Krik nie je riešenie: Zvýšený hlas málokedy prináša želaný výsledok

Každý rodič to pozná – chvíľky, keď je trpezlivosť na konci a pocit frustrácie či hnevu jednoducho prerazí von. Niekedy si ani nevšimneme, že kričíme, a inokedy to ľutujeme hneď po tom, čo sa to stane. Ale kričanie na deti, akokoľvek bežné sa môže zdať, zanecháva v ich živote stopy. Ako na deti vplýva a ako sa dá komunikovať bez zvýšeného hlasu?

Rodičovstvo prináša stresy a náročné chvíle, no existujú spôsoby, ako na ne reagovať inak než kričaním. Ak sa rozhodneme pre pokojnejší prístup, môžeme vytvoriť prostredie, kde sa deti cítia bezpečne, milované a viac pripravené spolupracovať.

Prečo rodičia kričia?

Kričanie často prichádza ako okamžitá reakcia na pocit preťaženia alebo hnevu. Mnohí z nás kričia, pretože máme dojem, že deti inak nepočúvajú alebo nechápu, čo im chceme povedať. No faktom je, že zvýšený hlas málokedy prináša želaný výsledok. Deti sa môžu na chvíľu podvoliť, no nesprávajú sa lepšie, pretože by pochopili, prečo bolo ich správanie nevhodné. Skôr sa boja.

Ako hovorí odborníčka na výchovu Laura Markham, kľúčovým bodom rodičovstva je schopnosť zvládať vlastné emócie. Keď dokážeme kontrolovať svoj hnev a komunikovať pokojne, dávame deťom príklad, ktorý si zoberú so sebou do života.

canva/ LucaLorenzelli od autora Getty Images

Ako kričanie ovplyvňuje deti?

Každý z nás si spomenie na moment, keď na nás niekto kričal. Pocit napätia, úzkosti alebo strachu, ktorý to vyvolalo, je v nás zapísaný. Deti reagujú podobne. Kričanie ich odcudzuje a robí ich menej vnímavými. Každý výbuch hnevu znižuje ich schopnosť reagovať na disciplínu a stáva sa, že dieťa nás jednoducho „prestane počúvať“.

Výskumy ukazujú, že deti, na ktoré sa často kričí, bývajú agresívnejšie a cítia sa menej bezpečne. Ak kričíme a používame pri tom urážky či zosmiešňovanie, môžeme spôsobiť dlhodobé problémy so sebadôverou a dokonca aj zvýšenú náchylnosť k šikanovaniu. Deti sa učia rešpektovať hranice, keď cítia bezpečie a istotu, nie strach.

Alternatívy ku kričaniu

Ak sa vám zdá, že komunikácia bez kričania je len idealistická predstava, dobrou správou je, že existuje množstvo alternatív. Mnohé z nich sú efektívnejšie a pomáhajú deťom lepšie pochopiť, prečo niektoré správanie nie je vhodné.

Dajte si pauzu

Keď sa dostávate do bodu, kde sa necítite pod kontrolou, doprajte si krátku pauzu. Stačí niekoľko hlbokých nádychov alebo odstúpenie na pár sekúnd, aby ste si našli čas na upokojenie. Týmto správaním ukazujete deťom, že emócie sa dajú zvládnuť bez kriku.

Rozprávajte sa o emóciách

Deti často ani nevedia, čo znamená byť nahnevaný, smutný alebo frustrovaný. Ak sa s nimi rozprávame o emóciách, pomáhame im pochopiť vlastné pocity a naučiť sa rešpektovať pocity iných.

Vyjadrite svoje očakávania pokojne a jasne

V situáciách, keď deti robia niečo, čo nie je v poriadku, im to povedzte rázne, ale pokojne. Znížte sa na ich úroveň a povedzte im, čo očakávate. Keď sa k deťom správame s rešpektom, častejšie nás budú počúvať a rešpektovať.

Používajte prirodzené dôsledky, nie hrozby

Hrozby ako „ak to ešte raz spravíš, uvidíš!“ deti zastrašujú a vedú ich k odporu. Namiesto toho im dajte šancu pochopiť, prečo ich správanie nie je vhodné, a vysvetlite, aké dôsledky môžu prísť. Napríklad, ak niekto bije druhého, môže na chvíľu prísť o svoju hračku. Dôležité je, aby dieťa videlo logiku medzi správaním a dôsledkom.

canva/ Peopleimages.com – YuriArcurs

Čo robiť, keď predsa zakričíte?

Aj keď sa snažíme, niekedy sa nám jednoducho podarí zvýšiť hlas. Dôležité je, aby sme si to uvedomili a ospravedlnili sa. Tým dávame deťom príklad, že aj my robíme chyby a ospravedlniť sa je správne. Tento krok ich učí pokore a schopnosti priznať si svoje zlyhanie, čo je dôležité pre ich budúce vzťahy.

Keď je hnev príliš veľký na zvládnutie

Ak sa vám často stáva, že máte problém kontrolovať svoj hnev, môže to byť signál, že potrebujete pomoc. Chronický hnev môže mať negatívne účinky na vaše zdravie a vzťahy s ostatnými. Terapia vám môže pomôcť nájsť spôsoby, ako hnev zvládať a ako obnoviť harmóniu v rodine.

Prečítajte si: Pozeranie rozprávok pri jedení: Ako to ovplyvňuje deti a čo s tým môžeme robiť?

Príznaky problémového hnevu zahŕňajú

• časté výbuchy hnevu kvôli malým podnetom,
• zdravotné problémy spôsobené stresom, ako vysoký krvný tlak alebo úzkosť,
• opakujúci sa pocit viny alebo smútku po výbuchoch hnevu.

Vytvoriť pokojné rodinné prostredie bez kriku je výzvou, ktorá si vyžaduje trpezlivosť a odhodlanie. No každé úsilie je krokom k tomu, aby sme deti vychovali s láskou, sebadôverou a schopnosťou zvládať konflikty zdravým spôsobom. Dôležité je uvedomiť si, že aj keď sa po ceste pomýlime, nikdy nie je neskoro začať komunikovať inak a lepšie.

canva/ dimaberlinphotos

Zdroj titulnej foto:canva/ dimaberlinphotos

zdroj článku:The Long-Lasting Effects of Yelling at Your Kids