Školská psychologička o tom ako sa s deťmi rozprávať o bombových útokoch na školách
Polícia Slovenskej republiky včera (7. mája 2024) evidovala až 995 hrozieb bombových útokov na slovenských školách.
„Rozsah bombových hrozieb je extrémny. Polícia pracuje na plné obrátky, preveruje bezpečnosť na školách a pracuje na identifikácii páchateľa,“ skonštatovali policajti.
Nahlásenia bombových útokov na slovenských školách sa týkali 84 škôl v Bratislavskom kraji, 111 škôl v Trenčianskom kraji, 207 škôl v Nitrianskom kraji, 105 škôl v Trnavskom kraji, v Prešovskom kraji 125 škôl, v Košickom kraji 107 škôl, v Banskobystrickom 62 a 194 hrozieb v Žilinskom kraji.
„Túto koordinovanú operáciu vyšetruje Národná kriminálne agentúra, ktorá začala trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku, za ktorý páchateľovi hrozí trest odňatia slobody na dvadsať až dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie. Prijímame všetky opatrenia, aby nedošlo k ohrozeniu na životoch a zdraví osôb. Takéto hrozby Policajný zbor neberie na ľahkú váhu, preto sme do opatrení zapojili okrem príslušníkov NAKA aj ďalšie zložky polície,“ priblížili policajti. Zapojení do toho boli pyrotechnici, psovodi so špeciálne cvičenými služobnými psami a jednotky poriadkovej polície jednotlivých policajných krajských riaditeľstiev.
Čo odporúča školská psychologička Mgr. Nikola De Almeida v súvislosti s bombovými útokmi na školách?
„Týka sa nás to všetkých, ale predovšetkým sa to týka žiakov, ktorí nielen tieto školy navštevujú. Žiaci rôznych vekových kategórií majú zmiešané pocity, emócie, pociťujú strach, stres či frustráciu. Ako by sme mali komunikovať s deťmi o takýchto situáciách?
Keďže dnes je ľahké dostať sa k informáciám, mali by sme im hovoriť pravdu. Informácie na nás vyskakujú z médií, internetu ale žiaci veľa komunikujú aj medzi sebou. Klamať a zastierať preto nemá význam.
Vypočujme si ich obavy, pocity. Popíšme naše myšlienky a pocity a zároveň sa zamerajme na to, čo treba robiť, ak by bola informácia o hrozbe na škole reálna. Spolupráca s bezpečnostnými zložkami, zachovanie chladnej hlavy a okamžitá evakuácia sú veci, na ktoré slovenskí žiaci nie sú dostatočne pripravení.
Popíšme žiakom, kto a ako ich dokáže a príde chrániť, čo vieme pre nich urobiť my, dospelí, aby sme ich ochránili a aby sme boli všetci v bezpečí.
Zároveň ich informujme aké sú následky nahlasovania falošných poplašných správ, aké dôsledky to má pre školy, bezpečnostné zložky a v neposlednom rade pre nás.
Komunikujme a edukujme!“ – Mgr. Nikola De Almeida
Prečítajte si: Národnú linku na pomoc deťom v ohrození kontaktovalo takmer 7 000 ľudí
Akčná mama Barbora včera riešila túto situáciu so svojim jedenásťročným synom Jergušom
„Starší Jonáš akurát nebol v škole. On chodí na druhý stupeň. Ale mladší Jerguš bol. Moji synovia chodia obaja na súkromnú základnú školu, ktorá je súčasťou strednej. Riaditeľka školy už skôr písala, že zatiaľ nič nebolo hlásené, lebo jej rodičia písali od rána. A okolo obeda už napísala, že už aj oni dostali mail. Jerguš akurát s triedou obedovali v jedálni. Chodí do 4 triedy. Učiteľ, že im s pokojom povedal, že musia odísť z jedálne a nech sa prezujú a zoberú si už aj tašky. Oni už vedeli o tých oznámeniach z iných škôl takže postupovali s pokojom. No a evakuovali ich von vedľa mimo školy. Jerguš to bral v pohode. Nebál sa. Skôr to bral ako obrovský zážitok. Hovoril o tom potom celý deň. Hovoril, že chlapci to brali v pohode, ale dievčatá sa báli a aj plakali. Ale ono to bolo celé preto aj tak, že fakt to bolo až okolo obeda a už vedela škola čo sa deje inde. Jerguš hovoril, že medzi deťmi sa začali sa šíriť rôzne správy. Jerguš dokonca počul ako sa dievčatá rozprávali, že v meste sa strieľa a podobne. Podľa mňa by sa mali viac venovať tejto téme v školách a nezľahčovať to. Naučiť deti ako postupovať. Aby jednoducho vedeli že sa také niečo môže diať.“
Učiteľka na základnej škole Alexandra, riešila včera túto situáciu s deťmi v škole aj doma so svojim malým synčekom
”Prvé sekundy po vyhlásení núdzového stavu bolo mojou prioritou dostať deti, s ktorými som mala hodinu mimo budovu a druhá vec bolo nájsť svojich (deti, ktorým som triedna), a zistiť, či sú v poriadku psychicky i fyzicky. V mojej triede spolupráca rodič – učiteľ – žiak prebehla bez problémov, rodičia spolupracovali a deti sme rýchlo dokázali zo školského areálu poslať do bezpečia. Avšak po videní sociálnych sietí a čítaní rôznych správ, mi niektoré deti posielali počas dňa screenshoty a bolo vidno, že panika narastá a v hlavičkách začínajú mať chaos, snažila som sa s nimi komunikovať a upokojiť ich, v tomto duchu budeme pokračovať aj na zajtrajšom vyučovaní. Chcem, aby dostali priestor a mohli sa podeliť o svoje pocity, myšlienky či otázky, ktoré v sebe majú. Chcem, aby mali pocit, že sa môžu na mňa spoľahnúť, aj v krízových situáciách.
Keďže moje dieťa chodí do materskej školy pri škole, v ktorej učím, moment, keď som videla malé detičky na chodníku a v areáli škôlky, ako sa hrajú a netušia, čo sa deje vôkol nich, zatiaľ, čo pár metrov od nich sa evakuuje škola, mi prišlo zle. Priznám sa, padli aj slzy a jediné, čo som chcela bolo, ísť za svojím synom a odviesť ho do bezpečia.
Byť silný v takejto situácii je ozaj náročné aj pre dospelého jedinca. Ja klamať nebudem, viem, že musím na sebe pracovať, aby som aj ja vedela ako matka zachovať rozvahu, ale keď sme prišli spolu domov, pustili sa mi potoky sĺz, ktoré som nevedela zastaviť.”
Vyučovanie na slovenských školách bude vo štvrtok 9. mája 2024 plynule pokračovať
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
