Keď sa deti necítia dobre vo vlastnej koži: Ako rozpoznať poruchy prijímania potravy?

Poruchy prijímania potravy u detí sú témou, ktorá si zaslúži viac ako len povrchný pohľad. Aj napriek tomu si mnohí rodičia spoja problém s fázou vyberavého jedenia s predškolským vekom, v ktorom je to viac menej typické. Avšak, keď sa za odmietaním jedla alebo nezdravými stravovacími návykmi skrývajú hlbšie emocionálne alebo zdravotné problémy, ide o oveľa vážnejšiu situáciu. Dôvod? Poruchy prijímania potravy môžu ovplyvniť nielen fyzický vývoj dieťaťa, ale aj jeho duševné zdravie a celkovú kvalitu života.
O poruchách príjmu potravy u detí sme sa porozprávali so Stanislavou Hučkovou, psychologičkou z online poradne Mojra.sk. Dozviete sa viac o tom, aké poruchy radíme k poruchám príjmu potravy, čo tieto poruchy zahŕňajú, aké sú ich prejavy a príčiny, a či a ako dokážeme z pozície rodičov ukázať deťom cestu k zdravému vzťahu k jedlu.
Prečítajte si: Ako môže nadmerná konzumácia cukru ovplyvniť zdravie detí?
Problémy s prijímaním potravy
Ktoré poruchy definujeme ako poruchy príjmu potravy u detí, a ktoré z nich sú tie najčastejšie?
K poruchám príjmu potravy u detí zaraďujeme mentálnu anorexiu, bulímiu a emočné prejedanie. Žiadna z porúch však nevzniká náhle. Často sa kombinujú alebo sa z jednej prechádza do druhej.
Koľko detí trpí poruchami príjmu potravy?
Na Slovensku je výskyt zhruba do troch percent. Vo svete, hlavne v USA, sú čísla vyššie, okolo 12 % dievčat a 6 % chlapcov. Poruchy postihujú hlavne deti v období dospievania a puberty, ale nie je zriedkavosťou, že sa vyskytnú aj pred desiatym rokom života.
Aké faktory môžu prispieť k vzniku jednotlivých porúch? Genetické, biologické, psychologické, sociálne alebo rodinné?
Poruchy príjmu potravy majú multifaktoriálnu etiopatogenézu. Dlhodobé výskumy ukázali, že genetika má vplyv na to, aké potraviny máme v obľube a aké nie. K tomu sa pridáva sociálne prostredie, v akom dieťa vyrastá a jeho predispozícia reagovať na náročné situácie. V nemalej miere na poruchy vplývajú aj sociálne siete, kde je veľký tlak na výzor a ideálne, často nereálne očakávania a príklady.
Aké ďalšie negatívne dôvody prinášajú sociálne siete a médiá v súvislosti s poruchami príjmu potravy? A vnímate naopak fakt, že dokážu sociálne siete a média ovplyvňovať aj pozitívne?

Zdroj foto: Pexels_Andrea Piacquadio
Je potrebné si uvedomiť, že dieťa a dospievajúci sú zraniteľní tým, že si ešte len vytvárajú vlastné vnútorné hodnoty a nastavenie. Preto je veľmi podstatné, aké vonkajšie vplyvy do tohto procesu vstupujú. V rodinnom prostredí ide hlavne o to, či má dieťa naplnené potreby bezpečia, istoty, či sa cíti vypočuté a prijímané. Na základe toho si vytvára obraz o sebe. Ak dieťa doma vidí ako sa zdravo riešia konflikty a ako sa vyjadrujú a spracovávajú emócie, potom je pripravenejšie zvládať vonkajšie nástrahy. Samozrejme aj vzťah k jedlu, či rodina spolu hovorí o jedle, ako sa stravuje, a tiež ako trávi voľný čas.
Sociálne siete v tom môžu zohrávať negatívny vplyv, ak dieťaťu chýba rodinné zázemie alebo naopak môžu mať pozitívny vplyv, keď dieťa hľadá spôsoby zdravého sebaprijatia a trávenia voľného času.
Ako môžu rodičia rozpoznať prvé príznaky porúch príjmu potravy u svojho dieťaťa? Existujú varovné signály, ktoré si často nevšimneme?
Rodičia by mali stále pracovať na vzťahu so svojím dieťaťom a vytvárať priestor na vyjadrenie a podporu. Všímať si hlavne zmeny v správaní, zhoršenie v škole, veľké oblečenie, menej komunikácie, vyhýbanie sa kontaktu. Zmena hmotnosti je už často tým posledným a jasným dôkazom, že má dieťa problém. Je potrebné vedieť, ako a s kým trávi dieťa čas. Rovnako je potrebné vedieť, aké informácie má dieťa z online priestoru.
Prečítajte si: Domáce „Nesquik“ tyčinky pre všetkých maškrtníkov
V minulosti sa viac hovorilo o poruchách príjmu potravy u dievčat. Je pravdou, že sa k nim pridáva stále viac chlapcov?
Poruchy príjmu potravy sa ešte vždy percentuálne viac vyskytujú u dievčat než u chlapcov. Je to preto, lebo chlapci dospievajú neskôr, otázky sebaobrazu ich zastihnú v neskoršom veku. A majú viac kontaktov s chlapcami, často športové aktivity. Je dôležité pracovať, ako u dievčat, tak aj u chlapcov, na zdravom sebaobraze. Poznať svoje silné aj slabšie stránky. Neporovnávať sa s ostatnými. Prijať chyby ako súčasť života.
„Sebaláska znamená nielen prijatie svojho tela, ale aj jeho rešpektovanie a starostlivosť oň. Zdravý vzťah k jedlu je prejavom starostlivosti o seba, nie snahou o dokonalosť.“
Čo vnímate vo svojej praxi ako najväčší úspech v súvislosti s poruchami príjmu potravy u detí?
Pre mňa je v praxi dôležité byť otvorenou akejkoľvek téme, ktorú dieťa prinesie. Nepoúčať, ale vytvárať priestor, aby si dieťa našlo odpovede. Nebáť sa pocitov, aj keď nie sú veľakrát príjemné.
Máte v pamäti nejaký príklad, kedy vaša pomoc jednoznačne zvrátila ťažký osud dieťaťa?
Napríklad 13-ročná klientka, aktívna športovkyňa, s narušeným sebaobrazom, ktorá sa vnímala ako tučná. Pracovali sme na obraze o nej samej a znížení tlaku na výkon, ktorý si na seba kládla. Zlomovým bodom, aby si pripustila, že má problém, bol fakt, že na otázku, či mňa vníma ako tučnú, povedala že nie, ale ona je. Navrhla som, nech si vymeníme svoje oblečenie. Keď nie som tučná ja, tak sa predsa logicky vojdem do jej nohavíc, keďže ona podľa jej slov tučná bola. To bol rozhodujúci moment, kedy pripustila, že má problém.
Zdroj titulná foto: Pexels_MART PRODUCTION