Deti z detských domovov majú problém udržať si prácu

Polovica mladých ľudí z detských domovov má problém udržať si prácu. Dôvodom môže byť  nízke sebavedomie a rozdielne podmienky pre vzdelávanie.

V detských domovoch aktuálne vyrastá takmer 3 500 detí, ktoré sa po dovŕšení dospelosti musia rozhodnúť, akým smerom sa vyberú. Štatistiky doposiaľ neboli týmto mladistvým priaznivo naklonené, často sa ocitajú na pokraji chudoby. Lepší štart do dospelého života im komplikujú rozdielne podmienky pre vzdelávanie, ale aj nízke sebavedomie

Prečítajte si: Rezort školstva zvýši finančnú pomoc pre deti

Podľa ministerstva práce mladí dospelí, ktorí vyrastajú v ústavnej starostlivosti si zvyčajne vyberajú povolania ako kvetinár, kaderník, kuchár, cukrár, čašník. Ide o povolania, ktorých mesačný plat v hrubom je v priemere 800 eur. Zároveň ministerstvo práce eviduje viac než polovicu mladých z detských domovov ako nezamestnaných. Dôvody skúmalo Občianske združenie PRO VIDA, ktoré v rámci programu BUDDY pomáha deťom, ktoré vyrastajú mimo svojej rodiny, osvojiť si zručnosti potrebné pre samostatný život.

„Dobrá správa je, že môžeme tento trend pozitívne ovplyvniť dlhodobou individuálnou podporou detí pri príprave na osamostatnenie a aj po dovŕšení dospelosti,“ hovorí špeciálna pedagogička a odborná garantka programu BUDDY, Zuzana Zimová.

Zdroj Freepik

Deti z detských domov zvyčajne nemajú vyššie vzdelanie

Vysokoškolský diplom na Slovensku ročne získa viac ako 30 000 študentov, každý piaty slovenský vysokoškolák študuje v zahraničí. Aj keď sa môže zdať, že vysoká škola je na Slovensku ľahko dostupná, pre mnohých mladých ľudí vyrastajúcich v ústavnej starostlivosti je to nepredstaviteľný krok. Potvrdzujú to aj aktuálne čísla.

Počty vysokoškolákov pochádzajúcich z detských domovov sa u nás dlhodobo pohybujú na úrovni len okolo jedného percenta. Deti z detských domovov na Slovensku štandardne ukončujú svoje vzdelávanie strednou alebo odbornou školou s výučným listom a s maturitou, no veľká časť mladých dospelých vstupuje do dospelosti iba so základným vzdelaním, v prípade niektorých zariadení je to dokonca až 80 %. V školskom roku 2023/24 si prihlášku na vysokú školu podalo len 9 zverencov týchto zariadení.

„Vysoká škola svojim absolventom neposkytuje iba vzdelanie, dáva tiež príležitosti na rozvoj, socializáciu, podporuje schopnosti logicky myslieť. Štúdium vás pripraví na riešenie rôznych situácií, v ktorých sa ocitnete v rámci budúceho pracovného života. Aj v mojom okolí mnoho mladých ľudí nedokončilo ani strednú školu. Pri vzdelávaní je dôležité vytvoriť stabilné prostredie, aby sa dieťa mohlo pokojne učiť a sústrediť sa. Pre niekoho banalita, pre tisíce detí na Slovensku nedosiahnuteľná méta. Jednou z hlavných príčin bola absencia podpory, mentoringu od inej dospelej osoby, ktorá by dieťa dokázala správne motivovať. Nízke sebavedomie, sociálna izolácia či predsudky spoločnosti, to všetko má na vzdelávanie rozhodujúci vplyv.“ tvrdí influencer Peter Jozefík, ktorý sa do detského domova dostal ako 12-ročný. V súčasnosti pôsobí v zdravotníckej sfére a k úspechu mu pomohlo aj kvalitné vzdelanie.

Deti z detských domovov majú zvyčajne nízke sebavedomie, neveria svojim schopnostiam

„Deti vyrastajúce v inštitúciách často neveria tomu, že by mohli dosiahnuť ciele, ktoré zodpovedajú ich potenciálu. Ten sa totiž nerozvíja kvôli prežitým traumám, málo podnetnému prostrediu, v ktorom strávili časť svojho života, nepochopeniu zo strany školského systému. S tým následne súvisí nízke sebavedomie či strach zo zlyhania. Aj preto si vyberajú nenáročné štúdium,“ vysvetľuje Zuzana Zimová z programu BUDDY, ktorý prostredníctvom dospelých dobrovoľníkov pomáha deťom z detských domovov vytvárať si pevné citové väzby a osvojiť zručnosti, nevyhnutné pre uplatnenie sa v budúcnosti.

„Je dôležité, aby im niekto sprostredkoval skúsenosť s tým, že môžu niečo dokázať, že majú hodnotu a môžu si veriť. Na tom môžu stavať, keď sa budú učiť dôležité zručnosti, ako je komunikácia alebo finančná gramotnosť, lepšie čelenie problémom,“ dodáva špeciálna pedagogička.

„Budovanie pozitívnych vzorov a utváranie bezpečných vzťahov je pre deti vyrastajúce v detskom domove a ich posun k osamostatneniu veľmi dôležité. Do bežnej rodiny sa môžete kedykoľvek vrátiť, nájsť tam svoje útočisko, psychickú oporu. Deti bez podpory najbližších takúto možnosť nemajú. Vzťahy s vychovávateľmi sú väčšinou len na dobu určitú, ktorá končí odchodom z domova. Aj preto je BUDDY, kamarát zo života „mimo“ zariadenia v dobrých aj zlých časoch, pre ich budúce fungovanie taký dôležitý,“ vysvetľuje Peter Jozefík.

Prečítajte si: Slováci preferujú oddelené vzdelávanie rómskych detí, detí s ADHD či autizmom

Program BUDDY pomáha deťom z detských domovov naplno využiť ich potenciál

Od roku 2016 pomohol program BUDDY už viac ako 200 deťom. Ročne má vo svojej starostlivosti približne 30 mladých dospelých vo veku od 18 do 22 rokov, ktorých životnú situáciu pravidelne sleduje. V schopnosti zabezpečiť si bývanie, dosahujú mladí dospelí z programu BUDDY úspešnosť nad 90 %.

Zdroj: TASR