Rozhovor so Zdenkou Kollárovou: Ako jej kniha Vaky mení pohľad na rodové úlohy

Frederika Lyžičiar 20. októbra 2024

Zdenka Kollárová vo svojom románe Vaky prevracia tradičné rodové úlohy – ženy sú tými, ktoré budujú kariéru, zatiaľ čo muži ostávajú doma s deťmi. V rozhovore hovorí o tom, čo ju inšpirovalo k tejto myšlienke, a ako sa jej vlastné skúsenosti pretavili do príbehu. Kniha prináša nielen pútavý dej, ale aj zamyslenie nad rodovou rovnosťou a tým, ako by vyzeral svet, keby sa role mužov a žien úplne zamenili.

V rozhovore s autorkou sa dozviete

čo ju inšpirovalo k napísaniu príbehu o zámene tradičných rodových rolí
ako sa jej podarilo skĺbiť rodinné drámy s širším spoločenským kontextom
prečo si myslí, že rovnosť medzi pohlaviami stále čelí prekážkam
prezradí tiež, ako sa jej vlastné skúsenosti matky a bývalej novinárky premietli do písania jej románu
aké posolstvo by si čitatelia mali odniesť z jej knihy

Čo vás inšpirovalo k napísaniu príbehu, v ktorom si muži vymenili rolu so ženami a starajú sa o deti, zatiaľ čo ženy robia kariéru? Bola za tým nejaká osobná skúsenosť alebo myšlienka, ktorá vám dlhšie vŕtala v hlave?

Jedna múdra žena (pozdravujem do časopisu Rozum) mi povedala, nech napíšem knihu. V podstate odkedy si pamätám som hovorila, že raz… A potom prišlo obdobie, keď som mala viac času. Príbeh novinárky Zory som napísala najprv ako poviedku do súťaže, kam nikdy neodišla. Nápad ma chytil a cítila som, že je to na dlhší text.

Myslím, že to bola aj akási reakcia na také tie drobné „nespravodlivosti“, ktoré ako ženy zažívame. Napríklad keď sa dozvieme, že náš menej schopný kolega dostáva oveľa viac. Alebo nás nepovýšia, lebo veď ešte nemáme deti, čoskoro budeme mať deti alebo už máme deti.

Vo vašom svete prebehla „Veľká revolúcia“, ktorá úplne prevrátila spoločenské roly. Ako by podľa vás vyzeral reálny svet, ak by k takejto zmene došlo? Čo by bolo najťažšie prijať a aké prekážky by sa museli prekonať?

V mojom svete sa ženy vzbúria, pretože spoločnosť sa vyhrotí a vykáže ich k sporákom. Dúfam, že podobná zmena ako v knihe nás nečaká, hoci by nebolo na škodu, ak by mal ženský hlas silnejšiu váhu.

Pri každej zmene je najťažšie, vzdať sa určitých výhod. V prípade mužsko-ženskej rovnosti sú to tie, čo plynú zo samotného pohlavia.

Keď sa pozrieme napríklad na rozdiel v platoch, u nás ženy stále zarábajú o necelú pätinu menej, prečo mužom nevadí, že ženy sú slabšie ohodnotené? Alebo, že domáce práce majú stále prívlastok ženské a ženy ich robia vo väčšej miere? V mojej knihe sú v tejto – mužskej – pozícii ženy a tiež im to nejde ľahko.

Zora, hlavná hrdinka knihy, rieši rodinné problémy a zároveň odhaľuje tajomstvá minulosti. Ako sa vám podarilo skĺbiť jej osobnú drámu s týmto širším spoločenským kontextom?

Kniha má dve časové roviny, ktoré sú vzájomne prepojené. Okrem toho, je to tak ako s našimi životmi – hoci žijeme každý a každá naše vlastné malé drámy, ovplyvňuje nás spoločenská situácia.

Rodové stereotypy sú dnes veľkou témou. Myslíte si, že Vaky by mohli rozprúdiť diskusiu o rovnosti pohlaví? Ako si predstavujete, že by mohla takáto debata vyzerať, či už medzi čitateľmi alebo širšou verejnosťou?

Dúfam, že kniha pomôže oživiť debatu o rodovej rovnosti. A možno ukáže mužom, aké by to bolo, ak by sa úlohy vymenili. A tiež ženám, že hoci sa nám možno niekedy zdá, ako veľmi sme pokročili, kde sú ešte medzery.

Kniha Vaky, ktorú napísala Zdenka Kollárová

Váš román sa zdá byť aj istou reflexiou toho, ako ženy v dnešnom svete balansujú medzi kariérou a rodinou. Máte z toho aj vy vlastné skúsenosti ako matka troch synov? Odrážajú sa tieto skúsenosti v príbehu?

Svoje skúsenosti som najviac využila pri mužských postavách. Pred narodením tretieho syna, som v denníku Pravda viedla redakciu ekonomiky, čo bola časovo náročná práca. Skĺbiť ju s rodinou bolo možné len s pomocou manžela.

Teraz sme si úlohy vymenili, kým on je viac v práci, ja naopak viac doma.

Aké bolo pre vás ako autorku písať o svete, kde sú tradičné úlohy úplne zamenené? Bolo to pre vás osviežujúce alebo ste pri tom narazili na nejaké nečakané komplikácie?

Bolo to veľmi osviežujúce, zábavné a aj vtipné. Nenazvala by som to komplikáciami, ale pri písaní som postupne odhaľovala, kam až by takáto zámena zašla a čo všetko by ovplyvnila. Prezradím, že napríklad pracovné pozície sú v tomto svete v ženskom rode. Nebolo to tak dávno, keď sa pracovné pozície označovali len v mužskom rode. Tak v mojej knihe je to presne naopak.

Ako písanie tejto knihy ovplyvnilo váš pohľad na vzťahy medzi mužmi a ženami? Objavili ste pri tom niečo nové o sebe alebo o spoločnosti, čo ste si predtým možno neuvedomovali?

Skôr som sa utvrdila v tom, čo som si myslela aj predtým, že nejde len o to, že ženy sa budú o niečo snažiť, muži by sa mali pridať tiež. Osobne by som nechcela žiť vo svete, kde kvôli môjmu blahu sa má niekto horšie. Samozrejme, tým nechcem povedať, že ženy nemajú mať rodinu, robiť domáce práce… ale mali by si vyberať slobodne bez stigmy „zlej“ matky či partnerky.

Dystopické príbehy často poukazujú na nejaký neduh alebo kritiku spoločnosti. Čo by ste chceli, aby si čitatelia z Vaky odniesli? Je tam nejaké hlavné posolstvo, ktoré ste chceli odovzdať?

Že síce nie sme rovnakí, ale sme si rovní.

Veríte, že literatúra má moc meniť pohľady ľudí na takéto závažné témy? Ako vidíte úlohu fikcie pri otváraní otázok o rodových rolách a očakávaniach?

Áno, príbehy môžu nahlodať ľudské predsudky. Zdá sa mi, že ľudia ľahšie príjmu vymyslený príbeh ako suché fakty.

Zdenka Kollárová, ktorá napísala knihu Vaky

Vaša kniha sa veľa venuje minulosti a tajomstvám, ktoré postupne vychádzajú na povrch. Myslíte si, že minulé generácie majú stále veľký vplyv na to, ako dnes vnímame roly mužov a žien?

Samozrejme. Ide najmä o očakávania, ktoré si ani nemusíme uvedomovať.

Ženy sa za posledné roky veľmi posunuli vo vnímaní samých seba, svojej práce, úlohy v spoločnosti. A keďže zvyčajne museli o kariéru viac zabojovať, sú zvyknuté zaťať zuby a „makať“. Už pre ne nie je samozrejmé, že musia mať muža, rodinu a deti, aby sa cítili vo svojom živote dobre. S týmito novými sebavedomými ženami sa niektorí muži ťažšie zmierujú.

Ukazujú to aj odpovede ľudí do 30 rokov na otázku, či ženské práva zašli priďaleko a ohrozujú možnosti mužov v európskom prieskume. Súhlasila len necelá tretina žien, no až dve tretiny mužov. Zdá sa, že nám rastie generácia, ktorá sa od seba veľmi vzďaľuje a tiež, že je na čase venovať sa chlapcom a mužom.

Ako ste prežívali prechod z novinárskeho sveta do písania beletrie? Čo vás na tom prekvapilo, či už pozitívne alebo naopak, čo vám prišlo náročné?

V mojom prípade bol prechod spojený s narodením tretieho syna, takže bol prirodzený. Hoci, doposiaľ mi občas chýba redakčný ruch.

Máte za sebou aj úspešné poviedky, ako je tá v zborníku Poviedka 2024. Aký je pre vás rozdiel medzi písaním krátkeho príbehu a románu? Ktorý z týchto formátov vám viac vyhovuje?ž

Úprimne? Neviem sa rozhodnúť, čo mám radšej. Každé je iné. Román je časovo náročnejší, poviedka zase priestorovo. Závisí to skôr od príbehu.

V poviedke sa viem viac vyblázniť a možno aj skúsiť úplne iný štýl písania. Naposledy som experimentovala s ty-formou pre zbierku Bulvár podivností vydavateľstva Hydra

Prečítajte si: Nidal Saleh: Otec, ktorý napísal knihu „Ďakujem, že si INÝ!“ o láske k svojmu synovi s Aspergerovým syndrómom

Máte už v pláne ďalší román alebo sa chcete naďalej venovať poviedkam? Na čo sa vaši čitatelia môžu tešiť v budúcnosti?

Začínam písať ďalší román. Opäť pôjde o dystópiu. Ocitneme sa v spoločnosti, kde si ľudia môžu vybrať kým budú – mužom alebo ženou. Rozpracovaných mám aj niekoľko poviedok, prevažne hororových.

Vaša cesta od vedeckého výskumu cez novinárčinu až po literatúru je naozaj zaujímavá. Ako vás tieto rôzne etapy ovplyvnili? Premietajú sa nejako do vašich diel?

Hlavná postava vo Vakoch, Zora, je novinárka, to hovorí asi za všetko.

Link na predpredaj knihy Vaky: https://www.martinus.sk/3009523-vaky/kniha

Ďakujeme, Zdenka, za váš čas a odpovede na naše otázky. Veríme, že vaša kniha zaujme širokú škálu čitateľov a získa si ich pozornosť. Prajeme vám veľa úspechov.