20 otázok o materstve s mamou dievčatka bez vláskov
20 otázok o materstve. Vždy 20 rovnakých otázok na tému materstvo/rodičovstvo pre každú mamu, známu aj úplne neznámu. Otázky sú síce rovnaké, ale odpovede celkom iné. Pretože každá mama je jedinečná. Aké sú odpovede na 20 otázok o materstve mamy Soni?
„Som milujúcou mamou 4-ročnej Vanesky, ktorá je mojim životným učiteľom. Spoločne ako rodina sme dokázali zvládnuť zatiaľ naše najťažšie životné obdobie a dnes vieme, že vlasy možno stratiť, nádej nie. To je práve základným heslom nášho občianskeho združenia Bez vláskov, ale s láskou, ktoré sme spolu s manželom založili, a ktorého poslaním je šíriť nielen osvetu o alopécii, ale aj našu podporu a skúsenosti.“ – Soňa Kováčová
Soňa Kováčová
1. Čo vás na materstve prekvapilo pozitívne
Že dokážem viac ako som si myslela – či už fyzicky alebo psychicky. Rodič, aj v tej najväčšej únave, pocite vyčerpanosti dokáže nabrať aj poslednú potrebnú energiu, aby tu bol pre svoje dieťa.
Zároveň sa mi potvrdilo, že dieťa nás mnohému naučí – mňa naučilo ešte lepšiemu timemangementu, dôkladnosti a organizovanosti a v neposlednom rade sa neustále učím byť čoraz viac trpezlivejšou a chápajúcejšou mamou, zároveň človekom. Rovnako pri dieťati sa ukáže stále aj to malé dieťa v nás….pri hre, zdieľaní pocitov radostí.
Soňa s manželom a dcérou Vaneskou
2. Čo vás na materstve prekvapilo negatívne?
Aký veľký pocit strachu, bezmocnosti, zúfalstva dokáže človeka premôcť . Že človek dokáže aj pri bežných situáciách vidieť ten najhororovejší dej, ktorý pritom vôbec nemusí nastať.
3. Zmenil sa nejako váš vzťah s vašim partnerom po príchode dieťatka?
Určite áno, ale nie negatívne. Stali sme sa rodičmi, to pre nás znamenalo, byť ešte viac zodpovednejšími za denný režim našej rodiny. Začali sme na seba brať väčší ohľad v zmysle väčšej podpory, pomoci, organizovanosti. Nikdy to nebolo len „ja“ ale my. U nás je mama ako aj otec rovnocenný rodič, s nárokom na názor a pravidlá. Samozrejme, že ako pár, sme zrazu na seba nemali toľko času ako pred dieťaťom, ale je to o dvoch ľuďoch, ktorí rodičovstvom neprestanú byť partnermi. Je to už len na každom ako to dokáže ustáť.
4. Ako sa vyrovnávate so spoločenským tlakom v súvislosti s materstvom?
Ja som vždy bola trošku taký workoholik a hlavne som svoju prácu mala veľmi rada, takže ja som pracovala skoro až do dňa pôrodu a potom po pár týždňoch pauzy s bábätkom som pracovala na HO na polovičný úväzok aj počas materskej dovolenky. Avšak, veľký ohľad na neplánované zmeny kvôli bábätku, či väčšia podpora zo strany zamestnávatela nebola. Žila som teda v dlhodobom strese, čo sa odrazilo aj na mojom zdraví. Pred návratom do práca naplno som si teda dala polročnú pauzu. Po roku som zamestnávateľa vymenila a dnes s dieťaťom fungujem popri pomerne náročnej práci úplne v pohode, bez stresu keď mi ochorie, keď sa nemôžem na poslednú chvíľu zúčastniť meetingu a podobne. A už by som to nedokázala mať inak. Dieťa je moja priorita a akékoľvek obmedzenie zo strany zamestnávateľa by bola pre mňa blikajúca kontrolka. Čiže všetko sa dá, len treba byť vo firme kde to je zdravo akceptované.
Prečítajte si: 20 otázok o materstve s mamou dievčaťa s aspergerovým syndrómom
5. Ako reagujete na nevyžiadané rady?
Že si ich neprosím. Ja ich tiež nikomu nedávam, pokiaľ nedostanem konkrétnu otázku.
6. Akú najhoršiu nevyžiadanú radu ste doposiaľ dostali a od koho táto rada bola?
Bolo to v čase, keď sme riešili dcérkinu alopéciu. Niesla som to psychicky veľmi ťažko, nevedela som sa s celou situáciu zmieriť a hlavne v čase, keď sme ani len nevedeli čo bude a či vôbec bude pre ňu nejaká liečba. Vtedy mi bývala kolegyňa povedala: „Tak čo, dáš jej prinajhoršom parochňu.“ Tie slová a situáciu si pamätám dodnes ako aj bolesť, ktorá mi vznikla. Pretože počuť to ako úplne normálnu vec od ženy, ktorá má doma dve krásne dcéry s dlhými vlasmi, je bolestivé. Vtedy aj dobre mienená rada, nie je dobrá rada a mlčanie je zlato. Pretože áno, parochňa je pomocník, ale nenahradí plnohodnotný život s vlasmi a psychické zdravie či už dieťaťa, ženy i muža. A rovnako ani rodičov.
O alopécii Soninej dcérky Vanesky si môžete prečítať v našom rozhovore:
7. Aký typ výchovy preferujete?
Že aj dieťa má právo na názor a treba mu dať priestor. Treba si ho vypočuť a ísť do diskusie, snažiť sa vysvetľovať. No treba mať aj pravidlá a hranicu. Zároveň som presvedčená, že to čo dieťa vníma doma, sa odrazí na jeho správaní. Hoci, aj kamaráti vedia s dobrou výchovou dieťaťa poriadne zamávať…je to náročné.
8. Akým hodnotám vediete vaše dieťa?
Že „dobrý deň, dovidenia, prosím si a ďakujem“ sú povinnou výbavou bežného fungovania v rámci dňa. Že keď sa niečo sľúbi tak to treba aj dodržať a klamať sa nemá.
A po našich troch ťažkých rokoch s alopéciou ju vedieme určite k pokore, k tolerancii detí s odlišnosťami. K tomu, že všetci sme kamaráti, pokiaľ detské konflikty nehraničia s fyzickými útokmi, agresiou. A samozrejme k tomu, že vlasy nie sú samozrejmosť, treba si ich vážiť a starať sa o ne. Preto aj pomáhame iným detičkám a ľuďom. Už to všetko vníma. Pamätá si ako sme sa starali o jej vlásky, ako sme každý večer aplikovali krém v rámci liečby a podobne. Toto je skúška života, ktorá veľa naučila aj nás ako rodičov, ľudí.
9. Akú radu by ste dali budúcim mamičkám?
Rady nerada dávam, pretože môžu skončiť v kategórii tých nevyžiadaných. Skôr zazdieľam svoju skúsenosť, vďaka ktorej mám odskúšané, že materinský inštinkt je nastavený veľmi vysoko. Často som sa ním riadila, vďaka nemu som mala nádej, že existuje pomoc pre našu Vanes. To mi pomohlo sa v najťažšej životnej situácii nevzdať, ale bojovať. Nakoniec som aj na základe toho založila Občianske združenie, ktoré okrem svojej hlavnej podstaty, bolo mojim nástrojom psychohygieny. Dnes, keď sa pozerám na úsmev mojej dcéry a hladkám ju po vlasoch, som s najväčšou pokorou neskutočne vďačná za to, že sme sa nevzdali.
A pridala by som ako mama ešte jedno zamyslenie a zároveň niečo, čo u nás funguje a áno, aj ja som si to párkrát musela pripomínať.
Často mám pocit, že maminky majú pocit, že oni všetko dokážu najlepšie, prípadne lepšie ako otcovia. Pritom to tak vôbec nie je, ak máte partnera, o ktorom ste už pred dieťaťom vedeli, že bude dobrý otec a manžel/partner. Nech sa tento pocit dieťatkom nezmení a nech má otec vytvorený dostatočný priestor uplatnenia.
10. Akú radu by ste dali iným maminkám?
Rovnakú ako aj tým budúcim.
11. Akú radu by ste dali otcom?
Opäť to nie je rada, ale moja skúsenosť. U nás doma sme s manželom rovnocennými rodičmi, ktorí sa spoločne podieľajú na výchove svojej dcéry, spoločne prežívame radosti, ale aj starosti, máme podelené povinnosti, sme tu jeden pre druhého a vieme, že sa na seba vieme kedykoľvek spoľahnúť. Na neplánované zmeny dňa reagujeme s pochopením a flexibilne hľadáme riešenie, nerobíme zbytočne z komára somára a každá situácia je riešiteľná. Súdržnosť a komunikácia sú základom fungujúcej rodiny, a otec je určite jej neoddeliteľnou súčasťou.
Sonin manžel s ich dcérou Vaneskou
12. Akú radu by ste dali ženám, ktoré uvažujú, že by sa stali mamami?
Tu sa nedá dať žiadna rada. Ja myslím, že je na každej žene, na každom páre v akej etape života sa nachádzajú a ako chcú svoj život posunúť ďalej. A či do neho v danej chvíli patrí aj dieťa. Za mňa bolo rozhodnutie mať dieťa nielen emočné, ale aj s ohľadom na to, či mu dokážem dať to čo bude potrebovať a zabezpečiť to, čo by som chcela. Zodpovednosť tam hrala veľkú rolu. Aj možno preto, pre mňa táto životná zmena predstavovala neskutočný rešpekt.
13. Čo máte na materstve najradšej?
Naše spoločné chvíle, kedy si užívame jeden druhého, spoznávame nové miesta, máme nové zážitky. Zároveň dieťa svojou bezprostrednosťou a úprimnosťou je dokonalé. Často je vďaka tomu veľa zábavných momentov.
14. Aké boli vaše prvé pocity, keď ste sa dozvedeli, že budete mamou?
Strach. Panika. Aj keď sme dieťa plánovali.
15. Ako ste našli rovnováhu medzi materstvom a časom len pre seba?
Vďaka manželovi, ktorý mi vytvára priestor mať čas aj pre seba – ísť cvičiť, na nechty, na kozmetiku, masáž, na stretnutie s kamarátkami. Teraz už keď je Vaneska väčšia dokáže bez problémov vydržať aj pár dní u starých rodičov. Vtedy sa zrazu naše bežne rýchle dni spomalia…až je to neprirodzené.
16. Aké sú vaše ciele v materstve?
Byť pre dcéru nielen dobrou mamou, ktorá bude možno v niečom aj jej vzorom, ale priala by som si, aby sme boli aj dobré kamarátky. Aby sme mali blízky vzťah a vedela, že mi môže čokoľvek povedať. A keď bude chcieť počuť môj názor budem tu kedykoľvek pre ňu. V neposlednom rade by som z nej chcela vychovať slušného človeka, ktorý si okrem iného bude vedieť vážiť hlavne aj samu seba.
Soňa s dcérou Vaneskou
17. Kde hľadáte odpovede a rady na vaše otázky a dilemy spojené s materstvom?
Vnímam svoje okolie a vytváram si z toho vlastný názor. Prípadne si nechám poradiť od mojej maminy, ale tá by k tomu povedala, že to nie je vôbec pravda, že som v tom veľmi tvrdohlavá a vôbec ju nepočúvam. Čo je pravda, minimálne to tak pri našej konverzácii ohľadne Vanes vyzerá, ale nie je to tak.
18. V čom konkrétnom sa zmenil váš pohľad na svet po tom, čo ste sa stali mamou?
Mám trochu hrôzu z dnešnej skupiny teenagerov, mladých ľudí celkovo. Mnoho vecí mi príde nebezpečných, príliš odvážnych,..
19. Interagovali ste niektoré vaše skúsenosti z materstva aj do vášho profesionálneho pracovného života?
Určite. Vicibrený timemanagement, ešte väčšiu zorganizovať a plánovanie. A dalo by sa povedať, že asi aj väčšiu trpezlivosť a pochopenie pri práci s ľuďmi.
20. Akú najlepšiu radu o materstve ste doposiaľ dostali a od koho táto rada bola?
Že z dieťaťa sa postupne stáva ten najlepší parťák.
