Aneta Chlebničanová o kurikulárnej reforme školstva: Ľudské prijatie každého jedného dieťaťa je to najdôležitejšie
Jedna z kľúčových zmien pri kurikulárnej reforme školstva je, že sa budú deti učiť vo vzdelávacích cykloch. Čo to znamená? Učitelia a učiteľky budú môcť prebrané učivo deťom lepšie prispôsobiť. Zjednodušene povedané, školy nemusia v tom istom čase a v tom istom ročníku prebrať to isté. Na konci vzdelávacieho cyklu má však dieťa stanovený obsah učiva ovládať. Avšak školy budú prihliadať na potreby detí a prostredie, z ktorého pochádzajú.
Školy a učitelia získajú vďaka reforme flexibilitu. Nebudú musieť striktne dodržiavať 45 minútovú vyučovaciu hodinu. Vznikne tak možnosť vytvárať vlastné bloky alebo spájať predmety. A to najpodstatnejšie? Miesto memorovania encyklopedických vedomostí, sa posilnia životné zručnosti, ako napríklad kritické myslenie, tímová práca, či schopnosť riešiť problémové úlohy.
Viac o kurikulárnej reforme školstva, jej prednostiach a doterajších skúsenostiach sme sa pozhovárali s Anetou Chlebničanovou, riaditeľkou Regionálneho centra podpory učiteľov Banská Bystrica a Brezno.
RCPU, Aneta Chlebničanová
Kurikulárna reforma školstva
Čo vlastne kurikulárna reforma je, kedy začala a ako prebieha?
Súčasná kurikulárna reforma alebo reforma vzdelávacieho obsahu prebieha na základných školách. Začala pred dvomi rokmi, konkrétne v školskom roku 2022/2023. Spustila sa na 39 pilotných školách na Slovensku, ktoré sa prihlásili a boli vybrané overovať postupné zavádzanie za pomoci odborníkov, metodikov, bývalého Národného ústavu certifikovaných meraní a ďalších organizačných zložiek. Na Slovensku je okolo 1 800 základných škôl, ktoré sa do reformy zapájajú postupne, aby boli napokon v školskom roku 2026/27 zapojené úplne všetky.
Prečo je reforma dôležitá?
Naše školstvo žilo veľa rokov s vedomím, že robíme všetko, čo môžeme a najlepšie ako vieme. Máme múdre deti, čo sa veľakrát aj potvrdilo. Ale aj napriek tomu má desiatky rokov školstvo problémy, ktoré sa prejavili napríklad pri medzinárodnom testovaní. Naše deti z merania čitateľskej, prírodovednej a matematickej gramotnosti nevyšli práve najlepšie. Čo je teda veľmi smutné, pretože máme najviac hodín z materinského jazyka v rámci krajín OECD. V čitateľskej gramotnosti sme však skončili veľmi neslávne.
Prečo? Naše deti nevedia čítať s porozumením?
Nevedia, čo je ale naozaj problém, pretože keď človek nevie čítať s porozumením a nerozumie tomu, čo číta, potom môže urobiť veľa zlých rozhodnutí, či zlyhať v otázkach rozmýšľania a vypracovania úloh. Toto všetko zároveň umelo znižuje intelekt. Pritom dieťa môže byť múdre, no tým, že si poriadne neprečíta zadanie alebo poklad, nevyrieši príklad, či danú situáciu správne.
Prečítajte si: Matej Stuška z Rodičia.sk: Želám si, aby sme vychovali šikovnú a múdru generáciu mladých ľudí
Akú najväčšiu zmenu pri reforme vnímate?
Najväčšou zmenou je zameriavanie pozornosti na to, aby sa deti učili rozmýšľať, k čomu potrebujú aj to čítanie s porozumením. Pri výučbe jazyka je potrebné komunikovať, vyjadrovať vlastné myšlienky, diskutovať, mať kultivovaný písomný prejav a vnímať jazyk ako celok. Nejde tu len o gramatickú stránku. Nielen to, aby deti písali gramaticky správne, je najdôležitejšie. A práve to sa reforma snaží zmeniť.
Reforma chce deti pripraviť na reálny život…
Presne tak. Deti sa nesmú všetko učiť naspamäť. Mali by viesť dialóg. Výkon dieťaťa sa teda musí zmeniť. Namiesto toho, aby vymenovalo informácie, ktoré sa naučí v škole, by sa malo učiť zdôvodňovať, samé nájsť dôvody. Nie iba učivo nadiktované učiteľom zopakovať. Učitelia tak prenesú pozornosť na činnosť aktívneho procesu učenia sa, nie na vyhľadávania informácií. Takže učiteľ už viac nebude prenášačom informácií, múdrostí, skúseností, aj keď je zdieľanie skúseností veľmi cenné. Deti však majú pri takomto systéme fungovania pramálo priestoru na to, aby rozmýšľali, bádali, objavovali, samé prichádzali napríklad na to, že Zem je guľatá.
Ako môže vyzerať napríklad výučba prírodovedy?
Už nebude striktne dané, na čom sa bude učiť povedzme vývoj a život rastlín. Učiteľ môže priamo s deťmi do prírody zájsť, riešiť svoj región a rastliny, ktoré sa v ňom nachádzajú. Výučba nemusí byť viazaná na to, že je v učebnici nakreslená púpava alebo na to, že sa budú učiť o zvieratách, ktoré v ich regióne ani nežijú. Tento prístup dáva školám slobodu, no učiteľ aj napriek tomu vie, čo má dieťa naučiť. A na druhej strane má dieťa vedieť daný proces zdôvodniť.
Dokážu sa vďaka novému systému učitelia deťom viac priblížiť?
Áno, pretože zdôvodňovať môžu pokojne aj cez obľúbeného futbalistu. A tu už potom ide o majstrovstvo učiteľa, vedieť zmenu aplikovať do života triedy. Učiteľ aj naďalej zostáva dôležitým článkom, ale nie najdôležitejším. Pomáha, podporuje, no deti hľadajú cestu samé. Ak výsledok nedosiahnu, diskutujú o tom s učiteľom a medzi sebou a skúšajú iné možnosti, ako sa k správnemu záveru dostať.
RCPU, Aneta Chlebničanová
Prvé dojmy detí, učiteľov a rodičov
Vďaka experimentálnemu overovaniu pripravovanej kurikulárnej reformy školstva sú známe prvé dojmy a pocity učiteľov, detí, ale aj rodičov. Ako pracujete s učiteľmi?
Čo sa učiteľov týka, máme za sebou mnohé mentoringy. Chodievame tiež na hodiny a potom sa s nimi rozprávame, ako zmeny vnímajú, ako sa im darí, ktoré sú ich silné a ktoré rozvojové stránky. Pomáhame im nájsť to, čo je v nich pre túto prácu špecifické, cez čo nový školský vzdelávací program napĺňajú. A samozrejme aj sám učiteľ si stanoví, čo chce zlepšiť. My mu pomáhame, aby našiel cestu, ktorú dokáže uplatniť v praxi.
Ako sa zmenám tešia deti?
Keď sme niekde v rámci nového kurikulátu, stretávame sa so žiakmi prvého a druhého ročníka. Na hodinách mávam pri nich pocit veľkého šťastia a vidím radosť, spokojnosť a veselosť. Vyučovanie je veľmi uvoľnené, aj keď sa deti učia naozaj zmysluplný obsah, a to aj veľmi zaujímavou formou. Veľa spolupracujú, robia praktické činnosti. Triedy sa aj spájajú, robia si tematické dni. Na tému rýb pripravili v jednej zo škôl rybaciu nátierku. Zistili, prečo má ryba bočný pruh na tele a vytvorili aj logickú úlohu z matematiky. Vlastne stvorili matematiku v živote.
Ako sú na tom rodičia? Komunikujete s nimi?
Veľmi sa nám osvedčilo, ak sme si s rodičmi sadli a rozprávali sme sa o ich obavách a o tom, čo od reformy a školy očakávajú. Uistili sme ich, že škola v tom nie je sama a dostáva podporu z mnohých strán.
Prečítajte si: Martina Dimov: Budovanie viacjazyčnej identity vedie k pochopeniu ľudí okolo nás
Ako reformu vnímate vy a čo vás najviac pri stretnutiach s deťmi, ich rodičmi alebo učiteľmi dojíma?
Ja som veľmi vďačná za to, čo zažívam v školách, ktoré sú v postupnom zavádzaní alebo pracujú na novom školskom vzdelávacom programe. Cítim to nesmierne veľké otvorenie mysle a rozmýšľanie nad tým, čo je skutočne vo výchovno-vzdelávacom procese dôležité. Keď vidím, ako uvažujú nad tým, ako to celé uchopiť, prijať to, som dojatá. A to najmä preto, lebo tieto zmeny sa nedajú naučiť. Nemôžete do nich niekoho nútiť. Musí to vychádzať z vnútorného presvedčenia. A z tej práce na sebe samých mám veľkú radosť.
Čo podľa vás cítia deti v škole, kde sa učia, bádajú a rozmýšľajú novým spôsobom?
Deti vedia, že prichádzajú do bezpečného prostredia, kde sa budú učiť to, čo má pre ne zmysel. Vedia, že sa naučia niečo, čo v živote uplatnia a neučia sa len pre test z matematiky alebo prírodovedy. A taktiež dokážu objaviť svoj potenciál. Teda to, čo ich baví.
Spomínali ste, že gramatika ako taká nebude najdôležitejšia. Zostane aj tak súčasťou vzdelávania?
Samozrejme. A nielen gramatika. Deti sa naučia čítať, písať, počítať, len už by to malo mať rozmer dlhodobej kvality. Dieťa si do života odnesie skúsenosť, ktorá v ňom ostane. Príklady nevypočíta kvôli písomke, ale preto, aby pomohlo ockovi pochopiť, koľko cementu bude potrebovať do základov na chalupu. To rozmýšľanie prinesie so sebou úžasné veci.
Už pri rozprávaní o deťoch a nových možnostiach pre ne je z vás cítiť krásne emócie…
To som rada, pretože práve emócie sú pre nás v živote veľmi dôležité. A v konečnom dôsledku, aj keď nebudem najmúdrejší človek na svete, zažila som spokojné detstvo na základnej škole a pani učiteľku som stretávala usmiatu. Možno je to pre niekoho z oblasti didaktiky alebo metodického procesu málo, no pre mňa je ľudské prijatie každého jedného dieťaťa to najdôležitejšie.
Zdroj foto: Regionálne centrum podpory učiteľov Banská Bystrica a Brezno
