Hanka Sekulová: Záhrada, ktorá je v súlade s prírodnými zákonmi, prináša potešenie aj mnohoraký úžitok

Stretli ste sa už s pojmom prírodná jedlá záhrada? Možno ste ako dieťa trávili čas u starých rodičov na dedine, kde záhrada hýrila farbami a životom. V mestskom prostredí je niekedy náročné natrafiť na „neudržiavaný“ kus zelene, kde by si rastliny mohli rásť tak, ako sa im páči. Práve o takýto prístup sa snaží aj Hanka Sekulová, lektorka a autorka kníh o prírodných záhradách a permakultúre.

Hanku Sekulovú môžete poznať nielen cez jej publikácie, ale aj z televízie, rádia a rôznych podujatí či kurzov. Absolvovala Agronomickú fakultu Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre a následne niekoľko rokov pôsobila na ústave Fyziológie hospodárskych zvierat SAV. Okrem iného pracovala aj na výskume uzavretého ekosystému v rámci kozmického výskumu pre program Interkozmos.

Aktuálne sa už niekoľko rokov venuje prírodným systémom, prírodným jedlým liečivým záhradám a  permakultúre (udržateľnému životu). Svoje znalosti a skúsenosti zdieľa prostredníctvom poradenstva, článkov, kníh, workshopov a kurzov. Propaguje zdravý životný štýl bez chemických jedov v súlade s prírodou. Napísala šesť tlačených kníh, jedna z nich je aj v českej jazykovej mutácii.

Ten, kto vás pozná, vie, že vašou hlavnou oblasťou záujmu je tvorba prírodných jedlých záhrad. Čo si pod týmto pojmom môžeme predstaviť? A ako ste sa k tomu dostala?

Narodila som sa ako štandardné mestské panelákové dieťa, ktoré malo to šťastie, že starí rodičia mali hospodárstvo na dedine. Odjakživa ma to ťahalo do prírody, a preto som sa vždy cez prázdniny tešila, že z betónovej Bratislavy utečiem k starým rodičom na krásne Horehronie. Čistá príroda, hospodárstvo mojich starých rodičov a oni samotní ma naučili, ako pestovať a chovať s citom pre prírodu a všetko živé.

V posledných rokoch starého režimu som absolvovala VŠP v Nitre (Vysoká škola poľnohospodárska) teraz po novom Slovenská poľnohospodárska univerzita. Obsah štúdia mi však ukázal, ako to robiť nechcem. Nepáčilo sa mi (a dodnes sa neviem s tým stotožniť) zaobchádzanie so zvieratami vo veľkochovoch a monokultúrne prechemizované drancovanie pôdy a prírody ako takej. Preto som sa radšej profesne venovala dlhé roky obchodu. Prírode, vrátane záhradníčenia, som sa venovala len ako koníčku.

V roku 2011 som natrafila na komplexný systém permakultúrneho udržateľného obnoviteľného spôsobu pestovania a chovu, ktorý ma hneď oslovil, pretože vychádza z môjho vnútorného nastavenia a vlastných skúseností.

Permakultúra = permanent + agriculture = udržateľné poľnohospodárstvo

Laicky povedané je to spôsob pestovania, ktorý je udržateľný, teda sa dokáže sám recyklovať − obnovovať bez zásadného vonkajšieho zásahu. Keby sme to ešte chceli zjednodušiť, tak nám z toho vychádza niečo, čo si dokáže žiť svojím životom a z roka na rok sa samé postaviť na nohy. A ešte bonus navyše − nakŕmi nás to.

Keďže v tom vidím zmysel pre nás všetkých, začala som sa sústreďovať na aplikovanie prírodnej udržateľnosti v prírodných záhradách, ktorými sa snažím „nakaziť“ aj svoje okolie. Agrofirmy, vlastniace veľkú časť našej slovenskej hrudy zeme, na zdravú zmenu asi neotočím, ale majiteľov záhrad môžem inšpirovať k zmene. Zmene a premene štandardných okrasných trávnikovo-tujkových záhrad na prírodné záhrady plné života.

V čom sa taká záhrada odlišuje od povedzme bežnej, klasickej záhrady?

Tvorba návrhu prírodnej záhrady

Základná filozofia záhrad, ktoré sú v súlade s prírodou, je tá, že v týchto záhradách napodobňujeme prírodné princípy, ale namiesto lesných rastlín (stromov, kríkov a iného trvalého porastu) vysádzame jedlé, liečivé a inak úžitkové a užitočné rastliny. Myslíme pravdaže aj na výsadbu, ktorá podporuje opeľovače, vtáky a iné divožijúce zvieratá a živočíchy.

Niekedy takéto záhrady nesú rôzne názvy: prírodné záhrady, lesné záhrady, permakultúrne záhrady, živé alebo zdravé záhrady, eko alebo bio záhrady, záhrady našich babičiek. Aj keď ich poznáme pod rôznymi menami, vždy majú jedno spoločné: nepoužíva sa v nich žiadna agresívna chémia, anorganické hnojivá a postupy, ktoré sú nešetrné k prírode. Naopak, navonok vyzerajú, ako keby ich vytvorila samotná príroda.

Namiesto sterilných trávnikov je v týchto záhradách živá, pestrá lúka plná života. Namiesto monokultúrnych hriadok sú zdravé polykultúrne zmiešané záhony. Tujky sú nahradené pestrou výsadbou rôznych stromov a kríkov.

Šetria sa zdroje, zachytáva sa a využíva dažďová voda, recykluje sa biologický “odpad” zo záhrady. Kompostuje sa, pôda sa neorie, ale mulčuje, pod stromami je  pestrá výsadba. Divý kútik dáva možnosti na ubytovanie pre rôznych zvieracích pomocníkov. Aj tých divo žijúcich. V takýchto záhradách je veľa ovocných plodov, bobuľovín, liečivých rastlín, byliniek.

Aký má takýto typ záhrady prínos pre okolitú prírodu a samotného pestovateľa?

Predstavte si záhradu, ktorá je v súlade s prírodnými zákonmi a vládne v nej harmónia a prirodzená krása. Napodobením prírodných ekosystémov, pri použití jedlých, liečivých a inak užitočných rastlín, vytvára takáto záhrada časom prirodzenú jedlú džungľu s množstvom živočíchov.

V tejto záhrade, ktorá spolupracuje s človekom, si môžeme časom pri minimálnej prácnosti vychutnať relax a jedlé plody, ktoré nám vďačne poskytne. Prináša nielen potešenie z prirodzenej krásy, ale aj mnohoraký úžitok. Jedlý, liečivý, relaxačný a nezaťažujúci prírodu. Naopak, podporujúci život v akejkoľvek prirodzenej podobe. Aj ten náš, aj ten v prírode. Aby sme nezabudli, my sami sme neoddeliteľnou súčasťou prírody. My sami SME PRÍRODA.

Je náročnejšia na údržbu?

V prírodnej permakultúrnej (teda udržateľnej) záhrade pestujeme takým spôsobom, aby nám pomáhala príroda. Aby záhrada bola aj prírodná aj udržateľná.  Ako bonus, bez chemických jedov. Čo to znamená v praxi?

• To, čo platí pre výsadbu stromov a kríkov, platí v zmenšenej podobe aj pri pestovaní zeleniny. Teda sadíme plodiny do vzájomných spoločenstiev tak, aby si rastliny navzájom pomáhali, podporovali sa a chránili.
• Volíme radšej odolné odrody, najlepšie tie, ktoré sú v našom okolí udomácnené už aspoň niekoľko sezón. Úplne najlepšie sú pravdaže staré krajové miestne odrody. Prešľachtené odrody a hybridné semená (označované F1) vyžadujú väčšinou zvýšenú starostlivosť, vrátane postrekov. Sú vytvorené na konkrétnu vlastnosť, výťažnosť, jednotný vzhľad, farbu alebo tvar, na úkor potlačenia niečoho iného. Pestrosti, odolnosti a samostatnosti.
• Sadíme zmiešané záhony – polykultúru. Spoločne zeleninu, bylinky aj podporné rastliny. Tvoríme spoločenstvá stromov. Namiesto hladného a smädného trávnika, je pestrá lúka plná života, ktorá je samostatnejšia a nenáročná na údržbu.
• Pokiaľ je to možné, volíme radšej nenáročné plodiny, najlepšie trvalé, teda také, ktoré nie je potrebné každý rok vysievať a sadiť. Trvalá zelenina má v pôde kvalitné zakorenenie a teda vie byť pomerne samostatná v súvislosti s vodou a živinami. Príkladom samostatnosti sú niektoré jedlé „buriny“.
• Dávame prednosť rastlinám, ktoré sa rady vysievajú aj samy. Priesadky, ktoré nám takto v záhrade vzniknú samovýsevom, bývajú väčšinou oveľa zdatnejšie a odolnejšie. Následne ich stačí len presadiť tam, kam potrebujeme.
• Využívame zvieracích a iných pomocníkov a rôzne podporné techniky

Môžu si aj ľudia, ktorí nedisponujú veľkým priestorom, vytvoriť jedlú mini záhradu?  Napríklad aj niekde v meste na terase či na balkóne?

Áno, niektoré jedlé plodiny si vieme ľahko vypestovať aj bez vlastnej záhrady. V mestách či obciach vznikajú rôzne verzie komunitných záhrad. Sú to pestovateľské priestory, o ktoré sa stará skupinka nadšencov – komunita. Väčšinou sa v nich nepoužívajú chemické jedy a je snaha o spoluprácu s prírodou. Veľa plodín sa dá vypestovať aj na betónovej ploche, jednoducho vo vreciach so zemou alebo vyšších vyvýšených záhonoch.

Čo na balkóny a terasy? Okrem byliniek a  drobných bobuľovín, môžeme pestovať kríčkovité paradajky, kríčkovitú fazuľku, jarnú cibuľku, šaláty, nižšie hrášky, reďkovky, kríčkovité tekvice či cukiny. Pravdaže petržlen vňaťový, zeler stonkový. Pokiaľ máme miesto, môžeme sadiť aj ťahavé druhy zeleniny. Môžeme vyskúšať aj zemiaky v nádobe.  Môžeme kombinovať drobné bobuľoviny vo veľkom kvetináči  s bylinkami, pažítkou, jahodami, reďkovkami. Napríklad. Pravdaže všetko bez chemických jedov.

Ktoré plodiny by sme mohli v tomto období vysievať, aby odolali aj menším mrazom?

Na jar zvyknem siať semienka nenáročných reďkoviek, spolu s rôznymi šalátmi, špenátmi, mrkvou, petržlenom. Skoro na jar, zvyknem vysievať mak. Neskoro na jeseň, alebo skoro na jar, sa sadí cesnak, cibuľka. V marci začínam postupne siať hrášok a za oknom pestovať priesady teplomilnejších plodín (tekvice, paradajky, papriky, ačokču, uhorky…), ktoré sadím do záhonov v druhej polovici mája (po troch zamrznutých).

Od roku 2013 sadím zemiaky pod slamu, tam vydržia aj vonkajší mráz. Kapustoviny tiež zvládajú chladnejšie počasie, vysievam do pareniska. Roky sa mi veľa plodín vysieva samostatne, následne ich už len presádzam na vhodnejšie miesta. Napríklad mangold, šalát poľníček, alebo zeler stonkový.

Vy sa pri výsadbe riadite lunárnym kalendárom. V čom spočívajú základné princípy?

Ja osobne veľa záhradných vecí robím v súlade s lunárnymi fázami (najjednoduchšie je podľa Lunárneho kalendára). V koreňových, teda zemných dňoch robím s koreňmi. Sadím, zakoreňujem, presádzam, zbieram korene. V listových dňoch sadím či zbieram šaláty a inú listovú zeleninu. Listové dni sú v živle voda, preto je to výborný čas na polievanie. Dni kvetu sú výborné na zbieranie kvitnúcich byliniek, alebo kvetných brokolicových ružíc. Vládne živel vzduch. Ohnivé znamenia zasa vládnu plodu, teda sadím, zbieram či pripravujem plodovú zeleninu (nielen).

Nie vždy sa mi podarí sledovať lunárne fázy, ale na stole mi už niekoľko rokov stojí lunárny stolový kalendár, ktorý aspoň po očku sledujem a zapisujem si čo som robila, kvôli spätnej väzbe. Osobne používam „Nový lunárny kalendár“, vychádzajúci z „Výsevné dni podľa Marie Thumovej“. Nemusíte tomu veriť, stačí si to vyskúšať a odsledovať.

Čo by určite nemalo chýbať v každej prírodnej jedlej záhrade?

Vo svete je pojem prírodná záhrada, záhrada v súlade s prírodou alebo záhrada blízka prírode známy už dávnejšie. Za zakladateľa moderného hnutia návratu prírody do záhrad sa považuje William Robinson, ktorý je autorom knihy Wildgarden (Divoká záhrada) z roku 1870. Rôzne smery a pokusy o prinavrátenie princípov „divokosti“ do záhrad vidíme dodnes. Príroda si hľadá záhrady, do ktorých by sa mohla nasťahovať a nastoliť v nich prirodzenú rovnováhu, v rámci celosvetového prírodného hnutia.

Na Slovensko táto filozofia prenikla oficiálne len nedávno, v roku 2016, keď sme sa zapojili do medzinárodného projektu Natur im Garten, ktorý sa začal najskôr v dolnom Rakúsku a v roku 2001 sa doň zapojilo aj susedné Česko. Pokiaľ záhrada splní predpísané kritériá, jej majitelia získajú plaketu s ježkom, ktorú si môžu zavesiť na plot. Plaketa signalizuje, že za plotom nie je neusporiadaná džungľa nezodpovedných majiteľov, ale dômyselne založená a udržiavaná certifikovaná záhrada, ktorá funguje na základných princípoch prírody.

Toto je zoznam požiadaviek na prírodnú záhradu ako sú uvedené v podmienkach na získanie oficiálnej certifikácie:

▪    nepoužívať pesticídy,

▪    nepoužívať rašelinu ani substráty s rašelinou,

▪    nepoužívať ľahko rozpustné minerálne hnojivá.

Okrem toho záhradka musí obsahovať minimálne päť z týchto prvkov:

▪    živý plot z divo rastúcich krov,

▪    prirodzenú lúku alebo prvky lúky,

▪    divo rastúce porasty,

▪    divý kút – húštinku,

▪    mimoriadne stanovištia,

▪    listnaté stromy,

▪    kvety a kvitnúce trvalky.

V súvislosti s obhospodarovaním a úžitkovou časťou musí záhrada ešte splniť päť z nasledujúcich podmienok:

▪    Kompostovanie,

▪    rôzne úkryty pre zvieracích pomocníkov,

▪    využívanie dažďovej vody,

▪    používanie postupov a materiálov šetrných k prírode,

▪    mulčovanie,

▪    zeleninové záhony a bylinky,

▪    ovocná záhrada a bobuľové kry,

▪    zmiešaná kultúra/striedanie plodín/zelené hnojenie

Ste autorkou niekoľkých publikácií, píšete do časopisov, dokonca sme vás mohli vidieť aj v televízií. Akým iným aktivitám sa ešte venujete. A kedy to všetko stíhate?

Áno napísala som 6 kníh, písala som pravidelne články do viacerých časopisov, natočili sme niekoľko videí v rámci cyklu Rok v prírodnej záhrade, chodila som na besedy a rôzne stretnutia a spolupracovala som s reláciou Postav dom zasaď strom. Stále dávam rozhovory pre rôzne rádiá a pravdaže na mojej facebookovej skupine „Prírodné jedlé liečivé záhrady“ v ktorej je už vyše 10 500 členov, zdieľam skoro denne aktuálne príspevky. Momentálne spolupracujem na jednom pokuse v rámci pripravovanej relácie „Investigátori“. V tejto chvíli o tom viac neprezradím.

Pravda je však, že ani zďaleka nestíham všetko, čo by som rada stihla. Tým, že sa to všetko nabaľovalo ako snehová guľa, musela som začať triediť svoje aktivity. Naučila som sa povedať na veľa vecí jednoducho „nie“. Moja časová kapacita mi nedovoľuje dávať viac, bez toho, aby som neodkrojovala zároveň sama zo seba a môjho súkromia.

Preto nerobím poradenstvo cez chat, ani mailom, ani sa už nezúčastňujem aktivít, na ktoré potrebujem dlhšie cestovať (momentálne to ani nie je možné pravdaže). V súčasnosti nepíšem žiadnu knihu, tak sa môžem venovať aj navrhovaniam malých súkromných záhrad, ktoré som neprojektovala zasa v čase písania kníh. Mobilný telefón po 17tej hodine a cez víkendy, dvíham iba rodine a známym. Každý deň mám napísaný plánovač mojich činností tak, aby sa mi navzájom nekrižovali. Vďaka tejto selekcii, spím denne okolo 7-8 hodín a tiež odpočívam a venujem sa aj domácnosti rodine a aj svojim koníčkom?.

Ako rada relaxujete alebo ako si rada „dobíjate baterky“?

Mám veľké šťastie v tom, že odkedy sa profesne zaoberám prírodnými udržateľnými systémami, je moja „práca“ pre mňa súčasne mojim koníčkom, relaxom a zároveň poslaním. Ona sama ma dobíja. Nepotrebujem teda žiaden „externý zdroj“ na dobíjanie mojej životnej energie. Samotná príroda jej má dostatok pre nás všetkých, stačí sa na jej nevyčerpateľný zdroj napojiť ?. Vnútorné presvedčenie je pre mňa ďalší pohon, so samodobíjaním.

Aké sú vaše hobby

Mám veľmi veľa koníčkov, a veľmi veľa plánov, čo všetko by som ešte rada vyskúšala. Vo chvíľach voľna sa venujem hlavne liečivým rastlinám, zvieratám, na „zrelé kolená“ sa učím jazdiť westernovým spôsobom na našej kobylke Čike, strieľam z luku. Naša fenka Blondi, plemena belgický ovčiak malinois (áno, to je to plemeno, ktoré ste možno videli na videách, ako skáču na stromy, chodia po povrazoch, preskakujú vysoké ploty… Tak to máme doma), tiež zaberie časť môjho času. Venujem sa totiž pod odborným profesionálnym dohľadom jej pracovnému výcviku.

Inak veľa čítam, skúmam, experimentujem, hľadám odpovede na otázky medzi nebom a zemou. Tiež hrám na klavír, maľujem, fotografujem, pripravujem rôzne kulinárske špeciality v našej kuchyni. Veľa času strávim v lese, prírode a našich dvoch jedlých liečivých prírodných záhradách. Koketujem s jogou a venujem sa vlastnému rozvoju v rámci mojich časových možností. Som večný „pozorovateľ“ vecí, dejov a javov okolo.

Aká je podľa vás „akčná mama“?

Z môjho uhla pohľadu je to žena-matka, ktorá je aktívna v nejakej časti svojho bytia, s aktívnym dopadom na svoje okolie.

Aká je vaša akčná vlastnosť/vlastnosti

Asi tá, že keď sa rozhodnem, že niečo vyskúšam, tak to vyskúšam, aj keby to malo byť pilotovanie malého motorového lietadla Cessna, ako pred rokmi. V podstate rada skúmam a púšťam sa na cesty, ktoré nemajú vyšľapané chodníčky. Považujú ma za „otvárača“ dverí pre nové aktivity „na zelenej lúke“. Nechávam sa viesť mojimi vnútornými víziami a pocitmi.

Čo vás viedlo k tomu robiť osvetu prírodným záhradám?

Pretože by som rada zmenila svet okolo seba. Veľa ľudí je uväznených v štandardných stereotypoch a nevie, že sa veci dajú robiť aj inak. Niektorí nechcú robiť veci inak. Niektorí by aj chceli, ale nevedia ako. A niektorým možno moje knihy zasejú semienko, ktoré začne klíčiť a rásť a jedného dňa si uvedomia, že to skúsia robiť inak. Bez chémie a v súlade s prírodou. Lebo iba v súlade s prírodou je náš život a život našich detí udržateľný.

Ak vás téma prírodných jedlých záhrad a permakultúry zaujala, môžete sledovať stránky Hanky Sekulovej alebo sa inšpirovať jej publikáciami:

www.prirodne-zahrady.sk
www.skola-prirodnych-zahrad.sk
www.martinus.sk/authors/hanka-sekulova

Knihy: Darujme si zdravie z vlastnej záhrady (Príroda 2015, Ikar 2016), Darujme si srdce z vlastnej záhrady (Ikar 2016), Zdravá kuchyňa a domácnosť (Ikar 2017), Liečivá sila prírody (Ikar 2018), Škola prírodných záhrad (Darček-prekvapenie 2020), Inými očami (Ikar 2016).