Katarína Sušková: Slovenskí žiaci nie sú vedomostne na tom tak zle, ako sa hovorí na sociálnych sieťach
Katarína Sušková pôsobí v slovenskom školstve už takmer 20 rokov, zároveň je v tomto smere aktívna aj na svojich sociálnych sieťach, kde ju môžete poznať pod prezývkou PinKatS. S Katarínou sme sa rozprávali o tom, aký je jej názor na slovenské školstvo, čo je u nás lepšie ako v zahraničí, ale aj o homeschoolingu či inklúzii.
Aké presne je vaše profesijné zameranie?
Po štúdiu na gymnáziu som externou formou študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre – učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov, odbor: slovenský jazyk a literatúra – filozofia.
V súčasnosti som učiteľka na Gymnáziu Terézie Vansovej v Starej Ľubovni. Vyučujem slovenský jazyk a literatúru, občiansku náuku a dejepis. Z minulých rokov mám však skúsenosti aj ako asistentka učiteľa.
Ako by ste zhodnotili naše slovenské školstvo?
V školstve sa pohybujem 18 rokov, už počas vysokoškolského štúdia som pracovala ako učiteľka a asistent učiteľa. Za tie roky som si prešla rôznymi zmenami a reformami. Niektoré nás posunuli vpred, niektoré boli len o byrokracii.
Napriek tomu, že sa slovenské školstvo často kritizuje, že je zastarané, nemyslím si to.
Katarína Sušková
Mám šťastie, že som pracovala v školách, ktoré sa snažili zavádzať inovačné prvky, technológie, IKT, rozvíjali kreativitu, digitálne a čitateľské gramotnosti žiakov i učiteľov. Absolvovala som množstvo školení. Každý učiteľ, ktorý má záujem posúvať sa vpred, pracuje na sebe, a tým posúva aj žiakov. Často je to však o financiách, čo všetko si môže škola dovoliť pre žiakov kúpiť – aké technické vybavenie, knihy či materiálne pomôcky.
Určite nie je dobre nastavené financovanie škôl, mnohé menšie školy zápasia o žiakov, nemôžu si dovoliť to, čo väčšie školy. Aj ja som už zažila, že kvôli nedostatku financií musela byť škola vyradená zo siete škôl, napriek tomu, že sme boli celkom dobre vybavení a dobre sa mi na škole učilo. Finančne sa však už škola nedala „utiahnuť“.
Aké pozitíva a aké negatíva vidíte v slovenskom školstve?
Myslím si, že naši žiaci aj na medzinárodných súťažiach dosahujú skvelé výsledky. Nie sme vedomostne na tom až tak zle, ako sa hovorí a píše na sociálnych sieťach. Samozrejme, závisí, aké zloženie žiakov má škola – z akého prostredia pochádzajú, aké rodinné zázemie deti majú. Od toho často závisí úroveň dosahovania vedomostí, možnosť ďalšieho štúdia a pod. Mnohí kritizujú memorovanie. Bohužiaľ, pri niektorých predmetoch je memorovanie nevyhnutnosť – dieťa sa musí naučiť napr. násobilku, chemické značky, aby rýchlejšie vedelo reagovať pri výpočtoch a zápisoch.
Preferujú sa hravé či interaktívne formy vyučovania – som určite za to, aby sa využívali, ja sama ich využívam na hodinách. Avšak, nie vždy sa to dá a niekedy treba klasicky vysvetliť, precvičiť učivo a „drviť sa“. Toto už, samozrejme, deti nebaví. Na oficiálnych testovaniach potom možno mnohí zlyhajú, lebo nie sú zvyknutí na časový tlak, ktoré má testovanie nastavené a nestíhajú vyriešiť všetky úlohy, lebo je toho veľa a nevedia sa sústrediť. Úlohy nie sú v hravej forme, ale majú klasické zadania. Nakoniec žiaci, ktorí nestíhajú, odpovede tipujú.
Na druhej strane – oficiálne testovania sú pre žiakov zbytočne komplikované, nad niektorými otázkami „sa zapotia“ aj učitelia, tak čo chceme potom od žiakov?
Často sa hovorí aj o finančnom ohodnotení pedagógov. Áno, podľa mňa je stále neadekvátne ohodnotené aj napriek tomu, že sa za posledné roky plat zvýšil. Mnohí „závidia“ učiteľom „prázdniny“, ale verte tomu, že keby neboli, neviem, či by v tom školstve ešte niekto ostal. (smiech) Psychicky si potrebujú učitelia určite oddýchnuť a načerpať nové sily. A dva týždne dovolenky by na to určite nestačili.
Prečítajte si: Úprimný rozhovor o živote mamy dievčaťa s aspergerovým syndrómom
Zmenili sa nejako slovenskí žiaci za tie roky, ktoré pôsobíte v školstve?
Povyvádzajú a povystrájajú stále rovnako, v tomto sa asi nič nezmenilo. Stále sa nájdu triedni šašovia, vodcovia i takí, ktorí myslia na rôzne vylomeniny.
Pribudla však šikana cez sociálne siete, takže aj s týmito problémami sa v moderných časoch stretávame. Čo sme si však všimli viacerí pedagógovia, za posledné roky je nárast rôznych diagnóz v bežných školách, čo predtým až tak často nebývalo – Aspergerov syndróm, ADHD, autizmus, zvýšil sa počet dyslektikov, dysgrafikov atď. Pred tými 18 rokmi som sa v triede nestretla s dieťaťom s autizmom. Dnes je to prakticky bežné na takmer každej škole. Deti sa ťažšie sústredia na učivo, pozorujem poruchy pozornosti, nesústredenosť, čo učiteľ vysvetľuje, niekedy majú problém žiaci počúvať sa navzájom. Musíme ich to neustále učiť, upozorňovať ich, aby boli tolerantní aj voči sebe, keď niekto niečo rozpráva alebo prezentuje.
Pre učiteľa, ktorý nemá skúsenosti alebo začína, môže byť práca s takými deťmi náročná, hlavne, keď nemá v triede podporu asistenta. Venovať sa tak individuálne každému žiakovi každú hodinu je prakticky nereálne, pokiaľ máte v triede cca 25 detí a ste na nich sám/sama, aj keď si to mnoho rodičov želá. Bohužiaľ, aj toto často odrádza učiteľov ostávať v školstve, či vybrať si toto povolanie.
Na druhej strane, dnešné deti majú oveľa viac možností, ako sme mali my. Sú zbehlejší v technológiách, majú možnosť oveľa viac rôznymi spôsobmi rozvíjať svoju kreativitu, zručnosti, rýchlejšie sa dostanú k informáciám. S tým, samozrejme, súvisí aj rozvoj kritického myslenia a musíme ich učiť, že nie všetko, čo čítajú a vidia na sociálnych sieťach, je pravda.
Katarína Sušková
Je niečo, čo by ste na slovenskom školstve hneď zmenili?
Na všetko treba čas a financie. Nenechávať všetko na učiteľoch, aby si všetky materiály, osnovy robili sami. Teraz začína opäť nová reforma a myslím si, že mnoho učiteľov nebude vedieť, ako na túto reformu „naskočiť“. Chýba mi väčšia materiálna, metodická i morálna podpora. Hovorí sa o odstraňovaní byrokracie, realita je však opačná. Mnoho papierovačiek pribudlo, či už papierovo alebo digitálne.
Učitelia tiež doslova naháňajú rôzne školenia, za ktoré sú príplatky, aby si zvýšili platové ohodnotenie. Tieto príplatky sú limitované na 7 rokov. Je smutné, že to takto funguje a učiteľ nemá za rôzne školenia stále finančné ohodnotenie. Rozdiely v príplatkoch za prax sú tiež veľmi minimálne.
Rozmýšľala som aj nad zmenou známkovania. Podľa mňa by bolo vhodnejšie percentuálne ohodnotenie (aj na vysvedčení), žiaci by možno neboli v takom strese a objektívnejšie by boli zhodnotení. Mnohé štáty však majú podobné známkovanie ako máme my.
Naopak, je niečo, čo podľa vás máme v školstve lepšie ako majú v iných krajinách?
Naši žiaci boli teraz v iných krajinách na školách v rámci programu Erasmus. Sami videli, že sme v porovnaní s niektorými inými krajinami na tom lepšie – či už vedomostne, ale aj technickým vybavením. Niekde majú oveľa prísnejšie pravidlá na školách, ako máme my, napr. na Kanárskych ostrovoch žiaci nesmú chodiť na WC počas hodín, toalety sú zamknuté a otvárajú ich len počas prestávok. V Grécku majú doobeda benevolentnejšie vyučovanie, často sú žiaci nesústredení a učivo doháňajú poobede či na súkromných doučovaniach.
Samozrejme, že aj na Slovensku máme čo doháňať. Chýbajú už spomínané financie na lepšie vybavenie tried, telocviční, multimediálnych a odborných miestností. Viem si predstaviť, aby mal každý učiteľ v rámci svojho hlavného predmetu svoju učebňu (aj slovenčinári a matematikári), kde bude mať všetky potrebné pomôcky na vyučovanie – tlačiareň, interaktívnu tabuľu, nástenky, ktoré si vyzdobí a žiaci by sa v týchto učebniach striedali podľa rozvrhu. Určite sú školy (najmä súkromné), kde to takto funguje a majú na to peniaze, nie je to však pravidlo a mnohé menšie aj väčšie štátne školy to tak nemajú.
Máme ale mnoho učiteľov, ktorí slovenské školstvo posúvajú vpred. Zúčastňujú sa rôznych školení, zavádzajú do praxe nové prvky, interaktívne, kooperatívne, rolové vyučovanie. Menia svoj prístup k žiakom, už nie je založený na direktívnom prístupe, ako to bolo za našich detských čias.
Aký je váš názor na inklúziu v školstve? Praktizujete ju?
Niekoľko rokov som pracovala ako asistentka učiteľa, bola som členkou inkluzívneho tímu a naopak, mám aj skúsenosti, keď som mala v triede ja ako učiteľka pridelenú asistentku, alebo som učila aj bez pomoci asistentky a musela zvládnuť inklúziu sama. Mám teda skúsenosti z jednej aj druhej strany. Som za inklúziu, musia byť však na to vytvorené v škole vhodné podmienky a nie každý žiak sa dá „inkluzovať“ v bežnej škole. Viem, o čom hovorím, keďže som sa stretla so situáciami, kedy to bolo naozaj ťažké a nielen učiteľ, ale aj asistent a špeciálny pedagóg mali čo robiť, aby reakcie žiaka zvládli a neublížil sebe či ostatným.
Škola musí mať na inklúziu vytvorené podmienky, čo mnohé školy nemajú – v prvom rade špeciálneho pedagóga (nie, učiteľ nie je špeciálny pedagóg a veľakrát vôbec nevie, ako postupovať so žiakom, ako reagovať atď.), dostatok asistentov učiteľa, ktorí majú pedagogické vzdelanie (stále je nedostatok asistentov – škola požiada napr. šiestich asistentov a pridelených má len dvoch až troch), ideálne aj špeciálne miestnosti, kde si môžu žiaci oddýchnuť a upokojiť sa. V škole, kde som pracovala, bola vytvorená miestnosť, tzv. Snoezelen.
Tiež závisí, akí žiaci sú zaradení do inklúzie – ak ide o dys…, deti s ľahším mentálnym postihnutím, je to oveľa jednoduchšie, ľahšie sa pracuje s takými deťmi, prakticky robia všetko to, čo ostatní, len majú nejaké menšie či väčšie úľavy a individuálnejší prístup. Ak ide o autistické deti, je to už náročnejšie, treba sledovať aj správanie, či niečo nevyvolá nechcené reakcie, často sa musia všetci ostatní prispôsobiť dieťaťu. Boli situácie, kedy žiak vybehol z triedy a odmietal sa vrátiť. Vtedy je dobré mať asistenta učiteľa či špeciálneho pedagóga, aby takúto situáciu riešili a nebolo všetko len na učiteľovi, ktorý má 25 detí v triede.
V niektorých zahraničných krajinách deti zaradené do inklúzie na klasickej škole absolvujú niektoré predmety spolu ako inkluzívna trieda (napr. matematiku, jazyky) a niektoré ostatné predmety (výchovy, dejepisy, geografie atď.) sú v triedach s ostatnými. Tento model sa mi celkom páči – rozdeliť hodiny a predmety, kedy bude inkluzívnym žiakom priamo prispôsobená hodina i učivo ich tempu a vedomostiam a budú mať na to špeciálneho pedagóga a ostatné predmety môžu absolvovať priamo so spolužiakmi. Možno sa to nebude páčiť rodičom týchto žiakov, ale z vlastných skúseností môžem povedať, že pre žiakov i učiteľov by tento model bol najideálnejší. Rodičia totiž vidia len svoje deti, ale už nevidia, koľko času a hlavne trpezlivosti a úsilia dá do toho učiteľ, aby všetko v triede hlavne psychicky a časovo zvládol a podotknem, že za rovnaký plat.
Aký je váš názor na homeschooling?
Aj s týmto typom učenia mám menšie skúsenosti. Myslím si, že niektorým rodičom a deťom vyhovuje, môžu si prispôsobiť čas a priestor. Pre introvertnejšie deti, ktoré nemajú rady veľké kolektívy, je to určite plus, horšie je to pre deti, ktoré sa rady družia, chcú byť medzi kamarátmi a trošku povystrájať.
Čo sa týka vedomostí, záleží na tom, kto dieťa učí. Či je to rodič, ktorý má prehľad a vedomosti vo všetkých predmetoch alebo nie. Ak nie, musí nájsť niekoho, kto dieťa súkromne doučí. Jednoduchšie je zvoliť homeschooling, čiže domáce vzdelávanie, v rámci 1. stupňa ZŠ, náročnejšie je to už však na 2. stupni a aj deti na domácom vzdelávaní absolvujú komisionálne preskúšanie, testy a dokonca aj Testovanie 9, takže oficiálnym testom sa nevyhnú.
Prečítajte si: Slovenská mama žijúca v Amerike: Porovnávať Slovensko s USA je ako porovnávať jablká s hruškami
Prečo ste sa rozhodli byť aktívna v tomto smere aj na vašich sociálnych sieťach?
Moja cesta na sociálne siete začala pred 7 rokmi. Najprv to boli len módne fotky v štýle retro a pin-up či z mojich ciest na Instagram. V roku 2017 som si vytvorila web www.pinkats.sk (odvodené od štýlu pin-up, kat – ako Katarína, s – ako začiatok môjho priezviska), kde som uverejňovala rôzne články z dovoleniek, módy. Bolo to také moje hobby, bavilo ma písať.
V roku 2019 som objavila čaro TikToku. V tom čase ešte na tejto sieti veľa dospelákov nebolo, preto som sa rozhodla tvoriť náučné, vtipné i ironické videá (kvôli tomu, aby zaujali) ohľadom gramatiky a pravopisu pre deti. Vravela som si, že keď tam už deti majú strácať čas, aspoň nech sa niečo naučia. Prirodzene, zozačiatku som dostávala od nich aj veľa hejtov, že je to ich sieť, mám ísť preč, že som stará a pod. Vieme ale, ako fungujú sociálne siete – čomu venujeme veľa pozornosti, to rastie. Môj TikTok sa postupne rozrástol, videá začali byť virálne a dnes už mám cez 80 tisíc sledovateľov. Časom som uverejňovala tieto videá aj na Instagram a Facebook, kde to tiež začalo rásť a móda i cestovanie šli do úzadia. Myslím, že to bol taký prirodzený vývoj… Dnes mám na sociálnych sieťach dokopy 95 tisíc sledovateľov. Baví ma tvoriť, vymýšľať, písať, nahrávať a keďže som vyštudovaná slovenčinárka (spolu s filozofiou), je jasné, o čom sú moje videá.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Kde zbierate inšpirácie na vaše príspevky na sociálnych sieťach?
Inšpirácia prichádza denne – v škole od detí, ale všímam si aj chyby v príspevkoch, oznámeniach, komentároch, ktoré sú na sociálnych sieťach. Postupne si všetko spisujem a keď mám čas, nahrávam. Občas mi aj moji fanúšikovia napíšu nejaké tipy, o čom by mohli byť ďalšie videá. V slovenčine je toho veľa, čo sa dá spracovať, máme naozaj zložitý jazyk, a preto sa ani nečudujem, že sa v ňom mnohí „strácajú“. Na druhej strane ale deťom v škole hovorím, že môžeme byť hrdí na to, že ovládame jeden z najťažších jazykov sveta.
Aké máte plány do budúcnosti, čo sa týka vašich sociálnych sietí a ich zameraniu sa na vzdelávanie?
Na svojom webe som si minulý rok doplnila kolónku Učíme sa s PinKatS, v októbri 2023 si zriadila živnosť a rozhodla sa venovať aj online produktom – vytvárať e-booky, plánovače, online kurzy, cvičenia, pomáhať žiakom i dospelým zdokonaliť sa v slovenčine aj pomocou online doučovania. Oslovili ma aj dospelí ľudia, ktorí sa chcú slovenčinu a pravopis doučiť sami pre seba, čo je super, že chcú na sebe aj v dospelom veku pracovať a v dnešnom online svete sa to dá oveľa jednoduchšie ako kedysi.
Čoskoro dokončím akreditovaný lektorský kurz a plánujem sa venovať vzdelávaniu nielen detí, ale aj dospelých, napr. v oblasti školstva viesť rôzne kurzy, webináre, školenia. K tomu budem naďalej nahrávať svoje náučné i vtipné videá na sociálne siete, lebo je to pre mňa v podstate taká zábava a baví ma to. Na mojom webe v kolónke Učíme sa s PinKatS nájdete v súčasnosti množstvo vzdelávacieho materiálu, stačí si len vybrať.
Katarína Sušková
