Začnite písať

ROZHOVORY

Slovenská mama žijúca v Amerike: Porovnávať Slovensko s USA je ako porovnávať jablká s hruškami

Kamila Štěpánková je akčnou mamou dvoch detí, ktorá spolu so svojou rodinou žije v Spojených štátoch amerických. Kamila o svojom živote mamy v Amerike píše aj na svojom blogu coolmom. My sme sa s Kamilou rozprávali na tému školstvo v Amerike, ale aj o celkovom živote jednej československej rodiny za veľkou mlákou.

V rozhovore sa dozviete:

  • Prečo Kamila s manželom a deťmi odišli žiť do USA?
  • Porovnanie školstva v USA vs na Slovensku.
  • Aké sú deti v USA?
  • Kde sa ľuďom žije najlepšie, v SR, ČR, či USA?
  • Čo je na Slovensku lepšie ako v USA?
Kamila Štěpánková

Kamila Štěpánková

Kedy a prečo ste odišli do Ameriky?

Do Ameriky sme odišli v decembri 2021. V podstate sme dorazili na Silvestra, takže to bola taká spiaca oslava Nového roku, keďže sme mali šialený jet lag. Sťahovali sme sa pretože tu manžel dostal pracovnú ponuku. Bola to obrovská zmena nielen pre nás (v Amerike som nikdy nebola), ale i pre naše deti. Takže doma musela prebehnúť porada či do toho ísť alebo nie. V každom prípade sa jednalo o veľkú príležitosť, a tak sme neváhali.

V akom konkrétnom štáte a meste bývate?

Bývame v Oregone, ktorý sa vyznačuje tým, že je veľmi rozmanitý. Je tu veľa zelene, hraničí s Tichým oceánom a nájdete tu i hory. Bývame v Hillsboro, blízko Portlandu, ktorý je najvačším mestom Oregonu. Je to tiché, kľudné predmestie plné upravenej zelene, veľmi príjemných ľudí a známych firiem, ktoré sa tu nachádzajú.

Oregon USA

Máte v pláne v USA zostať už navždy?

To ukáže až čas a okolnosti. Momentálne sa tu cítime dobre, je nám tu fajn a preto plánujeme ešte chvíľu zostať.

Aké je vaše zamestnanie v USA?

Pracujem ako účtovníčka. Okrem mojej práce sa venujem i môjmu blogu CoolMom. Pod touto prezývkou ma nájdete i na IG, FB alebo stránkach www.cooolmom.sk. Môj blog je venovaný, ako už naznačuje názov, materskej tematike, na ktorú sa dívam s nadhľadom a vtipom. Čitatelia tam určite nájdu i viac informácií o Amerike, kultúrnych rozdieloch či rozdieloch vo výchove. Na blog som nadviazala humornými poviedkami v knihe CoolMom in da house, ktorá je aktuálne v predaji v kníhkupectvách na Slovensku a v Českej republike. Vo svojej podstate sa nedokážem nudiť a stále na niečom pracujem.

Koľko mali vaše deti rokov, keď ste sa presťahovali do USA?

Syn mal 2,5 roka a dcérka oslavovala krátko na to 5 rokov.

Aké jazyky ovládajú vaše deti?

Moje deti sa za tú dobu naučili skvelo anglicky. Môj manžel je Čech, respektívne Moravák a keďže sa deti narodili a žili zo začiatku v Brne, tak je ich jazykom čeština. V tejto chvíli, ale natoľko prepli na angličtinu, že komunikácia z ich strany prebieha prevažne anglicky. A keďže ja som Slovenka, je v našej domácnosti počuť i slovenčinu. Deti síce slovensky príliš nehovoria, ale rozumejú, za čo som rada.

Ako vnímali vaše deti sťahovanie do cudzej krajiny?

Našťastie boli ešte malí a flexibilní, aby túto veľkú životnú zmenu nejak významne vnímali. Dcérka chodila už síce do škôlky a mala samozrejme už i kamarátov. Našťastie ona je veľmi sociálne stvorenie, takže sa v Amerike rýchlo začlenila do nového kolektívu.  Celý proces sťahovania bol samozrejme náročný, a to ako po časovej stránke, tak i psychicky. Snažila som sa, ale deťom venovať tak, aby príliš nemali priestor na to, aby im ich prostredie, v ktorom vyrastali, chýbalo. Sme pomerne akčná rodinka, takže sme sa veľmi intenzívne venovali objavovaniu okolia, neskôr i širšieho okolia v rámci Ameriky. Takisto nám k začleneniu veľmi pomohol český kolektív ľudí, ktorí sa tu podobne ako my relokoval i s deťmi.

deti

Navštevujú vaše deti školu/škôlku v USA?

Našim prioritným cieľom po príchode do Oregonu, bolo deti socializovať. Jednak aby im nebolo smutno bez kamarátov a taktiež aby si čo najskor osvojili angličtinu. Dcérku čakal za trištvrte roka nástup do školy, takže angličtina bola v tomto okamihu pre ňu veľmi dôležitá. Takže áno – deti nastúpili asi po mesiaci do škôlky, kde mohli byť spolu i napriek tomu, že sú každý inej vekovej kategórie. Za čo som bola vtedy nesmierne vďačná. A v ďalšom školskom roku už dcérka nastúpila do školy.

Tu sa nastupuje do školy o rok skôr než sme zvyknutí na Slovensku. Deti sa v rámci tohto prípravného ročníku, zvaného Kindergarden, chystajú na nástup do prvej triedy. V školách sú vačšinou triedy o 20 deťoch a sú zvyknutí na to, že je tu veľa cudzincov. Deťom, ktorý nie sú z USA, sa tu venujú špeciálne hlavne čo sa týka jazyka. V Kindergarden sa deti stále dosť hrajú, chodia von, ale pribúda i učenie sa. Budúci rok nastupuje do Kindergarden už i môj syn. Dcérka bude v druhom ročníku.

Aké rozdiely sú medzi slovenským a americkým školstvom?

Diametrálne. 🙂 V podstate som zaznamenala veľký rozdiel už v škôlke. Než sa na to vrhnem, tak by som chcela uviesť, že škôlky tu patria pod súkromný sektor, pojem štátna škôlka prakticky neexistuje. Tým pádom je tu i prístup trochu iný. Učiteľky sú milé, veľmi často vyjadrujú deťom lásku, objímajú sa s nimi, vyjadrujú im podporu. V podstate už v škôlke sa začína s pozitívnou motiváciou. Veľmi často deti chvália, budujú v nich vyššie sebavedomie. Prejavuje sa to napríklad tým, že sú deti schopné sa sami i pochváliť, čo sa len tak nevidí.

Môj syn doma hrdo prehlasuje, že vie krásne maľovať. Má pravdu a rada mu to samozrejme pripomínam i ja. Každopádne, keď to porovnám so sebou ako človekom vyrastajúcim na Slovensku, tak ja ako umelecky nadané dieťa, som vždy čakala kým niekto pochváli mňa, než aby to išlo z mojej strany.

Čo sa týka obsahu výuky/zábavy v škôlke, tak ten je veľmi bohatý a odráža sa na rozvoj detí. Už i tým najmenším deťom je nenásilnou formou predstavovaná abeceda, maľujú a hrajú sa na túto tému. Čo som si veľmi pochvaľovala bolo, že je na skupinku detí väčší počet učiteliek a deti rôznych vekových kategórií môžu byť spolu v triede. To znamená, že obe moje deti boli spolu, nerozdelili ich a mohli byť zo začiatku oporou jeden pre druhého. Malí sa učia od veľkých a veľkí sa zase radi hrajú s malými.

Prečítajte si: 20 otázok o materstve so slovenskou mamou žijúcou v Amerike

Aké rozdiely vidíte na základných školách?

Čo sa týka školy, je obrovský rozdiel medzi dieťaťom, ktoré chodilo do škôlky a tým, ktoré škôlku vynechalo (samozrejme, tým, že sa za škôlku platí a nie málo, nie každé dieťa ju navštevuje). Škôlka dieťa rozhodne dokonale pripraví na školu. Osobne mám zatiaľ skúsenosť so školou len po prvý ročník, no možno konštatovať, že deti sú v tomto období veľmi dobre vzdelávané. Vďaka škôlke majú obrovský náskok. V školách sú triedy okolo 20 detí na 1 učiteľku. Veľmi často striedajú stanoviská – od tabule, kde precvičujú matematiku, po koberec, kde si premietajú napríklad o známom umelcovi, až po lavice, kde tvoria. Dvakrát denne chodia von. V školách majú vlastné knižnice, každý týždeň dostávajú knihu podľa vlastného výberu na čítanie domov. V podstate je to taká škola hrou, deti tento spôsob veľmi baví. Môj syn sa už nesmierne teší až sa v septembri stretne s dcérou v škole.

Určite som, ale natrafila i na negatíva. Z bezpečnostných dôvodov sa deti v škole neprezúvajú. Asi si viete predstaviť, ako to vyzerá v zime. V prípade evakuácie musia mať pevnú obuv. Na telocviku sa tiež neprezliekajú ani neprezúvajú. V tom v čom dieťa príde do školy ráno, v tom bude cvičiť. Je potreba na to myslieť pri rannom obliekaní a obúvaní. Ďalšou kapitolou je strava v školskej jedálni. Je jasné, že je tu iná kultúra a iné zvyky i čo sa týka stravovania. K tomu človek musí prihliadať a nebyť úplne prekvapený, keď deťom k obedu servírujú permanentne hamburgery, mc and cheese alebo hot-dogy. Pestrá varená strava tu bohužiaľ nie je. Ja som sa rozhodla ísť cestou krabičiek, takže moje deti dostávajú k obedu varené jedlo z domu. Vždy je lepšie si nájsť vlastnú cestu, než sa sťažovať na to, že to tu funguje inak.

Tento náskok, ktorý deti majú zo škôlky sa, ale za pár rokov zrovná. Vo vyšších ročníkoch je už laťka nastavená pomerne nízko a zo skúsenosti ostatných mamičiek viem, že deti, ktoré majú záujem sa rozvíjať, naučiť sa niečo nové, sa v školách nudia. Je to predovšetkým spôsobené tým, že jedna látka sa opakuje častokrát, snažia sa deťom vysvetliť ako sa dopátrať k výsledku i inou cestou a celkovo sa pri tom zdržia pomerne dlho. Snažia sa tu raziť teóriu rovnosti medzi menej schopnými a nadanejšími, a tak to do určitej miery tých nadanejších môže brzdiť.

dieťa v piesku

Aké rozdiely vidíte na stredných školách?

Čo sa týka strednej školy, neexistuje tu členenie stredných škôl podľa špecializácie. V podstate tu nájdete pokračovanie základnej školy s trochu iným učivom tvorené deťmi na rôznych stupňoch nadanosti a záujmov. Taký mix gymnázia, špecializovaných škôl a rôznych učilísk. To musíte uznať, že je v tomto prípade ťažké nastaviť výuku tak, aby zodpovedala potrebám všetkých žiakov.

Pokiaľ chce rodič dopriať stredoškolským deťom vzdelanie, kde je laťka umiestnená adekvátne či vyššie jeho potenciálu, má možnosť ho poslať do súkromnej školy. Tam sa to hrá dosť na disciplínu, deti nosia školský dres, platia tu zákazy, čo sa týka vyzývavého make-upu, farby vlasov či oblečenia. Ale preberané učivo a tempo učenia je niekde inde.

Pokiaľ má niekto záujem študovať na vysokej škole, tak táto forma vzdelania je tu už spoplatnená. Podobne ako škôlka, len mnohonásobne viac. Je tu zvykom, že rodičia na vysokú školu dieťaťa sporia už prakticky od jeho narodenia alebo si deti berú študentské pôžičky. Čo sa týka budovania kariéry, tak vzdelanie sa tu berie dosť do úvahy. Vysoká škola hrá obrovskú rolu v budúcnosti dieťaťa.

Akú sú americké deti? Sú v niečom iné ako tie slovenské?

Všetky deti sú v podstate rovnaké. Pokiaľ vyrastajú v šťastnom prostredí, sú usmievavé a veselé. Deti si vlastne nepripúšťajú žiadne starosti, pre nich je svet guličkou. Tu tomu nie je inak. Samozrejme sa dívajú na iné rozprávky, učia sa iné pesničky, čítajú iné knihy v porovnaní s tými slovenskými, ale vo svojej podstate sa chovajú rovnako bezstarostne. Jediný rozdiel, ktorý som vypozorovala je, že niektoré deti trpia nadváhou. A príde mi ich celkom dosť. Určite by som to pripísala spôsobu stravovania, ktorý tu prevláda. I tak sú ale šťastné, pretože systém, ktorý je tu nastavený, im umožňuje byť šťastnými.  Na školách sú preventívne opatrenia proti šikane a každému dieťaťu sa dáva pocítiť, že je výnimočné. Nehodnotí sa, že niekto urobil niečo zle, ale vyzdvihuje sa to, čo sa mu podarilo. To mi je veľmi sympatické.

dieťa na pláži pri západe slnka

Aké hlavné, výrazné rozdiely vidíte v celkovom živote v USA v porovnaní so životom na Slovensku?

Je to tu úplne iný svet. Všetko tu funguje inak. Iný systém školstva, iné zdravotníctvo, iná kultúra. Ešte i zubár počíta zuby v inom poradí ako zubár na Slovensku. Je náročné tieto dva svety porovnávať. Na Amerike zbožňujem, aká je rozmanitá v rámci  prírody – nájdete tu kaňony, oceán, duny, lesy a scény, ktoré poznáte len z filmov. Na druhej strane Slovensko je a navždy bude moja domovina, kde sa budem rada vracať. Vyrástla som tam a mám tam rodinu. Pri každej návšteve Európy moje rodné mesto nikdy nevynechám.

USA pláž

USA pláž maják

USA kaňon

USA púšť

Kde sa podľa vás žije ľuďom najlepšie, je to v SR, ČR či v USA?

Ako som už uviedla, je to trochu a porovnávať hrušky s jablkami. A myslím, že z mojej pozície nie som schopná relevantne porovnať život v SR a niekde inde. Na Slovensku som prežila svoje detstvo a pubertu, takže úplne bezstarostnú časť života. V Českej republike som zažila už dospelácky život plný povinností. Taktiež som na Slovensku vyrastala v malom meste, ktoré sa s Brnom nedá porovnať po stránke pracovných príležitostí a možností štúdia. No a USA je kapitola sama o sebe. Každá krajina má svoje plusy i mínusy.

I keď v Amerike sa môže zdať, že život je tu skvelý a človek sa môže mať naozaj dobre, nie je to zadarmo. Tiež je treba uviesť na pravú mieru, že život je tu i finančne náročný. Zdravotníctvo nie je úplne zdarma, ako sme zvyknutí na Slovensku či v ČR. Pojem sociálne dávky tu prakticky neexistuje. Ale faktom je, že kto sa snaží a tvrdo pracuje, sa môže mať naozaj fajn.

Prečítajte si: Úprimný rozhovor o živote rodiny s dievčatkom bez vláskov

Keby ste mali spomenúť len jednu vec, ktorá je v USA horšia ako na Slovensku a priali by ste si, aby tá jedna vec v USA fungovala tak ako u nás, čo by to bolo?

Asi to stravovanie v školstve. Ako som už spomínala, tu sa žiakom nevarí, strava sa dováža a o nejakej pestrej, varenej a vyváženej strave sa nemôžeme baviť. Až tu mi vlastne došlo, aká je nedocenená práca kuchárok v školských zariadeniach na Slovensku. I keď som ako dieťa nad niektorými jedlami ohŕňala nos, dnes by som ocenila, aby sa takto varilo i tu na miestnych školách. Takže aspoň takto dodatočne zdravím a ďakujem všetkým kuchárkam za ich skvelú prácu.

A naopak jednu vec, ktorá by mala na Slovensku fungovať, tak ako to funguje v USA?

Prístup ľudí. Musím uznať, že ľudia v okolí sú tu veľmi milí, radi sa porozprávajú, vždy pozdravia, usmievajú sa na deti a cítiť z nich dobrú náladu. A verím, že i oni zažívajú tie horšie dni, prípadne majú prácu, ktorá ich nebaví. Stále to, ale nie je dôvod k tomu, aby si závideli, boli prehnane kritickí, vraždili sa pohľadom či si robili navzájom zle. Príde mi, že na Slovensku (i v Česku) táto vlastnosť niekedy ľuďom chýba.

usa
Zdroj foto: osobný archív Kamily Štěpánkovej

 

Tagy

Zanechaj nám svoj komentár