Ticho o sexualite: Aké riziká prináša tabuizovanie tém, o ktorých by sme mali hovoriť?

Sexualita je prirodzenou súčasťou ľudského života, no hovoriť o nej s deťmi, považujeme mnohí za náročné. Prečo je ale dôležité prekonať tento ostych? Otvorená a úprimná komunikácia o sexualite môže deťom pomôcť lepšie pochopiť svoje telo, zdravé vzťahy a ochrániť ich pred neinformovanými rozhodnutiami či rizikami.

Detstvo je obdobím objavovania, učenia sa a ochrany. No svet, v ktorom dnes deti vyrastajú, je plný nástrah, ktoré si mnohí rodičia kedysi ani nevedeli predstaviť. Od ľahko dostupnej pornografie cez nebezpečné online prostredie až po reálne hrozby, akými sú šikana či sexuálne obťažovanie. Ako rodičia máme nielen povinnosť, ale aj príležitosť byť sprievodcami našich detí, naučiť ich rozpoznať hrozby a chrániť sa.

Psychologička Viera Škopová z online poradne Mojra.sk nám prezradila odpoveď na otázku ako s deťmi hovoriť o sexualite, ale pozhovárali sme sa aj o nebezpečnej šikane, pornografii a sexuálnom obťažovaní.

Sexualita by nemala byť tabu

Prečo a kedy je dôležité hovoriť s deťmi o sexualite?

Vzťahy a sexuálna výchova sú vzájomne prepojené, takže otvárať túto problematiku máme možnosť v podstate už od narodenia. Otvorená komunikácia od útleho veku nám vytvára priestor a pomáha budovať základy pre komunikáciu aj v dospievaní. Dôvernú atmosféru, podporu a rešpekt máme teda možnosť budovať v každom veku. Podľa mňa je dôležitý čas najmä pre rodiča, kedy on bude pripravený o týchto veciach hovoriť a nebude mať nepríjemné pocity, že o nich hovoriť musí. Deti sa ale s otázkami sexuality stretávajú oveľa skôr, než si rodič myslí.

Aký štýl komunikácie je najlepší?

Zdroj foto: Pexels_KawaiiArt1980

Informácie o sexualite poskytujme deťom otvorene a pravdivo, ale nemusíme hovoriť hneď všetko podrobne a do detailov. Poznanie formuje čas a vek, preto postupne informácie o sexualite „nabaľujeme“. V každom prípade, včasné vzdelávanie, či rozhovory o sexualite, pomáhajú človeku dozrieť v prístupoch v oblasti vlastnej sexuality, ako aj v schopnosti rozoznať nebezpečné správanie vo vzťahu. Je to téma, ktorá je dôležitá pre rozvoj dôstojnosti, sebaúcty, sebavedomia, schopnosti empatie a citlivosti voči druhému človeku.

Aké najčastejšie chyby robia rodičia pri komunikácii s deťmi o sexualite?

Medzi najčastejšie chyby v rámci komunikácie patrí fakt, že si rodičia často myslia, že deti majú ešte čas. Ďalšou chybou je, že hovoria v tajomstvách a zastierajú pravdivé či reálne informácie. Tiež ich predpoklad, že dieťa ešte nie je pripravené o takýchto témach hovoriť. No deti nemajú také skúsenosti ako dospelí a niektoré témy v rámci sexuality vnímajú cez svoju optiku. A tiež sú prirodzenou súčasťou detského veku takzvané „sexuálne hry“ – hry na lekárov, objavovanie pohlavných orgánov prostredníctvom dotykov, vtipy so sexuálnym kontextom… Nemali by sme si pri tomto hneď predstavovať sexuálne scenáre. Deti skôr zaujíma význam slova ako konkrétne príklady.

Čo najpodstatnejšie by sme mali deti naučiť?

To najdôležitejšie je, aby vedeli, že sa ich nesmie nikto dotýkať, ak si to neprajú. Zároveň by deti mali rešpektovať intimitu druhých ľudí. A rodičia by mali používať správne názvy častí tela a telesných funkcií. Dnes v reklamách, filmoch, či rozprávkach nájdeme rôzne situačné momenty, ktoré môžeme využiť k otvoreniu tém a sprostredkovaniu hodnôt, hraníc či názorov.

Prečítajte si: Školskí psychológovia? Prežitok alebo nutnosť na školách?

Ako sa na rozhovor o sexualite pripraviť?

Skôr ako začneme komunikovať o sexualite, mali by sme sa detí opýtať, čo už vedia. Nemali by sme ich odmietať, že sú ešte malé. Detaily a vysvetľovanie záleží od ich veku, vedomostí a našou úlohou je postupne rozširovať to, o čom už vedomosti majú. Nikdy nevieme, aká budúcnosť naše deti čaká, mali by sme preto hovoriť o všetkých možných konšteláciách partnerstiev. Aj o partnerstve rovnakého pohlavia alebo bezdetnom manželstve. Nehovorme deťom len o jednej ceste, obmedzujeme tým ich schopnosť empatie a rešpektu voči okoliu.

Na čo by rodičia nemali zabudnúť?

Rodičia by nemali zabúdať nehovoriť len o faktoch, ale aj o pocitoch, hodnotách, kultúrnych kontextoch. Taktiež by mali klásť hypotetické otázky. Napríklad: „Čo by si robil/robila, ak by ťa niekto nútil do niečoho, čo ti nie je príjemné?“ Overujte aj zdroje, nech deti vedia, že nie všetko čo vidia alebo nájdu na internete, musí byť pravdivé.

Aký vplyv má tabuizovanie sexuality na vývoj detí?

Tabuizovanie tém okliešťuje názor, presvedčenia či reálny pohľad na témy ohľadom sexuality. Deti by sme mali učiť úcte, rešpektu a sebahodnote. Ak o tejto téme nehovoríme a zastierame, môžeme u deti vytvoriť pocit hanby, nepochopenia. Vytvárame tak nereálne predstavy o sexualite. Zároveň, ak dieťa v inom sociálnom kontexte dostáva odpovede a informácie, môže byť preň tabu o týchto témach hovoriť s rodičmi. Takto strácame schopnosť s naším dieťaťom otvorene hovoriť aj o chúlostivých témach. V dospievaní je dôležité hovoriť s deťmi o sexualite, o ochrane pri pohlavnom styku a iných intímnych témach. Rodič je pre dieťa vzorom a mal by byť aj pocitom istoty a bezpečia.

„Vedeli ste, že priemerný vek, kedy sa deti prvýkrát stretávajú s obsahom pre dospelých na internete, je len 11 rokov? Alebo že takmer každé štvrté dieťa zažilo nejakú formu kyberšikany?“

Obťažovanie, pornografia…

Ako zvládnuť situácie, keď má rodič podozrenie, že dieťa zažilo nevhodné správanie?

Zdroj foto: Pexels_cottonbro studio

Za sexuálne obťažovanie považujeme nevyžiadané či neželané správanie, ktoré má sexuálny charakter. Je dôležité, aby sme vedeli pomenovať, čo všetko môže byť sexuálne obťažovanie a aby sme o tomto hovorili aj preventívne. Pretože niekedy môže dieťa považovať v takýchto situáciách za problém seba. Myslí si, že to čo sa deje, je správne, len ono nevie správne reagovať. V rámci sexuality je preto prevencia určite významná.

Čo môžeme považovať za sexuálne obťažovanie?

Medzi sexuálne obťažovanie radíme nielen nevyžiadané správania so sexuálnym charakterom, ale aj komentovanie vzhľadu, nechcené flirtovanie, žartovanie o sexuálnej orientácii, rodovej identite, urážlivé vtipy, komentovanie nálady pri menštruačnom cykle. Ale aj fotografie, emaily s nežiaducou témou, obchytkávanie… Toto všetko môže u dieťaťa vyvolať nepríjemné emócie, myšlienky, nestability identity, sebahodnoty, či sebavedomia. A aj táto téma je často tabuizovaná, čo spôsobuje, že obete pociťujú hanbu a nechcú hovoriť o svojich skúsenostiach.

Čo patrí medzi závažne faktory súvisiace so sexuálnym obťažovaním?

Tematizácia sexuálneho obťažovania, ktorá nadväzovanie vzťahov sťažuje, pretože zároveň mení hranicu, čo je a čo nie je prijateľné. Flirt a sexuálne obťažovanie je zásadne rozdielna vec. Flirtovanie by malo prebiehať v bezpečnom a rešpektujúcom prostredí. Flirt by mal byť vzájomný a mal by nám prinášať príjemné pocity. K obťažovaniu niekedy dochádza aj v kruhu rodiny.

Ako v takomto prípade reagovať?

Ak vidíme, že sa dieťa správa neprimerane, pýtajme sa, ako mu s daným človek je. Ak máme pocit, že správanie už prekračuje hranicu a stáva sa obťažovaním, je dôležité sa voči takémuto správaniu vymedziť. Mali by sme hovoriť s človekom, u ktorého vidíme podozrenie. Dieťa by sa určite nemalo obhajovať samo, ak dôjde k podozreniu. Tiež nezabúdajme na online priestor, kde často dochádza k obťažovaniu prostredníctvom videa, fotografií a vyhrážania. Prevencia, otvorená komunikácia, pochopenie a rešpekt vytvárajú priestor nielen na rozvoj komunikácie v rámci sexuality, ale aj na schopnosti otvorene hovoriť o nepríjemných zážitkoch, či skúsenostiach.

„Ako spoločnosť sme často svedkami následkov, keď deti čelia hrozbám, ako je sexuálne obťažovanie alebo šikana, bez podpory a vedenia. Pornografia a iné nástrahy internetu pridávajú ďalšiu vrstvu komplikácií. No ako rodičia máme v rukách moc – schopnosť vychovávať deti, ktoré vedia rozoznať svoje hranice, chápu svoju hodnotu a neboja sa ozvať, keď niečo nie je v poriadku.“

Ako s deťmi komunikovať témy pornografie?

Dieťa sa môže s pornografiou stretnúť skôr, ako by sme očakávali. Veková hranica sa znižuje, keďže v živote detí sa ocitli sociálne média a internet. Preto je vhodné s dieťaťom, ktoré má prístup na internet, hovoriť aj o tom, s čím sa môže stretnúť. A keď narazí na niečo zvláštne, nebudeme ho trestať. Niekedy stačí klik na hru a v okienku sa objaví pornografické video.

Aké dôvody deti a mládež k vedomému vyhľadávaniu pornografie vedú?

Vyhľadávanie porna medzi tínedžermi má rôzne dôvody, preto by sme hlavne nemali robiť unáhlené závery. Je to priestor ako hovoriť o sexualite, či samotnom sexe s dospievajúcimi. Nemali by sme to odsúdiť, prípadne dieťa zahanbiť. Dôvody sledovania porna u dospievajúcich môže súvisieť s nudou, s potrebou získať informácie o sexe, prípadne ich naviedli kamaráti. Tínedžeri, ktorí získavajú informácie o sexe od rovesníkov alebo z internetu sú k sledovaniu porna bližšie, ako tí, ktorí získavajú informácie od rodičov alebo školy. Niekedy môžu hľadať inšpiráciu pre vlastný sexuálny život, chcú dobehnúť rovesníkov ohľadom informácií týkajúcich sa sexu, prípadne porno ukáže dieťaťu kamarát.

Kedy je vhodné o pornografii s tínedžermi hovoriť?

Hovoriť o pornografii môžeme pri situačných kontextoch, keď sa pornografia objaví. No s tínedžermi hovorme o nej predovšetkým otvorene. Množstvo ideí porna vyvoláva pocit, že by to tínedžeri mali skúsiť vo vlastnom živote. Avšak, v pornografii sa môžu stretnúť aj s násilím a traumatizujúcim obsahom a to všetko je zdrojom skreslených predstáv o sexe. Pornografické videá predsa neodrážajú skutočnosť a vystupujú v ňom ženy a muži, ktorí sú profesionálni herci.

Čo je teda pri komunikácii s deťmi nevyhnutné?

Hovoriť o pornografii v reálnych faktoch a zároveň hovoriť aj o hodnotách v tomto kontexte. Upozorniť deti na rozdiel medzi filmom, pornofilmom a realitou sexuálneho života dvoch ľudí. Podporiť ich, že ak natrafia na niečo nepríjemne alebo si nie sú istí, že je to v poriadku, aby vás s tým oboznámili.

Prečítajte si: Školská psychologička: Súčasným deťom chýbajú hranice

Stretávate sa vo vašej poradni s prípadmi sexuálneho obťažovania detí častejšie než v minulosti? 

Myslím si, že v poslednej dobe je toho omnoho viac ako v minulosti. Dnes majú deti už od útleho veku prístup k internetu. Zabúdame na prevenciu na školách, kde by sa malo otvorene hovoriť o sexualite, kyberšikane. Ale aj o obťažovaní. A nielen o tom, ako predchádzať takýmto životným situáciám. Dôležitejšie je hovoriť o tom, ako by sme sa mali k sebe správať, ako nadväzovať priateľstvá, o čom je partnerstvo. Ak vieme, čo je správne, jednoduchšie rozlíšime, čo je nevhodné, nepríjemné, nerešpektujúce, či nevyžiadané.

Je niečo, čo by ste chceli adresovať rodičom?

Ako som spomínala, sexualita je často tabuizovaná. Obťažovanie ešte viac. Nepríjemné pocity, hanba, strata sebahodnoty, sebaúcty, či sebavedomia súvisí väčšinou s tým, že tieto zážitky ľudia potláčajú a nechcú o nich hovoriť. V rámci svojej praxe som sa stretla s klientmi, ktorí sexuálne obťažovanie v rodine, či v inom sociálnom kontexte, roky skrývali. Deti sú totiž veľmi ľahko ovplyvniteľné kolektívom. Majú potreba zapadnúť, napredovať alebo sa vyrovnať rovesníkom. A to niekedy stojí omnoho viac, než si myslíme. Preto je komunikácia dieťaťa s rodičom to najdôležitejšie. Práve rodič môže byť pre dieťa oporou a zároveň „prístavom“, kde sa môže zdôveriť aj s nepríjemnými zážitkami a bude mať istotu, že bude prijaté.

„Byť rodičom je v dnešnej dobe je náročné. Okrem bežných starostí sa musíme popasovať s novými hrozbami, ktorým naše deti čelia – od sexuálnej šikany cez kyberpriestor až po otázky pornografie. Táto cesta však nemusí byť strašidelná. Otvorená a pravidelná komunikácia nám dáva nástroje, aby sme deťom ukázali, ako si vážiť seba samého, budovať zdravé vzťahy a čeliť výzvam s odvahou.“

Zdroj titulná foto: Pexels_KawaiiArt1980