Dieťa má právo na oboch rodičov
Dieťa má právo na oboch rodičov. Presne túto vetu napísala k jednému zo svojich príspevkov na Instagrame modelka Michaela Hlaváčková Brezovská. Mama troch synov prežíva mimoriadne ťažké obdobie. Pred pár mesiacmi, po rozvode s otcom jej najmladšieho syna, bola na štyri mesiace, podľa rozhodnutia súdu, úplne od syna odlúčená. Napokon sa jej síce podarilo dosiahnuť striedavú starostlivosť, ale ako sama dodáva, to je na ďalší príspevok. So striedavou starostlivosťou sa totiž nestotožňuje. Súhlasila s ňou len preto, aby urýchlila proces.
Zdroj foto: Instagram Michaela Hlaváčková
S podobnou situáciou sa stretlo mnoho žien aj mužov, matiek aj otcov, z čoho vyplýva, že v zákonoch nájdeme medzery, ktoré väčšinou negatívne vplývajú na tých najzraniteľnejších. Na deti. Nesúdime. Kde je pravda a kde došlo k pochybeniu, vedia len tí skutočne zainteresovaní. Deti by však žiadne traumy, do ktorých sa dostávajú vďaka manipulácii jedného z rodičov, zažívať nemali.
Práva dieťaťa
Z medzinárodných dohovorov a právnych predpisov mnohých krajín je viac než zreteľné a jasné, že má dieťa právo na starostlivosť a prítomnosť oboch rodičov. V článku 9, v Dohovore o právach dieťaťa (OSN, 1989), sa stanovuje, že majú deti právo žiť so svojimi rodičmi, pokiaľ to nie je v rozpore s ich najlepším záujmom. Ak rodičia žijú oddelene, dieťa má právo na pravidelný kontakt s oboma rodičmi v prípade, že to nie je preň škodlivé. Rodičia majú zas povinnosť a právo zabezpečiť starostlivosť, výchovu a rozvoj dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či žijú spolu alebo oddelene. Výnimky sú len v prípadoch, keď je prítomnosť jedného z rodičov v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, a teda ak dochádza k násiliu, zneužívaniu alebo ohrozeniu bezpečnosti. Vtedy môžu súdy práva rodiča obmedziť.
Podľa slovenských zákonov, konkrétne podľa Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), právo na styk s dieťaťom patrí obom rodičom, aj keď spolu nežijú.
Prečítajte si: 7 dôvodov, prečo mať vo svojom živote deti
Situácie, kedy môže byť styk rodiča s dieťaťom obmedzený
Ohrozenie fyzického alebo psychického zdravia dieťaťa: Ak jeden z rodičov dieťa týra, ohrozuje jeho bezpečnosť alebo mu spôsobuje fyzickú či psychickú ujmu, napríklad prostredníctvom násilia, zanedbávania alebo zneužívania.
Návykové látky alebo závislosti: Ak je rodič závislý na alkohole, drogách alebo iných návykových látkach, čo môže ovplyvniť jeho schopnosť postarať sa o dieťa.
Kriminálne správanie alebo trestné činy: Ak rodič spáchal závažné trestné činy, najmä voči dieťaťu alebo iným blízkym osobám.
Nevhodné správanie počas styku: Ak rodič počas stretnutí manipuluje dieťa, navádza ho na nevhodné správanie voči druhému rodičovi, alebo ak sa správa nezodpovedne, napríklad vystavuje dieťa nebezpečenstvu.
Nezáujem o dieťa: Ak rodič dlhodobo nejaví záujem o kontakt s dieťaťom a o jeho výchovu, môže súd rozhodnúť o odňatí alebo obmedzení styku, ak to prospieva stabilite dieťaťa.
Zdravotné alebo psychické prekážky: Ak rodič trpí vážnym psychickým alebo fyzickým ochorením, ktoré znemožňuje alebo neumožňuje bezpečný styk s dieťaťom.
Právny proces
Zdroj foto: Pexels_Pixabay
O obmedzení alebo zákaze styku rozhoduje súd na návrh druhého rodiča, prípadne sociálneho orgánu. Pri rozhodovaní sa súd riadi najlepším záujmom dieťaťa. Zohľadňuje názory dieťaťa (ak je dostatočne zrelé), názory odborníkov (psychológov, sociálnych pracovníkov) a konkrétne okolnosti prípadu. Súd môže stanoviť aj dohľad nad stykom, napríklad prítomnosť tretej osoby počas stretnutí alebo iné podmienky. Každý prípad je posudzovaný individuálne a cieľom rozhodnutia je vždy ochrana a pohoda dieťaťa.
Ale ako sa zabezpečí spravodlivé posúdenie, ak sa nevypočujú obe strany? Je to vôbec možné, aby došlo k rozsudku len na základe komunikácie s jednou stranou a s nepodloženými dôkazmi? Mamy alebo otcovia, ktorí si to zažili alebo zažívajú, by o tom vedeli rozprávať svoje.
Čo robiť, ak dôkazy neexistujú alebo sú pochybné?
Ak má rodič pocit, že súd rozhodol na základe nesprávnych alebo neexistujúcich dôkazov, môže sa odvolať proti rozhodnutiu na vyšší súd. A požiadať o preskúmanie dôkazov a zapojenie nezávislých odborníkov. Má tiež právo namietať manipuláciu v prípade, že druhý rodič predložil nepravdivé alebo zavádzajúce informácie.
Prečítajte si: JUDr. Katarína Filipovičová: V centre záujmu pozornosti by malo byť v prvom rade dieťa
Bez konkrétnych a podložených dôkazov nemá súd právo odobrať dieťa rodičovi. Ak k tomu dôjde, rodič by mal využiť všetky právne prostriedky na preskúmanie a nápravu situácie. Najlepšie záujmy dieťaťa musia byť vždy na prvom mieste, a ak je odobratie neopodstatnené, je nevyhnutné túto situáciu zvrátiť.
Zdroj titulná foto: Pexels_Danik Prihodko
