Kraniostenóza: Zriedkavý stav, ktorý si vyžaduje zvýšenú pozornosť rodičov a odborníkov

Kedy je hlavička bábätka „zležaná“ a kedy už ide o kraniostenózu? V tomto článku sa pozrieme na to čo tento zriedkavý no závažný stav znamená a ako ho liečiť. 

V článku sa dozviete: 

• Čo je kraniostenóza
• Kraniostenóza vs zležaná hlava
• Typy kraniostenózy
• Diagnostika kraniostenózy
• Liečba Kraniostenózy

Čo je kraniostenóza

Kraniostenóza je ochorenie, ktoré je dôsledkom predčasného zrastu lebečných švov u dieťaťa. Kraniostenóza sa niekedy nesprávne zamieňa s pojmom kraniosynostózou, čo je samotné predčasné zrastenie švov.

Lebečné švy má každý človek. Lebka je zložená z viacerých kostí, ktoré sú medzi sebou spojené lebečnými švami.

U novorodencov sú lebečné švy otvorené, čo umožňuje rast lebečných kostí a zväčšovanie lebky. Avšak tieto švy sa postupne uzatvárajú. Lebečné švy sa tak premieňajú z elastického spojenia na kosť, tým vytvárajú pevné spojenie jednotlivých kostí. Prvý šev sa uzatvára do 1. roka života dieťaťa a ostatné postupne až do dospelosti. Ak sa lebečný šev uzavrie alebo zrastie predčasne, rest lebky sa pozastaví a tvar hlavičky sa deformuje, toto sa deje pri kraniostenóze.

Kraniostenóza vs zležaná hlavička

Kraniostenóza je následok predčasného zrastu lebečných švov. Pri zležanej hlavičke sú lebečné švy v poriadku. No výsledná deformita lebky je veľmi podobná ako pri kraniostenóze. Pri kraniostenóze sa deformita hlavičky môže objaviť už krátko po narodení, alebo sa prejaví v prvých týždňoch či mesiacoch života dieťatka. Navyše je typické, že rastom lebky sa deformita hlavička ešte viac zvýrazňuje.

Viac o zležanej hlavičke sa dozviete v našom článku.

Ako zabrániť zležanej hlavičke u bábätka?

Typy kraniostenózy

Skafocefália

Najčastejšie sa vyskytujúci jav kraniostenózy.

Zrastený sagitálny šev, ktorý spája v strednej čiare 2 temenné kosti. Hlavička je úzka a pretiahnutá. V tomto prípade sa často predčasne uzatvára aj veľká fontanela.

Trigonocefália

Zrastený metopický šev – na čele. V tomto prípade má hlavička dieťatka trojuholníkový tvar. Hlavička dieťatka má teda špicaté čelo, v strednej časti je vyklenutie na okrajoch čela je hlava zúžená a báza trojuholníka je v strednej časti hlavy a v záhlaví, kde je hlavička najširšia. Tato deformita je zvyčajne viditeľná už u novorodencov.

Zrastenie koronárneho šva

Tento šev spája temennú kosť s čelovou. Lebka má asymetrickú deformitu – sploštené čelo, krátka a široká hlava.

Synostóza

Najzredkavejšie sa vyskytujúca kraniostenóza.

Zrastenie lambdového šva, ktorý spája záhlavnú a temennú kosť. Hlava je sploštená v zadnej časti, podobá sa na zležanú hlavičku.

Zdroj Pexels, Autor Lisa Fotios

Diagnostika

Určiť či má dieťatko naozaj kraniostenózu môže len odborník, zvyčajne detský chirurg alebo neurochirurg. U väčšiny detí je na stanovenie diagnózy postačujúci pohľad a pohmat hlavičky odborníkom, ktorý sa na riešenie kraniostenózy špecializuje. Na základe stanoveného podozrenia na kraniostenózu sa realizuje CT vyšetrenie, ktoré je zároveň predoperačným vyšetrením.

Prečítajte si: Laktačná poradkyňa Barbara: Viem sa vcítiť do žien, ktoré riešia starosti s dojčením

Liečba

Aj napriek tomu, že kraniostenóza je závažný medicínsky jav, tak s adekvátnou starostlivosťou a liečbou môže dieťatko s kraniostenózou žiť plnohodnotný život.

Kraniostenóza sa lieči operačne. Dôležitá je včasná diagnostika. Niektoré detičky sú pri kraniostenóze operované už v 3. mesiacoch. Dĺžka operácie závisí od typu kraniostenózy. Niekedy to môže trvať krátko no v niektorých prípadoch aj niekoľko hodín. Po operácii je hlava dieťatka krytá ochranným obväzom. Po zhojení operačnej rany treba dávať pozor, aby dieťatko neutrpelo žiadny úraz hlavy. Ale inak nie je nijako obmedzené v aktivite.

V súčasnosti sa kraniostenóza dá operovať aj endoskopicky. Táto operácia je šetrnejšie, ale dá sa vykonať len do 4. mesiaca veku dieťatka. Po endoskopickej operácii malý pacient niekoľko mesiacov po operácií musí nosiť špeciálnu prilbu, ktorá deformitu dolieči.

Musí byť každé dieťa s kraniostenózou operované?

Možno si kladiete otázku či musí byť dieťatko naozaj operované? Či to má nejako vplyv na jeho vývoj alebo ide len o kozmetický problém?

Pokiaľ je lebečný šev zrastený len čiastočne operácia nemusí byť. Zvýšený vnútrolebečný tlak je len v prípade najzriedkavejšieho typu kraniostenózy – synostózy. V ostatných typoch kraniostenózy zvýšený vnutrolebečný tlak nie je dokázaný. Aj v prípade, že ide naozaj len o kozmetický problém, treba dbať do úvahy psychický vývoj dieťatka. Nakoľko deformita lebky môže priťahovať pozornosť spoločnosti, ako napríklad spolužiakov v škole. Navyše sa preukázalo, že operácia má pozitívny vplyv na dieťatko, pretože po operácií sú detičky veselšie a začnú blabotať.