Dyskalkúlia: Keď je matematika naozaj veľkou výzvou

Dyskalkúlia je porucha učenia, ktorá sa týka matematiky a práce s číslami. Podobne ako dyslexia, ktorá ovplyvňuje čítanie, dyskalkúlia ovplyvňuje schopnosť človeka pochopiť a manipulovať s číslami. Tento problém môže byť zložitý, pretože zasahuje do rôznych oblastí matematiky – od jednoduchého sčítania a odčítania až po zložitejšie matematické úlohy.

Čo je to dyskalkúlia?

Dyskalkúlia je porucha učenia zameraná na pochopenie a manipuláciu s číslami a matematickými konceptmi. Ľudia postihnutí dyskalkúliou sa stretávajú s výzvami, keď prichádza na matematiku, pretože ich mozog nespracováva matematické informácie tak, ako u ľudí bez tejto poruchy.

Dôležité je zdôrazniť, že tieto ťažkosti nereflektujú na ich celkovú inteligenciu alebo schopnosti. Príznaky dyskalkúlie sú najčastejšie zaznamenané v detstve, najmä počas osvojovania si základných matematických operácií.

Mnohí dospelí však môžu mať dyskalkúliu bez toho, aby si boli jej prítomnosti vedomí. Zápas s matematikou môže pre ľudí s dyskalkúliou prinášať aj emocionálne a psychologické ťažkosti, ako sú úzkostné stavy, depresia a podobné negatívne pocity. Je tiež známe, že dyskalkúlia môže nastúpiť v neskoršom veku ako dôsledok určitých zdravotných stavov, čo sa označuje ako získaná dyskalkúlia.

canva/ robertkneschke

Koho postihuje dyskalkúlia?

Dyskalkúlia môže postihnúť kohokoľvek bez ohľadu na vek alebo pohlavie, ale najčastejšie sa jej príznaky začínajú objavovať u detí v prvých rokoch základnej školy, teda približne vo veku 6 až 9 rokov. V tomto období, keď sa deti začínajú intenzívnejšie venovať základom matematiky, sa môžu začať prejavovať ťažkosti s pochopením a manipuláciou s číslami, ktoré sú charakteristické pre dyskalkúliu.

Ako sa často vyskytuje dyskalkúlia?

Dyskalkúlia nie je tak bežne rozpoznaná ako niektoré iné poruchy učenia, ale je pomerne rozšírená. Odborníci odhadujú, že postihuje približne 3 až 7 % populácie celosvetovo. Tento rozptyl v odhadoch odráža rôznorodosť v kritériách diagnostiky a povedomí o tejto poruche v rôznych regiónoch a kultúrach.

Ako dyskalkúlia ovplyvňuje mozog?

Dyskalkúlia a jej vplyv na mozog ukazujú, ako každý z nás spracúva informácie trochu inak. Ľudia s dyskalkúliou majú osobitný spôsob, akým ich mozog pristupuje k matematickým úlohám a číslam, odlišný od tých, ktorí tieto poruchy nemajú. Keď čelíme jednoduchej matematickej úlohe, ako je „2+2=?“, náš mozog musí aktivovať sériu krokov:

Vizuálne spracovanie: Tento krok nám umožňuje vidieť a rozpoznať matematickú úlohu. Obrázky z našich očí sú poslané do mozgu, kde sa ďalej analyzujú.

Krátkodobá pamäť: V tejto fáze si udržiavame dôležité informácie, ako sú čísla, matematické symboly a ich poradie, počas riešenia problému.

Jazyk: Naša myseľ musí rozpoznať a porozumieť matematickým symbolom a premeniť ich na zrozumiteľný jazyk, aby sme vedeli, čo znamenajú znamienka plus, rovnítko a otáznik.

Dlhodobá pamäť: Používame ju na zapamätanie si metód a spôsobov riešenia matematických úloh, čo nám umožňuje rozpoznať, že ide o sčítaciu úlohu na základe znamienok plus a rovnosti.

Pochopenie množstiev: Mozog interpretuje číselné symboly, ako je „2“, a prekladá ich na konkrétne množstvá alebo objemy, čo sa často učíme na praktických príkladoch, ako sú ovocie alebo zvieratá.

Výpočet: Tento krok zhrňuje všetky predchádzajúce procesy a umožňuje nám dospieť k riešeniu, že „2+2=4“.

V prípade ľudí s dyskalkúliou môže byť ktorýkoľvek z týchto procesov narušený alebo menej efektívny, čo spôsobuje ťažkosti pri riešení aj základných matematických úloh. Táto odlišnosť neznamená, že sú menej schopní alebo inteligentní, len to, že ich mozog pracuje iným spôsobom. Porozumenie týmto rozdielom a prispôsobenie sa im môže veľmi pomôcť vo vzdelávaní a každodennom živote ľudí s dyskalkúliou.

canva/ Getty Images

Príznaky dyskalkúlie podľa veku dieťaťa

Príznaky dyskalkúlie sa líšia podľa veku a individuálnych ťažkostí s matematickými úkonmi.

Deti v predškolskom veku

Medzi bežné príznaky dyskalkúlie u veľmi malých detí, vrátane tých v predškolskom a materskom veku, patria ťažkosti s postupným počítaním, priradením čísla k príslušnému počtu predmetov (ako je spojenie čísla 4 so štyrmi guličkami), rozpoznávaním čísel a matematických symbolov, usporiadaním čísel od najväčšieho po najmenšie alebo v poradí, používaním číselných radov a učením sa práce s peniazmi, ako sú mince a bankovky.

Deti v školskom veku

V školskom veku, keď deti vstupujú do základnej školy okolo šiestich rokov, sa príznaky dyskalkúlie stávajú výraznejšími. Medzi ne patrí závislosť od počítania malých čísel za pomoci prstov, ťažkosti s okamžitým rozpoznaním malého množstva objektov bez postupného počítania, problémy s vykonávaním jednoduchých matematických operácií z pamäte, boj so zapamätaním si násobiliek, neschopnosť rozpoznať rovnaký matematický problém v rôznych formách, ako aj ťažkosti s porozumením slovným úlohám a pokročilým matematickým symbolom. Taktiež môžu mať problémy s usporiadaním čísel podľa mierky alebo desatinného miesta, čo sa prejavuje napríklad pri práci s číslami v radoch stoviek, desiatok, jednotiek alebo pri manipulácii s desatinnými číslami.

Deti v pubertálnom veku

U tínedžerov v stredoškolskom veku a dospelých sa príznaky dyskalkúlie často prejavujú ako problémy s počítaním dozadu, riešením slovných úloh, rozdelením problémov do viacerých krokov pre ich vyriešenie, meraním predmetov a množstiev (ako sú ingrediencie v receptoch na varenie alebo pečenie), používaním peňazí na platenie a vydávaním drobných, ako aj s pochopením a používaním zlomkov.

canva/ Getty Images

A aké môžu byť emocionálne príznaky?

Okrem matematických ťažkostí môžu ľudia s dyskalkúliou zažívať aj emocionálne symptómy v situáciách, kde je potrebné použiť matematiku. Tieto emocionálne prejavy môžu zahŕňať úzkosť alebo dokonca paniku, obzvlášť pri testoch, podráždenosť, hnev alebo agresivitu, ako napríklad záchvaty hnevu u mladších detí, a strach, ktorý môže ísť až do takého extrému, že sa vyvinie fóbia zo školy. Fyzické symptómy, ako sú nevoľnosť, vracanie, potenie alebo bolesti brucha, môžu sprevádzať tieto emocionálne stavy, čím sa ešte viac zvyšuje úroveň nepohody pri riešení matematických úloh.

Čo zapríčiňuje dyskalkúliu?

Príčiny dyskalkúlie sú z veľkej časti neznáme, najmä u detí. Odborníci pozorovali, že poruchy učenia, vrátane dyskalkúlie, majú tendenciu sa vyskytovať v rodinách, čo naznačuje možný genetický faktor, ale na potvrdenie tejto teórie je potrebný ďalší výskum. Výskumy tiež ukázali, že ľudia s dyskalkúliou majú často rozdiely v štruktúre a fungovaní niektorých oblastí mozgu. Tieto rozdiely sa môžu prejaviť ako menší vývoj a nižší počet spojení medzi neurónmi v častiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie číselných a matematických informácií. Dôvod týchto neurologických rozdielov a ich presný vplyv na dyskalkúliu však zostávajú predmetom ďalšieho vedeckého skúmania.

Získaná dyskalkúlia

Získaná dyskalkúlia, alebo v extrémnych prípadoch akalkulia, ktorá je úplnou neschopnosťou vykonávať matematické operácie, sa môže vyvinúť neskôr v živote a líši sa od dyskalkúlie vznikajúcej v detstve. Táto forma nie je považovaná za poruchu učenia v tradičnom zmysle, ale skôr za následok poškodenia mozgu, ktoré priamo ovplyvňuje oblasti zodpovedné za matematické myslenie a schopnosti. Mozgové lézie, čiže oblasti poškodenia mozgu, môžu byť dôsledkom rôznych faktorov, ako sú úrazy hlavy, mozgové ochorenia, cievne poruchy alebo iné neurologické stavy, ktoré narušujú normálne fungovanie mozgových oblastí zapojených do matematických výpočtov.

Dá sa zabrániť dyskalkúlii alebo znížiť riziko rozvoja ?

Dyskalkúlia je nepredvídateľná a zatiaľ neexistuje známy spôsob, ako by sa jej vývoju dalo úplne zabrániť alebo, ako by sa dalo znížiť riziko jej rozvoja.

canva/ Getty Images Signature

Trvanie dyskalkúlie

Dyskalkúlia je zväčša považovaná za celoživotný stav, pre ktorý momentálne neexistuje úplný liek. Včasná a cielená liečba však môže výrazne pomôcť zmierniť jej účinky a umožniť jednotlivcom lepšie sa s týmto stavom vyrovnať. Získaná dyskalkúlia, ktorá vzniká v dôsledku mozgového poškodenia, môže byť v niektorých prípadoch dočasná, a jej trvanie môže závisieť od mnohých faktorov, ako sú príčina poškodenia a závažnosť. V takýchto situáciách je dôležitá konzultácia s lekárom, ktorý dokáže poskytnúť informácie špecifické pre váš prípad a predpovedať možný vývoj a trvanie stavu.

Ovplyvňuje nejakým spôsobom dyskalkúlia inteligenciu?

Dyskalkúlia neovplyvňuje priamo inteligenciu človeka. Častokrát ľudia s dyskalkúliou dosahujú nadpriemerné výsledky v testoch inteligencie a môžu excelovať v iných oblastiach, ako je umenie, kreatívne myslenie a riešenie problémov. Tento stav je špecifickou ťažkosťou s číslami a matematikou a neodráža celkové kognitívne schopnosti jedinca.

Prečítajte si: Dysgrafia: Porucha, ktorá zapríčiňuje problém s písaním

Dyskalkúlia ako forma autizmu, áno či nie?

Dyskalkúlia nie je forma autizmu. Hoci oba stavy spadajú pod kategóriu neurovývojových porúch v Diagnostickom a štatistickom manuáli mentálnych porúch, majú odlišné charakteristiky. Dyskalkúlia je špecifická porucha učenia zameraná na matematické zručnosti, zatiaľ čo autizmus je komplexnejšia porucha, ktorá ovplyvňuje komunikáciu, sociálne interakcie a správanie.

 A čo dyskalkúlia  a prepojenie s ADHD?

Medzi dyskalkúliou a ADHD (Porucha pozornosti s hyperaktivitou) existuje silné spojenie a často sa vyskytujú spoločne. To však neznamená, že každý s dyskalkúliou má ADHD alebo naopak. Mnohí ľudia majú len jednu z týchto porúch.

Deti s dyskalkúliou môžu s pomocou vhodnej liečby a špecializovaných vzdelávacích programov rozvíjať zručnosti, ktoré im pomôžu zvládnuť tento stav a minimalizovať jeho vplyv na ich životy. Hoci pre dospelých, ktorí zistia, že majú dyskalkúliu, neexistuje priama liečba, sú k dispozícii rôzne nástroje a metódy, ktoré im môžu pomôcť kompenzovať ťažkosti spojené s dyskalkúliou a umožniť im efektívnejšie sa zapájať do každodenných činností.

canva/ Getty Images

Zdroj titulnej foto: canva/ Getty Images

Zdorj článku:Dyscalculia