Syndróm vyhoreného hniezda je počas sviatkov intenzívnejší

Syndróm vyhoreného hniezda… Už ste o ňom asi počuli a už ste možno aj tento emocionálny stav zažili. Väčšinou prichádza po odchode detí z domu kvôli štúdiu, práci, alebo vďaka vlastnému založeniu rodiny. Mnohí rodičia ho prežívajú dosť intenzívne a ešte intenzívnejšie počas sviatkov, či voľných dní, kedy nemôžu byť so svojimi deťmi tak ako kedysi…  

Syndróm vyhoreného hniezda nie je formálnou psychologickou diagnózou, ale veľmi trefne opisuje pocity straty, smútku a prázdnoty, ktoré môžu byť sprevádzané ďalšími emocionálnymi ťažkosťami.

Prečo práve hniezdo?

Hniezdo je bohatý symbol, ktorý sa vyskytuje v mnohých kultúrach a oblastiach života a jeho význam sa často odvíja od kontextu, v ktorom je použitý. Vo všeobecnosti však hniezdo symbolizuje predovšetkým domov a bezpečie. A práve rodičia sú tí, ktorí sa snažia po celý život deťom vytvárať rodinné hniezdo a teplo domova. Presne tak ako vtáčiky, ktoré do hniezda kladú vajíčka a vychovávajú v ňom svoje mláďatá.

Nekonečná rodičovská láska

Puto medzi rodičmi a deťmi je nekonečné. Možno sa akýsi kruh uzatvára, keď deti dospejú a vydajú sa vlastnou cestou, no láska nikdy nevyprchá. Rokmi sa práveže ešte viac umocňuje a rastie. Keď je odrazu doma ticho, smútok rodičov je prirodzený.

Prečítajte si: Ako prežiť povianočný chaos?

Najskôr radosť, potom…

Po ťažkých rokoch plnej zodpovednosti za deti sa rodičia určite aj potešia, že budú mať konečne čas najmä pre seba. Bez každodennej starostlivosti o deti sa môžu viac venovať záľubám, či sebarozvoju. Táto radosť však dosť rýchlo pominie a zrazu zostane doma, v duši, ale aj v srdci prázdno. Rodičia môžu cítiť, že ich život stratil zmysel.

Zdroj foto: Pexels_Pavel Danilyuk

Typické prejavy syndrómu vyhoreného hniezda:

• osamelosť – domácnosť sa môže zdať tichá a opustená, čo môže viesť k izolácii
• strata identity – pre niektorých rodičov je rodičovstvo ich hlavnou životnou rolou, a keď táto rola končí, môžu cítiť zmätok
• úzkosť a obavy – rodičia môžu byť neistí, či sú ich deti pripravené čeliť životným výzvam samostatne
• zvýšené napätie vo vzťahu – ak už manželia/partneri nemajú spoločnú úlohu ako rodičia, môže sa objaviť v ich vzťahu kríza

Prečítajte si: Úzkostný strach o život dieťaťa môže matku aj dieťa vyčerpávať

Riešenia? Existujú…

• zameranie na seba – rozvíjanie vlastných záľub, učenie sa nových vecí alebo návrat k dávnym koníčkom
• budovanie vzťahov – posilnenie vzťahov s partnerom alebo priateľmi, prípadne hľadanie nových sociálnych príležitostí
• podpora a komunikácia – udržiavanie zdravého kontaktu s deťmi, no bez nadmerného zasahovania do ich života
• hľadanie profesionálnej pomoci – ak sú pocity intenzívne a pretrvávajúce, môže pomôcť psychológ alebo terapeut

Ľahšie sa hovorí ako koná…

Deň pred Štedrým večerom som zostala doma náhle sama. Syn odišiel so starkými, dcérka za priateľom, manžel vybehol na kávu s kamarátmi. A hoci mám chvíle takejto samoty celkom rada, premohol ma pocit úzkosti a prázdnoty. Do zemiakového šalátu, ktorý som práve pripravovala, mi padali slzy. A hoci som vedela, že sa mi všetci vrátia, a že Vianoce strávime spoločne, pocítila som veľkú bolesť.

Na to, že deti opustia náš domov, sa pripravujem už niekoľko rokov. Mám priateľov, záujmy a pekný vzťah s manželom. Dobre viem, že by deti nemali mať výčitky, keď odchádzajú z domu a želám si, aby si vytvorili svoj domov, podľa tých najtajnejších predstáv. Nebola by som šťastná, keby mali kvôli mojim strachom pocit, že odísť nemôžu. Vždy ich budem ľúbiť a vždy budú mať dvere k nám domov otvorené, aj vtedy, keď budú mať domov vlastný. Viem aj to, že opustenie rodinného hniezda je pre všetkých to najzdravšie riešenie. Toto všetko naozaj viem. Napriek tomu spracúvam skľúčenosť, na ktorej musím popracovať oveľa intenzívnejšie. Sú Vianoce, skúsim to, je to ideálna príležitosť…

Zdroj titulná foto: Pexels_Mauriciooliveira109