Experiment Harryho Harlowa: Opičia láska, ktorá zmenila chápanie rodičovstva
Každý rodič vie, že láska k dieťaťu je neobyčajne intenzívna, bezpodmienečná a niekedy až hraničiaca s obetovaním. Výraz „opičia láska“ sa často používa na opísanie hlbokého puta medzi rodičmi a deťmi, ktoré nielenže úžasne ilustruje silu rodinnej starostlivosti, ale aj odkrýva prirodzené inštinkty, ktoré s nami zdieľajú mnohé zvieratá. Jedným z najslávnejších výskumov na túto tému bol experiment psychológa Harryho Harlowa, ktorý zásadne ovplyvnil naše chápanie rodičovskej lásky.
Prečo je Harlowov experiment ikonický?
Harry Harlow, americký psychológ, uskutočnil v 50. rokoch 20. storočia experimenty s makakmi rhesus, aby pochopil podstatu rodičovskej lásky a vzťahu medzi matkou a dieťaťom. Vo svojich pokusoch odobral mláďatá od ich biologických matiek a umiestnil ich do prostredia, kde mali na výber medzi dvoma „náhradnými matkami“.
Jedna z matiek bola vyrobená z drôtu a poskytovala mlieko, zatiaľ čo druhá bola pokrytá mäkkou látkou, ale nemala žiadnu výživu. Harlowov experiment ukázal, že mláďatá trávili omnoho viac času s mäkkou, látkovou matkou, hoci im neposkytovala potravu. Tento objav bol prevratný, pretože ukázal, že fyzický kontakt a pocit bezpečia sú pre mláďatá dôležitejšie než samotné uspokojenie základných biologických potrieb.
zdroj foto: https://g.cz/americky-psycholog-hledal-puvod-materske-lasky-harry-harlow-provadel-sve-pokusy-na-opicich/
Čo nám ukázali výsledky?
Harlowove experimenty mali obrovský dopad na psychológiu a chápanie ľudského správania. Poukázal na význam emocionálneho puta medzi rodičom a dieťaťom, ktoré je nevyhnutné pre zdravý vývoj. Ukázalo sa, že nedostatok emocionálneho tepla a blízkosti môže viesť k vážnym problémom v správaní a emocionálnej stabilite nielen u zvierat, ale aj u ľudí.
Ako sa Harlowove poznatky odrážajú v rodičovstve dnes?
Rovnako ako v prípade makakov, aj u ľudí je emocionálna blízkosť a fyzický kontakt kľúčový. Objímanie, láskyplné dotyky a čas strávený spolu posilňujú vzťah a pomáhajú deťom cítiť sa milované a v bezpečí. Moderné štúdie podporujú Harlowove zistenia a zdôrazňujú, že deti, ktoré vyrastajú v prostredí plnom lásky a starostlivosti, majú lepšie sociálne zručnosti a emocionálnu odolnosť.
Prečítajte si: Popôrodné obdobie: Realita, o ktorej sa málo hovorí
Etika experimentov: Bola cesta k poznaniu správna?
Hoci Harlowove experimenty priniesli revolučné poznatky, často sa stávajú predmetom kritiky pre ich etickú stránku. Odobratie mláďat od matiek a vystavenie ich stresujúcim situáciám vyvolalo otázky o tom, do akej miery je možné takéto pokusy ospravedlniť pre vedecký pokrok. Tieto diskusie dodnes formujú pravidlá pre etické experimenty so zvieratami.
zdroj: https://g.cz/americky-psycholog-hledal-puvod-materske-lasky-harry-harlow-provadel-sve-pokusy-na-opicich/
Aké posolstvo si môžeme odniesť?
Harlowov výskum nám pripomína, že rodičovská láska nie je len o zabezpečení fyzických potrieb. Je to o prítomnosti, podpore a vytváraní prostredia, kde sa dieťa cíti milované a chránené. Ako rodičia môžeme čerpať inšpiráciu z týchto poznatkov a dbať na to, aby sme našim deťom poskytovali nielen materiálnu starostlivosť, ale aj emocionálnu oporu.
Opičia láska, ako ju demonštrovali Harlowove experimenty, je viac než len metafora. Je pripomienkou, že láska a blízkosť sú základom pre zdravý vývoj detí. Tieto poznatky môžeme preniesť do našich vlastných životov a posilniť tak naše vzťahy s deťmi. Pretože nakoniec, skutočná láska nie je len o dávaní – je o bytí tam, keď to dieťa najviac potrebuje.
canva/1Tomm od autora Getty Images
zdroj titulnej foto: Harry Harlow — Foto: University of Wisconsin-Madison; Profimedia
zdroje článku:
Harlow, H. F., & Zimmerman, R. R. The nature of love. American Psychologist, 1958, roč. 13, č. 12, s. 673–685.
Bowlby, J. Attachment and loss: Volume 1. Attachment. New York: Basic Books, 1982.
Bretherton, I. The origins of attachment theory: John Bowlby and Mary Ainsworth. Developmental Psychology, 1992, roč. 28, č. 5, s. 759–775.
