Deti generácie Z trpia osamelosťou, depresiami a úzkosťami
Generácia Z, známa aj ako „zoomeri“, predstavuje deti narodené medzi rokmi 1997 až 2012, vyrastajúce v digitálnej dobe. Sú kreatívni, nezávislí a globálne zmýšľajúci. Avšak, trpia osamelosťou, úzkosťou a depresiami. Psychológovia a odborníci skúmajú, ako ich digitálne technológie ovplyvňujú a čo potrebujú, aby sa vyrovnali s výzvami moderného sveta.
Duševné zdravie pod tlakom
Podľa lekárky Kathy Kochovej, digitálne deti majú tendenciu očakávať okamžité odmeny, ako je to pri hraní hier na mobilných zariadeniach. Tento fenomén znižuje ich trpezlivosť a odolnosť voči reálnemu svetu, kde odmeny neprichádzajú okamžite. Psychológ Mojmír Trebuňák dodáva, že deti dnes majú neobmedzený prístup k informáciám, čo mení ich vývoj a vnímanie sveta.
Zdroj: www.istockphoto.com
„Táto generácia nevie, aký je život bez internetu a sociálnych sietí,“ hovorí Trebuňák. Deti sú vystavené neustálemu prúdu informácií, čo môže viesť k preťaženiu a zmätku v ich myslení. Eva Horníková zo Združenia základných škôl Slovenska dodáva, že je ťažké odhadnúť, kde sa deti informačne nachádzajú, čo komplikuje ich vzdelávanie a výchovu.
Prečítajte si: Ako môžete podporiť rozvoj mozgu vášho dieťatka hravou formou?
Výzvy digitálneho sveta
Internet a sociálne siete ponúkajú rýchle uspokojenie prostredníctvom lajkov a zdieľaní, čo vedie k zvýšenej produkcii dopamínu v mozgu. Tento „dopamínový náraz“ môže spôsobovať závislosť na online svete, čo zvyšuje riziko úzkosti a depresie.
Podľa štúdie Národného inštitútu duševného zdravia z roku 2021 trpí v USA úzkostnou poruchou 36,9 % mladých ľudí vo veku 18 až 25 rokov a závažnou depresívnou poruchou 16,2 %.
Generácia Z taktiež prežíva chronický stres spôsobený tlakom na akademický a profesijný úspech, ako aj obavami o budúcnosť. Psychológovia upozorňujú na paradox osamelosti – napriek neustálemu online prepojeniu sa mnohí cítia osamelí, pretože virtuálne interakcie nedokážu nahradiť osobné kontakty.
Hodnoty a silné stránky
Napriek týmto výzvam má Generácia Z aj mnoho silných stránok. „Je to najmä flexibilita, schopnosť učiť sa a kreativita,“ hovorí Trebuňák. Títo mladí ľudia sa rýchlo prispôsobujú pracovným prostrediam a inovatívnym procesom, prejavujú environmentálne cítenie a empatické myslenie. Cenia si autenticitu, inklúziu a ochranu životného prostredia.
Nový prístup ku generácií mladých hľadajú aj učitelia
Aby sme sa prispôsobili potrebám tejto generácie, je nevyhnutné zmeniť prístupy k výchove a vzdelávaniu. Psychológovia odporúčajú facilitačný spôsob komunikácie, ktorý podporuje rozvoj kladením vhodných otázok a oceňovaním. Učitelia už dnes menia prístupy k vzdelávaniu digitálnych detí a školy sa stávajú inštitúciami manažovania inovatívnych zručností potrebných pre 21. storočie.
Zdroj: www.istockphoto.com
Eva Horníková zdôrazňuje, že riaditelia škôl musia motivovať učiteľov k využívaniu digitálnych technológií počas výučby a ponúkať im nástroje na dovzdelávanie sa v tejto oblasti. „Je dôležité podporovať zdravý psychický vývoj digitálnych detí a pripraviť ich na budúce povolania. Riaditelia škôl majú už dnes väčšinu detí generácie Z a nemôžu sa tváriť, že učiť tieto deti je rovnaké ako v minulosti,“ dodáva.
Prečítajte si: Katarína Sušková: Slovenskí žiaci nie sú vedomostne na tom tak zle, ako sa hovorí na sociálnych sieťach
Dnes už aj učitelia a riaditelia škôl potvrdzujú svoj záujem o dovzdelávanie sa vzhľadom na potreby výchovy a prístupu ku digitálnej generácií detí. Máme na Slovensku už prvé štatistiky. Najväčší záujem učiteľov je o online formu vzdelávania a najžiadanejšou témou je prevencia šikanovania. Vyplýva to z interných dát neziskovej organizácie Edulab. V období od 1. mája 2021 do konca apríla tohto roka zaznamenala organizácia 20 935 absolventov rozličných druhov online vzdelávacích kurzov, pričom trend v počte absolventov z roka na rok rastie.
„Rastúci záujem o online vzdelávanie zo strany učiteľov škôl je zrejmý. Vysvetľujeme si to tým, že online priestor umožňuje jednoduchý prístup k vzdelávacím kurzom komukoľvek z celého Slovenska,“ hovorí riaditeľ n.o. Edulab Ján Machaj. „Zároveň sme spustili pre riaditeľov a učiteľov projekt Mapa školského know-how, ktorý je dôležitým zdrojom pozitívnych príkladov inovatívneho vzdelávania z praxe, ktoré fungujú v školách s generáciou Z. Riaditelia škôl už nemusia pátrať, čo by bolo vhodné pre týchto žiakov ako nastaviť celý vzdelávací systém, ale inšpirujú sa navzájom, získajú manažérske zručnosti, ktoré im pomôžu reformovať ich školy pre potreby inovatívneho vzdelávanie,“ vysvetľuje Eva Horníková, ktorá je garantkou projektu.
Generácia Z prináša nové výzvy, ale aj príležitosti. Kľúčom k ich úspechu je kombinácia podpory duševného zdravia, prispôsobenia vzdelávacích prístupov a pochopenia ich hodnotových priorít. Iba tak môžeme zabezpečiť, aby online svet nebol pre nich zničujúci, ale naopak, aby im pomáhal rásť a rozvíjať sa.
