Denisa Knotková: Zriadiť chránenú dielňu bolo najlepším rozhodnutím môjho života

Nebyť inak obdareného syna Denisy Knotkovej, nevznikla by Pezinská dielnička. Určite nie vo formáte, v akom ju poznáme dnes. Chránená dielňa nielen poskytuje prácu pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, ale dodáva aj pocit bezpečia, prijatia a rodiny.

Zakladateľka Denisa Knotková, matka Denisa Knotka (19 r.), nám v rozhovore prezradila:

• ako spoločnosť vníma ľudí so zdravotným postihnutím,
• kde vidí svoje poslanie,
• v čom sú špecifiká chránenej dielne,
• prečo by sme mali podporovať výrobky chránených dielní.

Váš príbeh začal narodením vášho syna Denisa so zdravotným postihnutím – Coffin Sirisov syndróm. Ako sa prejavuje toto postihnutie?

O tomto syndróme sme sa dozvedeli genetickým vyšetrením až v jeho 18-tich rokoch. Dovtedy sme „len“ riešili aktuálny zdravotný stav a nechápali sme dôvod pribúdajúcich diagnóz. Už teraz sa môžeme domnievať, že citlivosť sluchu, skolióza, epilepsia a ťažká myopia, sú prejavmi tohto syndrómu. Tento syndróm je historicky veľmi „mladý“ (cca. od 70. rokov). Na Slovensku sú evidované, podľa mojich znalostí, dve alebo tri deti. Na celom svete ich je vraj len približne desať detí.

Čo bolo pre vás, ako pre Denisovu matku, najťažšie?

Keď sa tak spätne obzriem na náš život, bolo veľa ťažkých chvíľ. Ale pre mňa bolo snáď najťažšie, keď mal Denis epileptické záchvaty. Prežívala som ich veľmi ťažko. Náročná bola aj operácia chrbtice. Denis mal skoliózu vo vysokom stupni. Bojovali sme, ako sa len dalo, aby sme sa vyhli operácii, ale nakoniec sme ju museli podstúpiť. Máme na Slovensku skvelého pána doktora a odborníka pre riešenie detských skolióz MUDr. Liščáka na bratislavských detských Kramároch.

Čo predchádzalo vzniku chránenej dielne?

Keď som musela začať riešiť Denisovu budúcnosť, stretla som sa s pojmom chránená dielňa. Dovtedy som o tom veľa nevedela. Rozhodla som sa zo dňa na deň. Bola to vec, o ktorej som si bola na 100% istá. Hneď som kontaktovala dnes už našu pracovnú asistentku Lucku, ktorá so mnou okamžite súhlasila. Mala dlhoročné skúsenosti s prácou so zdravotne ťažko postihnutými ľuďmi a tešila som sa, že ju budem mať v našom tíme.

Našli sme krásne priestory, v ktorých sme do dnešného dňa. Museli sme vybaviť prevádzku, hygienu a všetky náležitosti ako pri zakladaní bežnej firmy. Rozdiel je v tom, že sme si na miestnom úrade práce vybavili štatút chránenej dielne. Chránené dielne sú čiastočne podporované štátom. Avšak, aby sme sa udržali a prežili, musíme si na seba zarobiť. Myslím, že máme šťastie, ako sa nám náš tím vyskladal. Všetky dievčatá + Denis chodia do práce s veľkou radosťou. Prácu robia s láskou. Keby ste k nám prišli na návštevu, tak to cítite vo vzduchu (úsmev).

Pezinská dielnička úzko spolupracuje s O. Z. Zelený štvorlístok, ktorý vznikol za účelom stretávania sa detí a dospelých (a ich rodín) s mentálnym znevýhodnením. Ako funguje vaša spolupráca dnes?

V dnešných „covidových“ časoch je to so Zeleným štvorlístkom dosť ťažké. Nemáme povolené stretávať sa. Zo Zeleného štvorlístka máme v našej dielničke zamestnaných dvoch kolegov. Lenku a Denisa. V lete pravidelne usporadúvame rehabilitačný pobyt pre našich ľudí a ich rodiny. Niekedy sa nám podarí zorganizovať aj dvakrát do roka.

Počas Denisovho života som sa stretávala s problémami, ktoré musia rodičia so zdravotne znevýhodnenými deťmi riešiť. Jedným z nich boli voľnočasové aktivity. Denis veľmi rád recitoval, spieval a pokúšal sa „hrať“ na hudobných nástrojoch. Keď bol Denis ešte malý, myslela som si, že bude môcť navštevovať takéto aktivity v detských záujmových krúžkoch. Vyskúšali sme viac krúžkov, kde boli len zdravé deti, ale vždy mi Denisa po pár minútach vrátili. Bolo mi to veľmi ľúto, ale chápala som, že je tam potrebný individuálny prístup a trpezlivosť. Časom, keď som začala spoznávať aj iné deti s ťažkým zdravotným postihnutím a ich rodičov, zistila som, že máme rovnaké problémy.

Naše deti okrem školského prostredia nemajú možnosť „rásť“. Samozrejme, že väčšina rodičov im dáva maximum. Všetci sa s láskou starajú, rehabilitujú, výletujú. Ale izolovane. Aj tieto deti však potrebujú kamarátov, tráviť spolu čas, porovnávať sa, kamarátiť sa. Dôvody smerovali k vytvoreniu občianskeho združenia Zelený štvorlístok pre voľnočasové aktivity. Je to miesto, kde sa spolu hrávame. Časom sme však zistili, že naše deti rastú a musíme riešiť aj ich budúcnosť. Preto som založila chránenú dielňu Pezinská dielnička.

Koľko ľudí aktuálne zamestnáva Pezinská dielnička? Ide o zamestnanie na trvalý pracovný pomer?

Momentálne je u nás zamestnaných päť zdravotne ťažko postihnutých ľudí a jedna pracovná asistentka. Okrem jednej kolegyne sú všetci na trvalý pracovný pomer. Kolegynka je zatiaľ na dohodu, ale pracujem na tom, aby boli na trvalý pracovný pomer úplne všetci.

Ako podľa vás spoločnosť vníma ľudí so zdravotným postihnutím? Nemusíte bojovať s predsudkami?

Počas Denisovho života som sa stretla so všeličím (úsmev). Ale to je práve to, čo som sa naučila od Denisa. Neposudzovať. Pozerať sa na ľudí a situácie s nadhľadom.

Spoločnosť, ako taká, je podľa môjho pohľadu rozdelená na dva tábory. Jedna časť považuje ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím za príťaž spoločnosti. Druhá časť súcití a rada podporí rôzne aktivity pre skvalitnenie ich života. My v dielničke sa našťastie stretávame s dobrosrdečnosťou a láskavosťou. Až počas existencie Pezinskej dielničky som postupne zistila, že dobrých ľudí je naozaj veľmi veľa. Možno to už máme o trochu ľahšie, lebo nás už ľudia poznajú. Vedia, kto sme, aký máme zámer.

Spolupracujú s vami proaktívne aj niektoré iné organizácie, inštitúcie, prípadne mesto Pezinok v snahe vás podporiť a vyzdvihnúť produkty z dielne alebo si musíte vy proaktívne hľadať možnosti zviditeľnenia a propagácie?

Naše mesto Pezinok nám už párkrát zadalo zákazku a spolupracujeme s Malokarpatským múzeom v Pezinku. Taktiež s pezinským gymnáziom. Študenti k nám chodia dobrovoľníčiť v rámci svojich projektov. Vyvinul sa z toho pekný vzťah. Už vymýšľame projekt na budúci školský rok. Veľmi sa z týchto spoluprác tešíme. Ako chránená dielňa vieme poskytnúť náhradné plnenie pri firmy, ale samozrejme sa musíme stále snažiť byť viditeľní a aktívni. Usilujeme sa vymýšľať nové veci, aby ľudia u nás nakupovali. V minulom roku sa nám podarilo zriadiť e-shop, čo nám momentálne v predaji dosť pomáha.

Výrobky, ktoré ponúkate, majú srdce. Dýchajú človečinou. Odkiaľ čerpáte inšpirácie?

To je pre nás dosť zaujímavé. Niekedy príde nápad pri zhliadnutí materiálu (látky), niekedy výrobok vidíme len tak v mysli a keď ho zhotovíme, tak sa nevieme vynadívať. A niekedy k nám príde zákazník so svojou predstavou a potom to dopadne tak, že jeho nápad s jeho súhlasom zahrnieme do našich produktov.

Prečítajte si tiež: Ľudia s mentálnym postihnutím chcú žiť tak normálne, ako sa len dá.

Ľuďom, ktorí u vás pracujú, dávate nielen prácu, ale aj pocit prijatia, bezpečia, užitočnosti. Ako to vnímajú?

Áno, z tohto mám najväčšiu radosť. Keď vám kolegynka povie, že či môže ostať dlhšie v práci a vidíte tie iskričky v očiach. Stále sa navzájom chválime, akí sme šikovní. Učíme sa nové veci. Keď sa niekomu niečo nové podarí, tak to radi zverejníme, aby naši zákazníci mohli sledovať naše pokroky. Keď máte zdravotné znevýhodnenie (zrakové, sluchové, mentálne ….), o to viac sa tešíte, keď niečo dokážete. Nehovoriac o podpore okolia.

Čo vám osobne chránená dielňa dala?

Zriadiť chránenú dielňu bolo jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote. Upratalo ma to. Ako keby všetko v mojom živote zapadlo na správne miesto. Riadiť a zveľaďovať chránenú dielňu beriem ako poslanie.

Aké výrobky si ľudia najradšej kupujú?

My sa čiastočne uberáme ekologickou cestou. Upcyklujeme staré záclony a šijeme vrecká na ovocie a zeleninu. Tie žnú celkom veľký úspech. Máme dohodu krajčírskou dielňou Be Lenka  odkiaľ dostávame textilné odstrižky z výroby. Sú to nádherné bavlnené kúsky látok. Tieto látky putujú k nám na ďalšie spracovanie namiesto do spaľovne. Šijeme z nich zaujímavé meditačné podsedáky a sú veľmi obľúbené. Vymysleli sme nákupné tašky pre pani učiteľky. Ale inak všetky výrobky (ľanové vrecká na chlebík, batohy, vankúše, obrusy, prestierania, textilné odličovacie tampóny,…) si vždy nájdu svojich zákazníkov.

Čo je vaším snom pre Denisa aj pre všetky ostatné deti so zdravotným postihnutím?

Mojim veľkým snom je otvoriť denný stacionár pre zdravotne ťažko postihnutých ľudí.

Nadežda Durcová: Kúpou handmade výrobkov nám ľudia dávajú pocítiť, že nie sme zbytoční a na záťaž okoliu

Prečo je potrebné podporovať výrobky ľudí z chránených dielní?

Ťažko postihnutí ľudia majú veľký problém sa zamestnať. Ich zdravotné znevýhodnenia môžu obmedzovať výkon práce z rôznych dôvodov. Niekedy je to pomalšia práca, inokedy nedostatočná jemná motorika, zhoršený zrak, sluch atď… Chránené dielne sú na to prispôsobené prostredím, prístupom, trpezlivosťou, pracovnými asistentmi a pracovným časom.

Nákup výrobkov, alebo služieb v chránenej dielni má viac pozitívnych rozmerov. Podporíte lokálny trh. Podporíte uplatnenie ťažko zdravotne postihnutých ľudí. V prípade našej chránenej dielne pri väčšine našich výrobkov kupujete ekologický výrobok, ktorý pod našimi rukami vznikol upcykláciou. Chránené dielne sú síce čiastočne podporované štátom, ale nie dostatočne, aby sa mohli udržať na trhu. Preto musíme fungovať ako väčšina klasických firiem. Rozvíjať svoj marketing a predaj. Pracovať na sebe, na zlepšovaní našich výrobkov a rozširovaní klientely. Čím lepšie sa chránenej dielni darí, tým viac ťažko zdravotne postihnutých ľudí môže zamestnať. My dúfame a pracujeme na tom, aby sa nám darilo a mohli sme ponúknuť pracovné miesta aj ďalším zdravotne ťažko postihnutým ľuďom, ktorí chcú a môžu pracovať.

Zdroj foto: archív D. K.