Plač ako jazyk: Prečo deti do 18 mesiacov nevedia manipulovať
Plač novorodenca alebo malého dieťaťa často vyvoláva v dospelých pocit naliehavosti a nutnosti okamžitej reakcie. Táto inštinktívna odpoveď je základným prvkom vývoja zdravého vzťahu medzi dieťaťom a jeho rodičmi. Predovšetkým je dôležité chápať, že deti do 18 mesiacov skutočne nemajú schopnosť cielene manipulovať. Ich správanie, najmä plač, je priamym prejavom ich základných potrieb a emócií.
V článku sa dočítate o tom:
- Ako je egocentrizmus prirodzeným štádiom vývoja a o nedostatku logického myslenia z dôvodu nezrelosti
- Ako je plač komunikačným nástrojom pre deti
- A aké riziká obnáša, ak dieťa necháte vyplakať
Egocentrizmus a nedostatok logického myslenia
V prvých mesiacoch života sú deti vo veľkej miere egocentrické. Tento termín nie je myslený v pejoratívnom zmysle, ale skôr opisuje ich obmedzenú schopnosť vidieť svet z inej perspektívy než je ich vlastná. Egocentrizmus u detí je prirodzeným štádiom vývoja, v ktorom ešte nemajú rozvinuté kognitívne schopnosti potrebné na pochopenie, že aj ostatní ľudia majú svoje vlastné pocity a potreby.
Mozog dieťaťa v tomto veku je ešte vo veľmi ranom štádiu vývoja. Časti mozgu zodpovedné za logické myslenie, sebakontrolu a vyvodzovanie dôsledkov nie sú dostatočne zrelé. Táto neurologická nezrelosť znamená, že dieťa jednoducho nemôže manipulovať v cielenom zmysle slova, pretože nechápe komplexné sociálne interakcie alebo dôsledky svojich akcií.
Plač ako základný komunikačný nástroj
Pre malé deti je plač základným a často jediným spôsobom, ako vyjadriť svoje potreby a nepohodlie. Či už ide o hlad, bolesť, potrebu blízkosti alebo preplnenú plienku, plač je signálom, ktorý nemožno ignorovať. Vnímať plač ako formu manipulácie by bolo nielen nesprávne, ale aj potenciálne škodlivé pre vývoj zdravého vzťahu medzi dieťaťom a rodičom.
Reakcia na plač dieťaťa tým, že mu poskytneme to, čo potrebuje, je základnou súčasťou budovania dôvery. Dieťa sa učí, že jeho potreby budú uspokojené a že sa na svojich rodičov môže spoľahnúť. Toto je dôležité pre jeho emočnú bezpečnosť a vývoj vzťahov.
Prečítajte si: Rozvoj reči a jazyka u detí vo veku od 12 do 24 mesiacov
Možné riziká ignorovania plaču
Nechávať dieťaťa „vyplakať sa“ môže mať negatívne dôsledky, najmä v nízkom veku. Okrem toho, že dieťa môže pocítiť opustenosť a úzkosť, existujú aj výskumy poukazujúce na možné dlhodobé neurologické a psychologické následky. Citlivosť na potreby dieťaťa, vrátane jeho plaču, by mala byť preto prioritou každého rodiča.
Je dôležité pripomenúť, že každé dieťa je jedinečné a to, čo funguje pre jedno, nemusí nutne fungovať pre iné. Pozorné načúvanie a pokusy o pochopenie príčin plaču môžu viesť k lepšej komunikácii a posilneniu vzťahu. Namiesto vnímania plaču ako manipulácie je kľúčové vidieť ho ako základný, no komplexný komunikačný prostriedok, ktorým nám dieťa dáva najavo svoje potreby a pocity.
zdroj titulnej foto: canva/