Hrozba bombových útokov na školách je späť

Začiatok školského roka narušili hrozby bombových útokov na školách. V mnohých školách na Slovensku, Čechách, ale aj v iných európskych krajinách, prerušili veselé poprázdninové stretnutia správy o zamínovaní.

Vzhľadom na opakujúce sa vyhrážky o bombových útokoch na školách sme požiadali o vyjadrenie psychologičku Anitu Tanuškovú z online psychologickej poradne Mojra.sk. Poskytla nám odborný pohľad na to, ako takáto situácia ovplyvňuje psychiku detí a dospelých a ako môžu rodičia a pedagógovia deťom pomôcť, stres a napätie zvládnuť. Zopár otázok sme však položili aj niekoľkým rodičom a o informácie nielen o nevyhnutných opatreniach, sme požiadali aj riaditeľku jednej zo základných škôl na strednom Slovensku.

„V prípade krízovej situácie je prioritou chrániť deti.“

Krehká detská psychika

„Bezpečie je pre dieťa jedna z najdôležitejších potrieb či už v rodine, v škole, v priateľských vzťahoch, alebo v jeho presvedčeniach o svete. Ak je situácia ako teraz eskalovaná, opakovaná a z jeho pohľadu nezvládnutá, tento pocit ohrozenia môže vyvolávať vnútornú hlbokú neistotu, ktorá sa môže prejavovať v neskorších situáciách, hoc aj v dospelosti. Je pre deti dôležité vždy zabezpečiť bezpečnú vzťahovú osobu, či už zo školského podporného tímu, alebo keď nie v škole, tak v rodine. Aj keď dospelé autority v prípade detských otázok nemajú odpovede na všetko, je dôležitá trpezlivosť a ochota komunikovať o emóciách dieťaťa, hoci z pohľadu dospelého môžu byť irelevantné, alebo priam nezmyselné. Je dôležité deťom vykresliť svet ako bezpečné miesto, samozrejme nie ideálne bez problémov a ťažkostí, avšak plné nádeje a vždy ponúknuť riešenia, na situáciu, ktorá sa dá zvládnuť,“ hovorí psychologička Anita Tanušková.

Zdroj foto: Pixabay

Prečítajte si: Prehľad dôležitých dátumov pre školákov počas roka 2024/2025

Rodičia a deti

Strach z nepoznaného, ale aj obavy o deti sú v podobných prípadoch pochopiteľné. Rodičia neberú vyhrážky na ľahkú váhu. Opýtali sme sa niekoľkých, ako sa k danej situácii postavili a ako ju odkomunikovali s deťmi?

„Myslela som si, že žijeme v relatívne bezpečnej krajine, takže bol pre mňa telefonát zo školy šokom. Keby som nemohla okamžite odísť z práce po dcéru, asi by som sa zbláznila. Veľmi som sa vystrašila a na druhý deň som ju ani nechcela pustiť do školy. Vedenie ma ale upokojilo, že bezpečnosť žiakov je prvoradá a rovnako som sa to pokúsila vysvetliť aj dcére. Mala som, a stále mám, obrovský strach,“ vysvetlila svoje pocity Petra z Vrútok, mama 8 ročnej dcérky.

Tibor z Nitry má tri školopovinné deti, ktoré navštevujú strednú školu. Keď bol nahlásený prvý bombový útok, hneď s nimi telefonoval, aby sa presvedčil, že sú v poriadku. „Musím sa priznať, že mi nebolo všetko jedno. Tri deti na tej istej škole a pípnutie správy v EduPage nebolo nič príjemné. Deti to navonok zvládali statočne, no doma sa aj rozplakali. Bojím sa o ne. Asi je to normálne. Normálne nie je, že sa to opakuje.“

Zdroj foto: Pixabay_Thomas G.

„Vnímala som to pokojne. Len som si v duchu povedala, že kto sa zas nudí. A moji synovia, pubertiaci, sa skôr tešili, že idú domov. Na ďalší deň prišla najprv správa do EduPage, že sa to opakuje, a že sa čaká na pokyny z Ministerstva školstva. Už vtedy bola možnosť zobrať chlapcov zo školy. Využili sme to, bola som blízko. A urobila som dobre, pretože o hodinu už museli prísť pre deti všetci rodičia,“ opisuje situáciu zo začiatku tohto školského roka Barbora z Košíc, mama dvoch školákov na druhom stupni. Reakciu školy považuje za adekvátnu. Ako rodič bola dostatočne informovaná a sledovala aj ďalšie správy. Na ďalší deň strávili deti vyučovanie v neďalekom mestskom parku a venovali sa s vyučujúcimi športovým aktivitám.

„Bezpečie je pre dieťa jedna z najdôležitejších potrieb.“

So synmi sa porozprávala Barbora o nepríjemnej situácii už v máji. Odkomunikovala to s nimi tak, ako to je. Reálne, no rozvážne. Mladší syn o tom potrebuje stále hovoriť a vníma to ako dobrodružstvo. Rodičia mu prízvukujú, že to nie je zábava a nikdy sa nesmie nič podceniť, ale nepanikária. „Zhovárali sme sa s chlapcami už vtedy, keď sa to na školách udialo prvýkrát. Úplne pokojne, ale tak, aby boli pripravení, že sa také veci dejú, a že keď sa to bude opakovať, majú rešpektovať pokyny učiteľov. Uistili sme ich, že keď to bude potrebné, prídeme ich zo školy vziať domov.“

Zdroj foto: Pixabay

Opatrenia na školách a opora v pedagógoch

Výhražné maily o príprave bombových útokov dostali mnohé školy na Slovensku ešte v minulom školskom roku. Nepríjemná situácia sa zopakovala aj po letných prázdninách. Ako sa s problémami v spojení s hrozbami vyrovnávajú na Základnej škole Slovenského slobodného vysielača v Banskej Bystrici, nám prezradila riaditeľka školy Katarína Števčinová.

Letné prázdniny skončili, ale nový školský rok na mnohých školách nezačal najšťastnejšie. Vyhrážky bombovými útokmi pokračujú. Aké opatrenia ste museli vo vašej  škole zaviesť?

Od bombových útokov v minulom školskom roku sme už urobili značný pokrok v riešení krízových situácií v škole. Museli sme urobiť niekoľko opatrení. Prvým opatrením bolo uzamknutie budovy počas dňa. V nadväznosti na toto opatrenie sme museli zamestnať informátora, ktorý monitoruje vstup do budovy a nevpúšťa neoprávnené osoby. Vypracovali sme krízový intervenčný plán, s ktorým sú oboznámení všetci zamestnanci a žiaci a robíme nácvik evakuácie častejšie, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch. Začali sme tiež školiť učiteľov a žiakov, aby vedeli správne reagovať na rôzne krízové situácie a školská psychologička absolvuje kurz, ako poskytovať krízovú intervenciu.

Komunikujete s rodičmi, aby ste ich ubezpečili, že zo strany školy ste na riešenie hrozieb pripravení?

Áno, s rodičmi komunikujeme. Snažíme sa ich ubezpečiť, že každý zamestnanec v škole má v prípade krízovej situácie prioritne chrániť deti. Informujeme ich o zavedených opatreniach prostredníctvom EduPage, ale aj na rodičovských združeniach.

Ako vnímajú útoky žiaci? Máte v škole psychológa, ktorý im môže s prípadnými obavami, strachom alebo úzkosťami pomôcť?

Žiaci reagovali pri prvých bombových hrozbách rôzne. Najmä mnohí mladší žiaci boli vystrašení, šokovaní, niekoľkí plakali. Pre niektorých starších to bola senzácia. Niečo, s čím sa doteraz nestretli. Veľmi úzkostne reagovala napríklad žiačka z Ukrajiny, ktorej to pripomínalo hrôzy doma. Naša školská psychologička poskytovala intenzívne deťom pomoc, ale aj ostatní učitelia, ktorí sa snažili deti aj rodičov upokojiť.

Prečítajte si: Rady pre adaptáciu detí na nové prostredie

Komunikácia a dôvera sú dôležité

„Hrozby, ktoré prebiehajú, sú často výkrikom o pozornosť, lebo vždy keď sa ľudia boja, sú manipulovateľní, čiže je dôležité chrániť dušu dieťaťa pred paralyzujúcim strachom a s odstupom času si situáciu, pokiaľ je to možné bez pomoci odborníka, pomaličky krôčik po krôčiku prehrať a pozrieť sa na to, že bez prizmy strachu sa nič tak ohrozujúce nestalo. Samozrejme pokiaľ je to potrebné, a napríklad je dieťa zablokované, treba vyhľadať odbornú pomoc. Mnohým deťom pomáha v ten deň aj náhradný program, ktorý ich motivuje, či už s priateľmi alebo s rodičmi, aby ten deň mali zafixovaný ako pozitívny, hoc mierne dobrodružný. Najhoršie čo sa môže stať, je ostať spútaný a paralyzovaný v strachu a nenávisti, kde sa človeku v mysli začínajú nabaľovať klamstvá a presvedčenia, ktoré ho blokujú v konaní a v precítení situácií. Každý je schopný to zvládnuť, je dôležité dôverovať blízkym dobrým ľuďom v týchto krízových situáciách a vždy takéto vzťahy mať a neustále ich so svojimi deťmi či žiakmi budovať,“ doplnila svoje vyjadrenie psychologička Anita Tanušková.

Zdroj titulná foto: Pixabay_Franz P. Sauerteig