Nie všetky mamy chceli byť mamami. Napokon však tlaku spoločnosti podľahli…

Nie všetky mamy chceli byť mamami. Milujú svoje deti, ale priznávajú, že im ich príchod na svet prekazil kariérne a pracovné plány, absolútne zmenil prežívanie voľného času, aj sociálnych aktivít. O cestovaní, úbytku financií a osobných ambíciách ani nehovoriac.

Často sa práve tieto mamy boja prehovoriť, priznať… Vo vnútri však vedia, ako bojovali s tlakom alebo predstavami spoločnosti, ktoré nechceli nasilu napĺňať. Jednoducho… Nie všetky mamy chceli byť mamami. Napokon však tlaku spoločnosti podľahli…

Reprodukčný – materský tlak

Tlak na materstvo skutočne existuje. Tento fenomén odráža spoločenské normy a očakávania, ktoré považujú materstvo za neoddeliteľnú súčasť ženského života a identity. Spoločnosť je presvedčená, že ženy prirodzene túžia po deťoch a že materstvo je ich „najvyšším poslaním“. Bezdetné ženy sú preto vnímané ako „neúplné“ alebo ich životy ako menej hodnotné. Veď určite dobre poznáte otázky a poznámky rodičov a starších členov rodiny… Vyvíjajú nimi tlak, aby žena mala deti, väčšinou pod zámienkou pokračovania rodovej línie.

Ale média si tiež nedajú pokoj a ešte aj v 21. storočí vykresľujú materstvo ako vrchol šťastia a úspechu ženy. V mnohých prípadoch to tak je a je krásne, keď sú ženy materstvom absolútne naplnené. No necítia to tak všetky a spoločnosť by to mala rešpektovať. Bezdetné ženy, či už z vlastného rozhodnutia alebo z dôvodu zdravotných problémov, môžu čeliť zbytočným otázkam, kritike alebo nepochopeniu. A nie je to rozhodne nič príjemné. Tento zbytočný tlak môže u žien vyvolávať pocity viny, hanby alebo pochybností o vlastnej hodnote.

Prečítajte si: Ako sa nestať narcistickým rodičom

Pronatalizmus

Zdroj foto: Pexels_Bruno Abdiel

Viete, čo je pronatalizmus? Tento pojem pochádza z latinského pro – za a natus – narodený, a je to ideológia alebo súbor postojov a politík, ktoré podporujú rodenie detí a zvyšovanie pôrodnosti. Táto filozofia sa prejavuje v spoločenských, kultúrnych, náboženských a politických systémoch, ktoré považujú rozmnožovanie za prioritu a život bez detí za menej hodnotný alebo nežiaduci.

Ale… Byť rodičom je za ideálnych okolností slobodná voľba. Bezdetní ľudia by teda nemali byť stigmatizovaní alebo vnímaní ako „sebeckí“, „neúplní“ či „nezodpovední“. Mnohé kultúry a náboženstvá však považujú rozmnožovanie za božský príkaz alebo morálnu povinnosť, vďaka čomu môžu ľudia, ktorí sa rozhodli nemať deti alebo ich z nejakých dôvodov mať nemôžu, čeliť diskriminácii, emocionálnemu nátlaku alebo dokonca sociálnej izolácii. A v tomto všetkom sú určite ženy tie, ktoré sú pod väčším tlakom než muži.

Dôvody pronatalizmu

Vo väčšine krajín sa kladie dôraz na rodičovstvo a materstvo z dôvodu starnutia populácie a klesajúcej pôrodnosti. Tieto faktory vyvolávajú obavy z nedostatku pracovnej sily a následného ekonomického úpadku. Na podporu materstva existujú v mnohých štátoch dokonca aj podporné opatrenia.

Napríklad vo Švédsku, ktoré patrí medzi lídrov v oblasti rodinnej politiky, s dlhými a flexibilnými možnosťami rodičovskej dovolenky, môžu rodičia čerpať až 480 dní rodičovskej dovolenky na dieťa, pričom časť je platená a zvyšok môže byť neplatený. Dovolenku si môžu medzi sebou deliť matka a otec, pretože sa kladie mimoriadny dôraz na rovnosť medzi pohlaviami.

Zdroj foto: Pexels_MART PRODUCTION

Nórsko má taktiež silné politiky na podporu rodinného života a reprodukcie. Ponúka rodičom celkovo 49 týždňov rodičovskej dovolenky pri 100 % mzde alebo 59 týždňov pri 80 % mzde. Otcovia môžu využiť „otcovskú kvótu“, ktorá je určená len pre nich. A okrem toho sú nórske materské školy dostupné a lacné.

Kritika pronatalizmu

Pronatalizmus ignoruje individuálne voľby a potreby žien a redukuje ich identitu na rolu matky. Ľudia, ktorí sa rozhodnú nemať deti, sú vystavení diskriminácii alebo sú spoločensky vylúčení. Pronatalistické opatrenia môžu uprednostňovať určitú časť populácie, napríklad privilegované rodiny a ignorovať zraniteľné skupiny.

Prečítajte si: Som slobodná matka. Veľa som plakala, ale už nemôžem…

Slobodná vôľa je slobodnou preto, lebo si niečo volíme bez nátlaku

Ako vo všetkom, tak aj v téme bezdetných rodín vs. podpory materstva, je potrebný kompromis alebo minimálne zdravý rozum, ktorý podporí u každého to, čo je mu najbližšie. Aj dvaja sú rodina. A nesmieme zabúdať, že viacčlennou rodinou byť možno chceli. Preto sa aspoň pokúsme vytvoriť spoločnosť, kde sa bezdetnosť vníma ako rovnocenná voľba.

Čo ďalej? Tak napríklad by sa mohli vlády zamerať, namiesto nátlaku na pôrodnosť, na kvalitu života rodín a podporu rovnováhy medzi prácou a rodinou. Ako aj rozprávať o výzvach a možnostiach rodičovstva aj bezdetnosti bez stigmy.

Tak podporujme individuálne voľby a pripomínajme si, že každý má právo rozhodnúť o tom, či chce alebo nechce mať deti. Zvýšme medzi ľuďmi povedomie, že existujú rôzne životné cesty, ktoré sú rovnako hodnotné. A upozorňujme na škodlivosť zjednodušeného pohľadu na ženskú identitu.

Zdroj titulná foto: Pexels_Gustavo Fring