Keď deti hryzú: Čo za tým stojí a ako reagovať s porozumením

Objavovanie sveta zubami

Deti vo veku od šiestich mesiacov do dvoch rokov prežívajú intenzívnu fázu objavovania. Svet je pre ne plný neznámych vecí, ktoré túžia pochopiť – a jedným z ich hlavných nástrojov sú práve ústa. Rovnako ako batoľatá skúmajú objekty tým, že ich chytajú a prehmatávajú, často ich aj hryzú. Tento akt nie je zlomyselný ani agresívny; ide o prirodzený spôsob, ako si dieťa rozvíja motorické schopnosti a spoznáva nové textúry či chute.

Prerezávanie zúbkov je ďalším významným dôvodom, prečo malé deti hryzú. Keď sa prvé zúbky tlačia na svet, ďasná sú podráždené a bolestivé. Hryzenie im prináša úľavu, pretože tlak na ďasná zmierňuje bolesť. Ak dieťa hryzie v tomto období, je užitočné mu ponúknuť chladivé hryzátka alebo mäkké predmety, ktoré mu pomôžu zvládnuť nepohodlie.

canva/ Radist od autora Getty Images

Hryzenie ako forma komunikácie

Pre staršie deti, ktoré už dokážu chodiť, ale ešte nemajú úplne rozvinutú reč, môže byť hryzenie formou komunikácie. Predstavte si situáciu, keď sa dieťa hrá s obľúbenou hračkou a iné dieťa mu ju vezme. Ak ešte nevie povedať „To je moje!“ alebo „Nepáči sa mi to!“, môže sa uchýliť k fyzickému prejavu – a jedným z nich je aj hryzenie. Tento čin nie je len vyjadrením frustrácie, ale aj spôsobom, ako skúša svoje hranice: čo sa stane, keď uhryznem? Ako zareagujú ostatní?

Hryzenie môže byť aj volaním o pozornosť. Deti, ktoré sa cítia ignorované, si môžu týmto spôsobom vynucovať interakciu s dospelými. Aj negatívna pozornosť, napríklad krik alebo karhanie, je pre ne lepšia ako žiadna.

Ako na hryzenie reagovať?

Keď dieťa niekoho uhryzne, prvým impulzom rodičov často býva krik alebo napomenutie. Hoci je dôležité jasne vyjadriť, že hryzenie nie je prijateľné, rovnako dôležité je zachovať pokoj. Hysterická reakcia môže situáciu ešte zhoršiť – dieťa buď nechápe, čo urobilo zle, alebo si môže všimnúť, že hryzenie vyvoláva veľkú odozvu, a začne ho využívať častejšie.

Skúste namiesto kriku pokojne povedať: „Hryzenie bolí. Nepáči sa mi, keď to robíš.“ Starším deťom môžete vysvetliť, že existujú iné spôsoby, ako vyjadriť svoje pocity. Napríklad, ak sú nahnevané, môžu to povedať slovami alebo ukázať gestom. Dôležité je aj ponúknuť alternatívu – ak dieťa hryzie z frustrácie, naučte ho udierať do vankúša alebo stláčať antistresovú loptičku. Ak hryzie kvôli nepohodliu zúbkov, dajte mu vhodný predmet, ktorý môže žuť.

canva/Sergey Novikov

Prevencia je lepšia ako riešenie

Aby sa hryzenie nestalo problémom, je dobré mu predchádzať. Malé deti potrebujú jasné hranice a pravidlá. Ak viete, že vaše dieťa má tendenciu hryznúť, sledujte situácie, ktoré to vyvolávajú. Môže to byť únava, hlad, nuda alebo pocit preťaženia. Ak napríklad vidíte, že sa dieťa na ihrisku začína hnevať, pomôžte mu zvládnuť konflikt inak, napríklad tým, že mu ponúknete slová alebo odvediete jeho pozornosť.

Podporovanie emocionálnej inteligencie je jedným z najlepších spôsobov, ako dieťa naučiť zvládať svoje pocity. Už od útleho veku im pomáhajte pomenovať emócie: „Si smutný, pretože ti vzali hračku.“ Keď dieťa pochopí svoje pocity, ľahšie nájde iné spôsoby, ako ich prejaviť.

Prečítajte si: Strihanie nechtov u detí: Ako to zvládnuť aj bez plaču

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Hryzenie je zvyčajne dočasným prejavom a vymizne samo s vývinom reči a sociálnych zručností. Ak však pretrváva aj po štvrtom roku alebo je extrémne agresívne, môže to naznačovať hlbšie problémy. V takom prípade je vhodné poradiť sa s pediatrom alebo detským psychológom, ktorí pomôžu odhaliť príčinu a navrhnú vhodný postup.

Láskavý prístup je základ

Hryzenie môže byť nepríjemné, ale je to prirodzený spôsob, akým deti objavujú svet a učia sa komunikovať. Ako rodičia či pedagógovia máme možnosť ich trpezlivo sprevádzať týmto procesom, učiť ich empatii a ukazovať im lepšie spôsoby, ako vyjadriť svoje potreby. S pokojom, pochopením a jasnými hranicami im môžeme pomôcť zvládnuť túto fázu a vyrásť z nej do ďalšieho obdobia plného výziev a objavovania.

canva/ joaquincorbalan

zdroj titulnej foto: canva/ Jep Gambardella od autora Pexels