Dušičky s deťmi: Ako si spoločne uctiť pamiatku našich blízkych

Každý z nás nosí v sebe spomienky na blízkych, ktorí nás opustili. Starí rodičia, prastarí rodičia, občas rodičia alebo priatelia. Dušičky sú príležitosťou pre rodiny zamyslieť sa nad tým, koľko pre nás títo ľudia znamenali a ako stále ovplyvňujú náš život, nielen preto, že je to deň, kedy sa chodí na cintorín.

Dušičky nás vyzývajú, aby sme spomalili, našli si chvíľu ticha a nechali sa preniknúť pocitmi, keď sa dni skracujú a večery stíšujú. Príbehy tých, ktorí prišli pred nami, sa preplietajú s našimi životmi, tento sviatok nám umožňuje znovu oživiť tieto spomienky a priniesť im život. Tu je niekoľko spôsobov, ako môžete zapojiť svoje deti a vytvoriť nové, významné rodinné zvyky.

Večer spomienok pri sviečke

Jedna sviečka dokáže spríjemniť celý večer. Sadnite si spolu, zapáľte sviečku a hovorte o svojich blízkych – môže to byť jemná, introspektívna chvíľa. Deti často počujú len útržky príbehov, preto sa ich spýtajte, čo vedia o svojich prastarých rodičoch alebo starých rodičoch. Ukážte im fotky, ak ich máte, aby si mohli predstaviť tváre za príbehmi. Deti sa rady dozvedajú o „starých časoch“ a možno zistíte, že sa s týmito príbehmi stotožnia rýchlejšie, ako by ste čakali.

Rodičia môžu rozprávať o vlastných starých rodičoch – možno vaša stará mama bola výborná rozprávačka alebo váš starý otec skvelý záhradkár. Tento tichý večer môže byť hlboko osobný. A ktovie, možno aj vy sami objavíte nové informácie o svojej rodine.

canva/ Syda Productions

Vytvorenie rodinného pamätníka

Ak máte staré rodinné fotografie, pripravte si s deťmi malú výstavku spomienok. Naaranžujte pár cenných fotografií na významné miesto vo vašom dome – možno na poličku alebo do tichého kútika. Pridajte sviečky a jednoduché, prírodné dekorácie ako vetvičky, sušené kvety alebo šišky. Deti môžu použiť jesenné listy na vytvorenie malého venčeka, ktorý tu umiestnia. Počas Dušičiek môžete toto miesto navštíviť, zapáliť sviečky a jednoducho byť prítomní. Tento priestor sa môže stať krásnym miestom na tichú meditáciu.

Pokojná prechádzka na cintorín

Cintoríny majú počas Dušičiek jedinečnú atmosféru. So sviečkami blikajúcimi v šere sa menia na miesta pokoja a úcty. Z návštevy cintorína môžete spraviť tichý a vedomý zážitok, namiesto toho, aby ste šli len preto, že „sa to patrí“.

Povedzte deťom, kto na danom mieste odpočíva, čo pre vás tento človek znamenal a prečo je stále dôležitý. Môže to byť hlboký zážitok aj pre deti a môže ich viesť k otázkam, na ktoré sa bežne nepýtajú. Ak sa cítia dobre, môžu pri hrobe vyjadriť krátke poďakovanie či spomienku. Takéto chvíle často ostávajú v detských srdciach ako jemné a nezabudnuteľné spomienky.

canva/ Avalon_Studio od autora Getty Images

Rituál vďačnosti a spomínania

Jednoduchý, no účinný rodinný rituál môže byť „moment vďaky“. Každý člen rodiny môže povedať niečo, za čo je vďačný niekomu z blízkych, ktorí tu už nie sú. Hoci svojich prarodičov možno nikdy nevideli, vaše deti môžu spomenúť, za čo by im rady poďakovali. Môže to byť čokoľvek, či už malé alebo veľké. Tento malý zvyk pomáha deťom vážiť si minulosť a uvedomiť si hodnotu toho, čo majú dnes.

Prečítajte si: Ako vysvetliť smrť dieťaťu: Krok za krokom k citlivému vysvetľovaniu

Varenie na počesť starých rodičov

Kuchyňa je miestom, kde sa dejú zázraky – vôňa pečenia nám často pripomína domov a detstvo. Skúste počas Dušičiek pripraviť niečo, čo bolo pre vašich starých rodičov výnimočné. Možno tradičný orechovník, buchty plnené lekvárom alebo iné jedlo, ktoré sa v rodine dedí z generácie na generáciu. Ukážte deťom recept, zapojte ich do prípravy a počas varenia im porozprávajte príbehy o tom, ako sa tieto dobroty pripravovali vo vašej rodine. Tento malý skutok môže prepojiť minulosť s prítomnosťou a vytvoriť nové spomienky, nasiaknuté rodinnou láskou.

Dušičky sú časom na zamyslenie a pripomienkou, že rodinné putá presahujú čas. Skúste tento rok pridať niekoľko nových, dojímavých zvykov, aby bol tento deň nezabudnuteľný. Možno sa tieto malé udalosti stanú obľúbenými rodinnými tradíciami aj pre vaše deti, keď vyrastú. Tieto drobné skutky nás spájajú ako rodinu a pripomínajú nám, že aj keď tu niekto fyzicky nie je, jeho pamiatka žije ďalej – v našich srdciach a príbehoch, ktoré rozprávame. To formuje náš pocit identity.

canva/ gpointstudio

Zdroj titulnej fotky: canva/Avalon_Studio od autora Getty Images Signature