spoznať a poskytnúť potrebnú pomoc.

Prečítajte si: Dyslexia: Porucha čítania, ktorá neovplyvňuje inteligenciu dieťaťa

Aké je to žiť s dysgrafiou?

Život s dysgrafiou prináša svoje výzvy, ale tiež ponúka možnosti pre osobný rast a sebapoznanie. Pre ľudí s dysgrafiou môže byť proces písania obzvlášť náročný, pretože ich schopnosť zaznamenať myšlienky na papier často neodráža ich intelekt alebo kreativitu. Dôležité je si uvedomiť, že to vôbec nesúvisí s inteligenciou alebo snahou. Je to skôr otázka nájdenia alternatívnych spôsobov vyjadrovania a učenia sa.

Používanie technologických nástrojov, ako sú počítače alebo softvéry na rozpoznávanie hlasu, môže výrazne uľahčiť a zefektívniť komunikáciu bez potreby tradičného spôsobu písania. Ergoterapia a špecifické cvičenia môžu tiež pomôcť zlepšiť motorické zručnosti, čo má priaznivý vplyv na písanie.

Samoprijatie a sebaúcta osoby s dysgrafiou môžu byť významne ovplyvnené, ak jej okolie nesprávne chápe význam tejto poruchy. Je kľúčové, aby si ľudia s dysgrafiou boli vedomí, že problémy s písaním neodzrkadľujú ich celkové schopnosti ani inteligenciu. Majú veľký význam podpora a porozumenie zo strany rodiny, priateľov a škôl, ktoré pomáhajú budovať sebadôveru a motiváciu pokračovať vpred.

Dysgrafia je neurologický stav, ktorý sa dá zvládnuť

Dysgrafia je síce výzvou pre tých, ktorí sa s ňou stretávajú, ale nie je to prekážka, ktorá by sa nedala prekonať. S pravou podporou a správnymi stratégiami, spolu s pozitívnym prístupom, môžu deti s dysgrafiou výrazne zlepšiť svoje písacie schopnosti a zvládnuť tak školské aj každodenné výzvy. Kľúčom je rýchle rozpoznanie, prispôsobenie vzdelávania na mieru a neustála podpora od rodiny, školy a odborníkov. Hoci dysgrafia môže priniesť isté obmedzenia, otvára tiež dvere k inovatívnym riešeniam a novým spôsobom vyjadrovania. S odhodlaním a podporou je možné prekonať aj tie najväčšie výzvy, ktoré dysgrafia prináša.

canva/ Getty Images Signature

zdroj titulnej foto: canva/ Deyan Georgiev

Zdroj článku: Dysgraphia