Začnite písať

PR ČLÁNKY zaujímavosti

Deti nepoznajú hodnotu peňazí. Teórie majú dosť, no takmer 8 z 10 rodičov uznáva, že mladým chýba prax

Napriek tomu, že viac ako 90 % rodičov tvrdí, že sa s deťmi rozpráva o úlohe, hodnote a kolobehu peňazí, drvivá väčšina z nich (takmer tri štvrtiny) zároveň priznáva, že v praktickom živote majú ich potomkovia v tomto smere medzery. Deťom chýbajú reálne skúsenosti s peniazmi. Často nevedia zhodnotiť, čo koľko stojí a či je to drahé. To môže súvisieť aj so skutočnosťou, že len 20 % rodičov pristupuje k vreckovému správne a dáva deťom peniaze pravidelne. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu 365.bank zameraného na rodičov detí vo veku do 25 rokov, ktorý sa pri príležitosti sobotňajšieho Medzinárodného dňa detí (MDD) pozrel na to, ako správne uchopiť tému financií v súvislosti s deťmi, a to optikou vreckového, výdavkov, sporenia či investovania.

Drvivá väčšina rodičov pravidelne hovorí s deťmi o peniazoch a vysvetľuje im základy o ich hodnote a o tom, ako s nimi správne hospodáriť. No na druhej strane bezmála 80 % uznáva, že ich potomkom chýbajú reálne skúsenosti.

Aj keď si rodičia uvedomujú dôležitosť praktických skúseností, ako je v prípade školákov napríklad platba kartou (83 % rodičov) či založenie detského účtu s mobilnou aplikáciou (76 % dospelých), v realite ich k tomu až tak nevedú. Teoretické poznatky v tomto smere nestačia, dôležitá je aj prax. Tá pomôže správnym návykom, ale aj správnemu pochopeniu hodnoty peňazí, ktorá deťom chýba,“ odporúča Linda Valko Gáliková, Head of PR 365.bank.

Prečítajte si: Ako určiť vhodnú výšku vreckového pre dieťa?

Práve limitované poznanie hodnoty peňazí môže byť jedným z dôvodov, prečo sa podľa  približne troch štvrtín rodičov  deti navzájom porovnávajú s ich rovesníkmi v materiálnych veciach. Čo sa týka odkladania, v tom sú deti z pohľadu rodičov prevažne šetrné, no keď príde na míňanie, chceli by mať podľa 73 % z nich hneď všetko.

Len pätina rodičov vie, ako správne na vreckové

Základ správneho pochopenia peňazí a následného hospodárenia s nimi spočíva vo vreckovom. To v súčasnosti dáva svojim deťom prevažná väčšina rodičov, no len 20 % z nich správnym spôsobom. A teda pravidelne a v rovnakej výške. Zvyšok rodičov dáva deťom vreckové z času na čas. Ide najmä o prípady, kedy si dieťa peniaze vypýta a na konkrétny účel ako sú napríklad výlety (28 %), resp. ak dospelý uzná za vhodné alebo mu zostanú peniaze navyše (14 %).  Najčastejšie (41 %) sú to pritom sumy v priemernej výške do 10 eur. Ďalšia tretina je ochotná každý mesiac poskytnúť svojim ratolestiam sumu v rozmedzí od 11 do 20 eur.

„Ak chceme detí (na)učiť správnym návykom, vreckové by malo byť pre ne istou formou výplaty. A preto by ho rodičia mali dávať svojim potomkom pravidelne, a nie len vtedy, keď si ho vypýtajú, prípadne keď idú niekam na výlet. Stačia pritom aj malé sumy, ktoré nezaťažia ich rozpočet, ale dôležitá je práve pravidelnosť,“ vysvetľuje Linda Valko Gáliková.

Čo sa týka formy vreckového, až dve tretiny rodičov ho dáva svojim potomkom v hotovosti. Vreckové v digitálnej podobe posielané na detský účet využíva len 16 % rodičov a kombináciu hotovostného a bezhotovostného vreckového volí 17 % dospelých. Podľa Valko Gálikovej by však mali rodičia staršie deti v školskom veku oboznamovať aj práve s bezhotovostnými formami vreckového. Platby kartou sú dnes rozšírené a úplne bežné medzi dospelou populáciou, a tak je dôležité týmto spôsobom pripravovať na dospelý život aj školákov.

Podľa 365.bank má zároveň takmer každý žiak vo veku od 11 do 15 rokov svoj vlastný smartfón, ktorý denne využíva, vrátane rôznych aplikácií. No zatiaľ máloktorý školák či školáčka má aj svoj detský účet s bankovou aplikáciou.

„Žijeme v dobe, kedy mladá generácia vyrastá s internetom a sociálnymi médiami. Digitálne technológie sú pre ňu esenciálnou súčasťou denného fungovania a v mnohých prípadoch ich deti ovládajú dokonca lepšie než rodičia. Preto je práve detská banková aplikácia vhodný nástroj pre školákov. Dieťa sa rýchlejšie naučí rozumieť elektronickým peniazom a ďalším súvislostiam, čo mu dá výborný základ do jeho finančného života. Navyše rodič má vďaka nej lepší prehľad o výdavkoch detí, ako keď  im dá peniaze v hotovosti,“ dopĺňa Valko Gáliková.

To, kedy deťom zriadiť detskú aplikáciu môže byť individuálne v závislosti od ich schopností. Vo všeobecnosti však 365.bank odporúča takýto nástroj na spravovanie financií zveriť už školákom vo veku od ôsmich rokov. Banka pritom prináša detskú aplikáciu Smartie, ktorej súčasťou aj platobná karta a náramok. Okrem bežného prehľadu príjmov a výdavkov má aplikácia aj možnosť založiť si sporenie, ako aj množstvo užitočných informácií zo sveta peňazí v podobe informačno-zábavných kvízov, s ktorými si deti osvoja finančnú terminológiu a pochopia základy hospodárenia s peniazmi.

Rodičia deťom viac sporia než investujú

Dospelí by mali venovať svoju pozornosť detským financiám nielen z krátkodobého pohľadu, tj v kontexte výdavkov, vreckového alebo technológií, ktoré podporujú narábanie s peniazmi, ale aj z pohľadu dlhodobého. Najmä čo sa týka pravidelného vytvárania úspor. Svojim deťom pravidelne sporí viac ako polovica rodičov (56 %) a nepravidelne ďalších 26 %. Vôbec svojim deťom nesporí, ani neuvažuje začať, zasa približne 6 % rodičov.

Rodičia, ktorí svojim deťom šetria, väčšinou uprednostňujú formu sporiaceho účtu (49 %), ďalšia tretina rodičov si zvolila investičné sporenie či investovanie. Prekvapením je, že aj v súčasnosti sú stále rodičia, ktorí na sporenie nevyužívajú banky, ale svojim deťom odkladajú „doma do vankúša“ (11 %).

Prečítajte si: Finančná gramotnosť slovenských stredoškolákov sa zlepšila

Tí rodičia, ktorí deťom vôbec nesporia (18 %) uvádzajú ako najčastejší dôvod to, že nemajú z čoho. Horšie sú na tom ženy – matky. Až 58 % z tých žien, ktoré svojim potomkom neodkladajú peniaze, tvrdí, že im to finančne nevychádza.

„Tak, ako sú ľudia zvyknutí málo investovať vo všeobecnosti, tak aj málo sporia deťom prostredníctvom investovania. Ochudobňujú sa pritom o výnos, ktorý sa vďaka zloženému úročeniu pretaví do toho, že omnoho menej prostriedkov vložia než môžu získať. Navyše prichádzajú aj o výhodu dlhodobého investovania od narodenia po dospelosť dieťaťa, ktorá rozkladá možné riziko vyplývajúce z investovania v čase. Trhy z dlhodobej perspektívy rastú, a preto je tento spôsob šetrenia deťom optimálnym. Zhodnotené peniaze im môžu poskytnúť dobrý základ do ich dospelosti napríklad keď budú potrebovať vlastné úspory s cieľom získať hypotéku na svoje prvé bývanie.“ vysvetľuje Linda Valko Gáliková.

Podľa jej slov, ak by rodičia deťom investovali do podielových fondov, ktoré sú spravované odborníkmi, a tak vhodné aj pre začiatočníkov, sumu vo výške 20 eur mesačne od narodenia dieťaťa do jeho 25 rokov, pri očakávanom výnose 8 % by našetrili takmer 20 tisíc eur. Dôležitý je pritom fakt, že oni sami by za toto obdobie vložili len 6 tisíc eur a zvyšných 14 tisíc by získali vďaka zloženému úročeniu.

[1] Zber dát bol realizovaný prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos od 21. 5. do 23. 5. 2024 na vzorke 1050  respondentov.

Tagy

Zanechaj nám svoj komentár