Detský kolektív bez hraníc: Ako zabrániť osamelosti medzi rovesníkmi?
Malý Samko stojí na kraji ihriska a pozoruje skupinu detí, ktoré sa spoločne hrajú. Chcel by sa k nim pridať, no nevie, ako na to. Srdce mu búši a strach z odmietnutia ho úplne ochromí. Koľko detí sa cíti podobne? A prečo sa niektoré z nich nedokážu zaradiť do kolektívu, hoci túžia byť jeho súčasťou?
Podľa psychologických štúdií má každé piate dieťa problémy so začlenením do kolektívu. Prečo sa to deje? Môže za to plachosť, nedostatok sociálnych zručností, alebo je problém v samotnom kolektíve? Skúmanie týchto otázok odhaľuje viac, než by sme čakali – vrátane toho, ako môže spoločnosť a rodina pomôcť.
Prečo deti nevedia zapadnúť do kolektívu?
Deti môžu mať problémy so zaradením do kolektívu z rôznych dôvodov. Príčiny často súvisia s ich osobnosťou, prostredím, či okolnosťami, v ktorých sa nachádzajú. Detský kolektív bez hraníc je cieľ, na ktorom záleží.
Prečítajte si: Polícia Slovenskej republiky spustila kampaň Deti v sieti
Malé osobnosti, menej sebadôvery
Niektoré deti sú prirodzene hanblivé a majú problém nadviazať kontakt s ostatnými. Boja sa odmietnutia alebo sa necítia dostatočne sebavedomé. Ak dieťa neverí vo svoje schopnosti alebo si myslí, že nie je dosť dobré, môže sa interakciám vyhýbať. Problémy môžu mať aj deti, ktoré majú špecifické alebo nezvyčajné záujmy a vďaka tomu majú problém nájsť spoločnú reč s rovesníkmi.
Menej príležitostí, strach z vlastných potrieb
Niektoré deti nemali dostatok príležitostí na rozvíjanie sociálnych zručností, napríklad komunikácie, riešenia konfliktov či empatie. Na druhej strane môže vzniknúť problém aj u detí, ktoré sa trápia s impulzivitou, agresivitou alebo nedokážu dodržiavať pravidlá. Takéto deti bývajú kolektívom odmietané. Prehliadané a ignorované dieťa je aj to, ktoré nevie vyjadriť svoje potreby alebo si presadiť svoje názory.
Obavy a emócie
Deti s úzkostnými sklonmi dokáže paralyzovať strach z hodnotenia, kritiky alebo nových situácií. Podobne sa cítia deti, ktoré zažili stratu blízkeho, šikanovanie alebo iné ťažké zážitky. Stáva sa, že nedokážu dôverovať ostatným, čo im následne stojí v ceste k zaradeniu sa do kolektívu. Problém s kolektívom mávajú taktiež deti, ktoré nevedia, ako prejaviť emócie. Ostatným sa preto môžu zdať odmerané alebo neprístupné.
V rodine je základ
Zdroj foto: Pexels_RDNE Stock project
Ak rodina nevenuje dostatok pozornosti rozvíjaniu sociálnych zručností alebo sebavedomia dieťaťa, môže to ovplyvniť jeho schopnosť zaradiť sa medzi iné deti. Rozvod, hádky alebo stres v rodine spôsobujú, že sa dieťa uzavrie do seba. Málo sociálnych zručností dospelých nedá dieťaťu možnosť, naučiť sa ich prirodzeným spôsobom.
Kultúrne rozdiely a špecifické diagnózy
Prekážkami, aby deti so svojimi rovesníkmi zažívali kolektívne radosti, sú aj kultúrne rozdiely alebo iný spôsob výchovy. Oboje vedú k nepochopeniu medzi deťmi. Problémy môžu mať aj deti s ADHD, autizmom alebo inými neurovývinovými poruchami. Sociálne interakcie pre tieto deti sú rovnako komplikované, ako pre deti so zdravotnými obmedzeniami. Kým sa jedna strana cíti izolovaná, druhá nevie ako komunikovať.
Kolektív a prostredie
Ak kolektív nevie prijať dieťa, môže byť toto odmietanie prekážkou pri jeho začleňovaní. Niektoré kolektívy majú silnú hierarchiu alebo skupinky, čo môže sťažiť zaradenie nových členov.
Pomoc, trpezlivosť a detský kolektív bez hraníc
Deťom pomôcť môžeme, ale vyžaduje si to kopec trpezlivosti a možno aj odborníka. Ako deti podporiť, aby sa im ľahšie zapájalo do kolektívu?
Budovanie sebavedomia
- Pozitívna podpora: Chváľte dieťa za jeho snahu zapojiť sa, aj keď ide o malé kroky.
- Rozvíjanie silných stránok: Povzbudzujte ho, aby sa venovalo aktivitám, ktoré ho bavia a v ktorých vyniká – šport, umenie, hudba. Tieto aktivity môžu byť mostom k novým kamarátstvam.
Učenie sociálnych zručností
- Trénujte základné zručnosti: Naučte dieťa pozdraviť, predstaviť sa, požiadať o zapojenie do hry alebo prejaviť záujem o druhých.
- Riešte konflikty: Vysvetlite, ako sa správať v náročných situáciách, napríklad pokojne riešiť konflikty alebo odmietnutie.
Podpora sociálnych interakcií
Zdroj foto: Pexels_Pavel Danilyuk
Organizujte stretnutia: Pozvite deti z kolektívu na spoločnú hru, výlet alebo oslavu. Uľahčíte tým vášmu dieťaťu kontakt v bezpečnom prostredí.
- Podporujte zapojenie do aktivít: Zaregistrujte dieťa na krúžky, do športových tímov alebo do iných skupinových aktivít.
Pozorovanie a podpora
- Sledujte dynamiku: Ak si všimnete, že má dieťa problémy s konkrétnym členom kolektívu, skúste zistiť, čo sa deje, a podporiť ho v riešení.
- Buďte vzorom: Demonštrujte priateľské správanie a empatiu vo vašich vlastných vzťahoch. Viete, že deti často svojich rodičov kopírujú.
Vnímanie emócií dieťaťa
- Rozhovory: Pýtajte sa, ako sa vaše dieťa cíti, čo ho trápi a čo ho teší, keď je v kolektíve. Dajte mu najavo, aké sú jeho pocity dôležité.
- Podpora, nie tlak: Nenúťte dieťa násilne do situácií, v ktorých sa cíti nepohodlne. Robte to postupne a rešpektujte jeho tempo.
Spolupráca s učiteľmi alebo vedúcimi
- Komunikácia: Porozprávajte sa s učiteľom, trénerom alebo vedúcim o situácii vášho dieťaťa. Môžu vám poskytnúť pohľad z iného uhla a pomôcť mu začleniť sa.
- Spoločné aktivity: Učitelia môžu organizovať aktivity podporujúce spoluprácu a tímovosť, ktoré pomáhajú deťom spoznať sa.
Prečítajte si: Aby deťom dobre bolo: Projekt, ktorý mení prístup k šikane
Hľadajte odbornú pomoc, ak je to potrebné a nezabúdajte, že trpezlivosť je najdôležitejšia
Ak má dieťa dlhodobé problémy so začlenením alebo prejavuje príznaky úzkosti, nízkeho sebavedomia či izolácie, zvážte konzultáciu s detským psychológom. Môže pomôcť identifikovať hlbšie príčiny a navrhnúť konkrétne stratégie. No nezabudnite, že každé dieťa je iné, a preto proces začlenenia môže trvať rôzne dlho. Vaša podpora a pochopenie sú však základom, aby sa vaše dieťa cítilo bezpečne a malo odvahu skúšať nové veci. Detský kolektív bez hraníc môže vzniknúť len vtedy, ak sa pokúsime zabrániť tomu, aby sa vaše dieťa medzi rovesníkmi necítilo osamelo.
Zdroj titulná foto: Pexels_Mikhail Nilov
