Jonášova metóda: Pomoc pri počatí a plánovaní pohlavia?
Jonášova metóda počatia, nazývaná aj bioklimatická metóda, je metóda vyvinutá slovenským lekárom Eugenom Jonášom v druhej polovici 20. storočia. Jej cieľom je napomôcť ženám, ktoré túžia otehotnieť, a to prirodzenou cestou. Metóda sa taktiež zaoberá aj plánovaním pohlavia dieťaťa.
Princíp Jonášovej metódy prirodzeného počatia
Základom Jonášovej metódy sú dva nezávislé biorytmy ženského tela. Prvý je menštruačný cyklus a druhý je individuálne vypočítaný biorytmus založený na dátume narodenia ženy, lunárnej fáze a uhlu Mesiaca i Slnka. Jonáš tvrdil, že existuje aj individuálny lunárny cyklus spojený s astrológiou.
Čo dokáže Jonášova metóda vypočítať?
Jonášova metóda umožňuje výpočet:
Prirodzene neplodné dni: Výpočet prirodzenej antikoncepcie na celý kalendárny rok na základe poslednej menštruácie.
Chlapec alebo dievča: Termíny na úspešné počatie chlapca alebo dievčaťa. Pre výpočet sa stanovujú 3 – 4 presné termíny ideálne pre počatie konkrétneho pohlavia.
Plodné dni: Výpočet najplodnejších dní pre ženy s aspoň jedným funkčným vaječníkom a vajíčkovodom.
Životaschopné dieťa: Termíny vhodné pre ženy, ktoré mali komplikácie v predchádzajúcom tehotenstve, s cieľom zabezpečiť zdravé dieťa.
Úspešnosť Jonášovej metódy
Podľa najnovších štatistík z oficiálnej stránky centra Jonášovej metódy má metóda až 98,6 % spoľahlivosť prirodzeného počatia. V prvom roku dôjde k počatiu v 2/3 prípadov, druhý rok u ďalšej 1/2 a tretí rok u ostatných zložitejších prípadov. Je však dôležité konzultovať zdravotný stav s odborníkmi.
Prečítajte si: Molárne tehotenstvo: Viete, čo takéto tehotenstvo znamená?
Pre koho je metóda určená?
Metóda je vhodná pre všetky ženy snažiace sa o prirodzené počatie, vrátane tých s ochoreniami ako PCOS a endometrióza. Nie je vhodná pre tehotné ženy, ženy v menopauze, sterilizované páry alebo páry s prirodzenými problémami neplodnosti.
Jonášova metóda ponúka alternatívny prístup k plánovaniu tehotenstva, no jej použitie by malo byť vždy konzultované s odborníkmi.
Zdroj titulnej foto: canva/annasubbotina