Asi každá z nás pozná moment, kedy veci nejdú podľa plánu. Ako reagujeme? Vieme sa akoby naštartovať odznova alebo máme s tým problém? Čo nám dokáže pomôcť prekonať takéto situácie? Jediné, čo vieme naozaj zmeniť, sme my samy. Prijatie skutočnosti, že zmeniť dokážeme iba seba, svoje postoje a konanie, je základom nielen pre rast, ale aj nájdenie a udržanie rovnováhy a pokoja. Aj vtedy, keď veci nefungujú podľa plánu. Byť pozitívnou sa dá naučiť.
Úplnou maličkosťou je napríklad to, že si nájdeme niečo, čo nám pomáha upokojiť sa. Najmä, keď sa nachádzame v momente „kypenia”. Môže to byť obrázok alebo fotka miesta, ktoré sa nám páči alebo kde sme prežili pekné spomienky a máme ho stále pri sebe. Pokojne aj vo forme tapety na mobilnom telefóne.
Dôležitosť rutiny
Dôležité je nájsť si čas na maličkosti, ktoré nám pomôžu otvoriť a následne uzatvoriť deň pred spánkom.
Čas len pre seba a pre partnera bez detí
Nevyhnutnosť je dopriať si čas pre seba, hoci to niekedy vnímame ako luxus a klepkáme si na čelo s výrazom: „Čo si? To si ja predsa nemôžem dovoliť.“ Ešte dramatickejšie znie, že čas pre seba by sme mali tráviť aj osamote – byť len so sebou, v pokoji. Alebo aj nie v pokoji, ale sama so sebou s vlastnými myšlienkami. Rovnako by sme mali tráviť čas, ktorý budeme tráviť spoločne s partnerom bez detí. Na túto skutočnosť mnohokrát opomíname.
Prečítajte si aj: Som dobrá mama?
Spánok nadovšetko
Byť pozitívnou bez dostatočného spánku je veľmi náročné.
Starostlivosť o seba dokáže zachrániť
Väčšinou sme zvyknutí na život v „rozbehnutom vlaku“, kde nás zriedka niečo prekvapí. Fungujeme akoby na autopilota, veľa vecí berieme ako samozrejmosť. Radostným momentom neprikladáme toľko váhy a pozornosti, akoby si zaslúžili. Keď nás však niečo zrazu vyvedie z rovnováhy, máme problém. Hups! Emócie sa kopia, pripája sa domino efekt.
Čo ak by sme sa však starostlivosť o seba poňali ako prioritu a to práve v čase, kedy sa cítime úplne v poriadku? Áno, väčšinou to znamená, že v čase, ktorým by sme nejak mohli preplávať, si pridáme nejakú pravidelnú aktivitu. Budeme vyvíjať energiu na niečo, čo by sme možno nemuseli robiť. Ale čo ak je to cesta, ako zvládať situácie, ktoré majú pre nás tendenciu byť stresové s väčším nadhľadom a pokojnejšie? Nestojí to zato?
Skratky nie sú riešením
Naše reakcie potrebujeme kultivovať vedome.
Prečítajte si aj rozhovor s Martinou Vagačovou, ako čo najlepšie prežiť rodičovstvo
Nádych a výdych funguje
Vždy je množstvo situácií, ktoré nás dokážu prekvapiť. Naša prvotná reakcia je často vzbura či konflikt s tým, čo sa práve udialo. Nádych a výdych nefunguje iba vo filmoch, ale je veľmi užitočný aj v každodennej realite. Už len pár sekundovým oddialením našej reakcie vieme nadobudnúť väčší nadhľad nad tým, čo sa momentálne deje. Ak potrebujeme viac času, pokojne si ho vezmime. Niekedy potrebujeme čas nato, aby sme sa snažili vedome oddialiť od situácie, preskúmali ju a reagovali až následne. Tým, že sme priamo zainteresovaní a sme súčasťou deja či príbehu, nepomáha nám to hľadieť na veci s nadhľadom. Predstavte si, že ste externý pozorovateľ. Nič sa vás osobne netýka. Ako budete reagovať? To, čo nás ťaží na hrudi, zvonku vyzerá vždy aspoň o niečo jednoduchšie, ale minimálne riešiteľné.
Plán, ktorý si tvoríme, by nám mal byť užitočný a uľahčiť nám každodenné fungovanie. Netvoríme ho pre plán samotný. Nie vždy to podľa neho všetko ideálne funguje. Najlepšími pomocníkmi sú vtedy nadhľad a odstup od vecí, spoločne s oddýchnutou hlavou a telom zároveň.
Autor: Andrea Kozák Geršiová; koučka a trénerka vo vzdelávacej organizácii topcoach.sk
Foto: pixabay.com
Zdroje:
Walker, M. Prečo spíme. Odhalenie sily spánku a snov. Bratislava: Citadella, 2018.
Brink van der, E., Koster, F., Norton V. A practical guide to mindfulness-based compassionate living. Living with heart. London: Routledge, 2017.