Čítanie otvára deťom svet, tvrdí spisovateľka Kristína Baluchová. Jej príbehy inšpirujú, dojímajú a spájajú malých aj veľkých čitateľov
Zo sveta letectva až k literatúre. Autorka, ktorá vzlietla nielen v lietadle, ale aj vo svojej tvorbe. Kristína Baluchová je spisovateľka, psychologička a storytellerka s dušou dobrodruha, ktorá čerpá inšpiráciu z ciest, pozorovania ľudí a vlastných skúseností. Jej knihy pre deti aj dospelých nesú hlboké posolstvá, no zároveň si zachovávajú hravosť a zvedavosť.
Vaša cesta je naozaj fascinujúca. Od letušky, cez psychológiu až po písanie kníh. Ktorá z týchto skúseností vás najviac ovplyvnila ako spisovateľku?
Zvyknem hovorievať, že som „storyteller“, mám jednoducho veľkú slabosť pre príbehy a keď ich nevidím v realite, musím si ich domyslieť (úsmev). Z tohto hľadiska ma teda veľmi formovalo lietanie. Ako stevardka som pracovala počas celého štúdia na vysokej škole, a ak radi pozorujete ľudí, letiská a lietadlá sú pre vás tým správnym miestom! Svoju rolu zohrala však aj psychológia, je fascinujúce študovať, ako funguje ľudské myslenie či emócie a dá sa to pekne zužitkovať pri tvorbe postáv.
Lietanie a letectvo sú častou témou vo vašich knihách. Čím vás tento svet tak uchvátil?
Možno je tu aj určitá symbolika – s prácou letušky som doslova vzlietla. Môj život sa zmenil značne k lepšiemu, rozšírila som si cestovaním obzory a najmä som mohla popri tejto práci aj študovať, čo bolo pre mňa kľúčové. Svet letectva ma fascinuje dodnes a viem, že nie som sama. Keď deťom čítam príbehy z edície „Kapitán Padák“, veľmi ľahko s nimi nadviažem spojenie. Svet v hladine 36-tisíc stôp nad morom je jednoducho fascinujúci, a nielen preto, že sa na celý svet dívate zhora s akýmsi nadhľadom.
Pobyt v Nepále, charitatívne projekty v Keni a Bangladéši – ako vás tieto skúsenosti zmenili a pretavili sa nejako do vašej tvorby?
Charitatívne projekty sú pevnou súčasťou môjho života, myslím si, že pomáhať sa jednoducho „musí“. Tieto zážitky ma skôr formovali v mojej tvorbe pre dospelých, vidíte rozličné životy, rôzne podmienky, v ktorých ľudia žijú, zocelí vás to.
Venujete sa aj poézii. Je pre vás písanie básní iný druh výzvy než písanie prózy? Čo vás na ňom baví najviac?
Áno, je to veľmi odlišné. Písanie poézie vnímam ako omnoho náročnejšie – niekedy strávite pol dňa nad jedným veršom, ktorý sa vám napokon nepáči, alebo nehodí. Frustrácia je tu teda prítomná v riadnej miere! (smiech) Na druhej strane, priznávam, že písanie poézie je pre mňa niečím skutočne výnimočným. Zastaví sa čas, neexistuje priestor, vidím obrazy, cítim vône, dodnes mi to dokáže vyraziť dych. Rovnako, ako keď na nejakú krásnu báseň natrafím.
Vaše knihy pre deti sú plné dobrodružstiev a zvedavosti. Ako sa vám darí udržať detský pohľad na svet aj v dospelosti?
Mám dve malé dcérky, 5-ročnú Jasmínku a 9-ročnú Vilmušku. Vďaka nim sa viem veľmi ľahko preniesť do sveta, kde večne svieti slnko a kde je všetko možné!
Mnoho autorov čerpá inšpiráciu zo svojho okolia. Máte nejaký konkrétny moment alebo osobu, ktorá vás inšpirovala pri tvorbe postáv?
Inšpirujú ma ľudia mne blízki, ale aj celkom neznámi. Niekedy mi stačí niekoho uzrieť či ho chvíľku počúvať, a hneď sa „zasnívam“, akým asi bol dieťaťom a čo má asi rád/rada. Svojim blízkym to ale prezrádzam len málokedy, predsa len, niekto by mohol nesúhlasiť s tým, že sa stal postavou, no žiaľ, už má smolu.
Ako vyzerá váš tvorivý proces? Ste typ, ktorý si robí podrobné plány, či skôr píšete spontánne?
Väčšinou spontánne. Keď má človek inšpiráciu, píše, či je 10 hodín večer alebo 2 hodiny ráno. Len tie dni potom sú dosť náročné, asi aj preto som veľkou milovníčkou kávy.
Prečítajte si: Trinásta kniha Kristíny Baluchovej je netradičná obsahom i formou tête-bêche
Písanie je často osamelá činnosť. Potrebujete naň ticho a sústredenie, alebo dokážete tvoriť aj v rušnom prostredí?
Potrebujem ticho a musím byť sama. Zvládnem však písať aj v kaviarni, ale pre istotu si dávam slúchadlá, je to taká barlička.
Čo vás najviac teší na stretnutiach s deťmi počas čítačiek? Prekvapili vás už nejakou nečakanou otázkou alebo reakciou?
Deti sa ma vždy pýtajú, koľko mám rokov. To som dodnes nepochopila, prečo ich to zaujíma, ale zväčša bývajú zdesené. Častokrát ma však prekvapia aj tým, koľko veľa vedia (napríklad o lietaní) a tiež svojou fantáziou, to je veľmi inšpirujúce.
Vaša najnovšia kniha nesie názov Čo je domov?. Ako by ste na túto otázku odpovedali vy osobne?
Rovnako ako tá myška, ktorá precestovala celý svet, aby zistila, že domov je rodina a jej skromná chyžka.
Na čom aktuálne pracujete? Môžeme sa tešiť na nejaký nový projekt alebo knihu?
Momentálne pracujem na knižke pre deti „Alpaka sa nefláka“, ktorá síce pôsobí jednoducho a veselo, má však hlboké posolstvo, že každý z nás má na tomto svete svoje miesto. Po dlhšej dobe tiež pracujem na knihe pre dospelých. Tú tvorím v spolupráci s úžasným občianskym združením Amazonky, ktoré podporuje ženy s neľahkou diagnózou karcinóm prsníka. Bude sa volať „Ďakujem, že môžem“, a ja ďakujem, že môžem písať práve túto knihu. Popri písaní sa totiž dlhodobo venujem osvetovým projektom v oblasti zdravotníctva a za zrodom tejto knihy je práve motivácia pomôcť s povedomím o tomto ochorení a o živote s ním.
Prečo je podľa vás dôležité, aby rodičia čítali svojim deťom? Aký vplyv to má na ich vývoj?
Čítanie rozvíja nielen slovnú zásobu, ale aj empatiu a kritické myslenie. Čítaním dávate svojim deťom dar – vzhľadom na dobu, v ktorej žijeme, a šialený pretlak informácií bude čítanie s porozumením kľúčovou schopnosťou. Zvyknem na prednáškach či besedách hovorievať, že deti netreba do čítania nútiť, ale ich motivovať, a to s tým, že im necháte voľný výber. Niekto má rád takzv.picture books, kde je minimum textu, z takejto knihy však viete tiež veľmi dobre benefitovať.
Ako by ste povzbudili rodičov, ktorí hovoria, že nemajú čas čítať deťom pred spaním?
Nuž, deti vyrastú, a o niekoľko rokov bude jedno, či ten čas budú rodičia konečne mať, lebo už o to zo strany tínedžerov nebude záujem. Je to teda časovo obmedzená príležitosť. Plus, platí to, že spoločne stráveným časom s knihou dieťaťu naozaj pomáhate „rásť“ – vedomosťami, emóciami, pocitom bezpečnej väzby.
Máte nejakú obľúbenú knihu z detstva, ktorú by ste odporučili dnešným rodičom, aby ju čítali svojim deťom?
Ach, tých je mnoho! Možno spomeniem klasiku, ktorú s deťmi čítam stále dookola – Opice z našej police (K.Bendová). Z novších kníh by som odporučila skvelú sériu Králik a medvedica od Juliana Gougha. Poučíte i zasmejete sa spolu s deťmi!
zdroj foto: Kristína Baluchová
