Marek Madro z IPčka: Predátorov láka detská nevinnosť

V sieti, bezpečie detí

Share

Dokumentárny film V sieti zanechá málokoho chladným. Veľmi reálne zobrazuje skutočnosť a nebezpečenstvo, ktoré číha na deti na sociálnych sieťach a internete. Možno si povieme, že nás sa to netýka. Nemáme dcéry. Našim deťom sa toto nemôže stať. My ich ochránime, postaráme sa o to. Opak je však pravdou. Zatváraním očí nepomôžeme nikomu. „Vďaka filmu V sieti niektoré deti získali odvahu problém riešiť,” hovorí dokumentarista Vít Klusák. Vychovávame deti tak, že by nám to povedali, ak by sa im niečo podobné stalo? Nebáli by sa nás? Čo by sme robili my ako rodičia? Rýchlo by sme zmazali konverzáciu, zničili dôkazy alebo by sme nabrali odvahu a sprevádzali naše dieťa na políciu? Budeme doma bezpečný prístav istoty a dôvery?

Pedofil nie je hebefil

„Film V sieti je v skutočnosti o sexuálnych predátoroch,” hovorí Peter Kerekeš, koproducent filmu.

PODPORTE združenie Akčné ženy a podnikanie žien na Slovensku



„Skutočnosť, ktorú vidíme vo filme, odborne nazývame hebefília,” vysvetľuje Marek Madro. Ide o sexuálnu úchylku, kde sa postihnutý zameriava na dospievajúce dievčatá. Vzrušuje ho predstava, že z dievčaťa sa stáva a vyrastie z nej žena. Predátori sú zaľúbení do procesu dospievania. V skutočnosti vo filme iba 3-5%  mužov, ktorí volali s dievčatami, boli pedofilmi. Šokujúce? Je to bohužiaľ tak.

Odborníci už niekoľko rokov upozorňujú na vážny problém. Na Slovensku nemáme zariadenie pre psychicky chorých, nebezpečných zločincov, sexuálnych deviantov, kde patria aj pedofili. Títo ľudia by mali byť umiestnení v detenčnom ústave a nie v normálnej väznici. Detenčné centrum je kombinácia psychiatrickej nemocnice a väznice. Určené je pre nevyliečiteľne duševne chorých, ktorí sú na slobode nebezpeční. V súčasnosti sú umiestňovaní vo väzniciach alebo v psychiatrických nemocniciach. Detenčné centrum je aktuálne vo výstavbe vedľa psychiatrickej nemocnice v Hronovciach. Jeho ukončenie je pravdepodobne koncom roka 2021 alebo začiatkom roka 2022.

Písanie s maloletými deťmi nie je trestný čin

Keď si uvedomíme, že film V sieti bol o zdravých páchateľoch, ktorí presne vedeli, čo robia, strasie nás hrôza. Na základe filmu a komunikácie s herečkami sa podarilo zachytiť niekoľkých páchateľov. Niektoré prípady sú však stále neuzatvorené. Prečo je to tak? Podľa právnika Dobrovodského, nemôžu byť daní muži odsúdení zato, že si píšu s dievčatami. Usvedčení muži boli obvinení z viacerých trestných činov, napríklad šírenie detskej pornografie a podobne. Aktuálne je odsúdených osem z nich.

Podľa právnika Dobrovodského je film robený férovo aj voči páchateľom. Má výpovednú hodnotu dobovej kriminalistickej štúdie. Počty ľudí ukazujú latencie v právnom systéme. Štatistiky sexuálneho násilia hovoria o 219 dokonaných činov. V realite ich je však oveľa viac. Už len zo štatistiky poradní krízových liniek. Šokujúce, však?

Správajú sa deti tak ako vo filme?

„Zo skúseností z našej linky dôvery, sa už deväťročné deti rozprávajú o rôznych sexuálnych témach. Okolo 11. roku sa stretávajú s prvými sexuálnymi experimentami a pribúdajúcim vekom ich experimenty narastajú. V 13. – 14. roku dochádza k reálnym sexuálnym kontaktom. V mnohých rodinách sa o tom nerozpráva. Deti sa rozprávajú s rovesníkmi, ale nie s rodičmi,” vysvetľuje Madro.

Keď v roku 2019 vznikal film V sieti, boli v poradni IPčko šokovaní, pretože sa stretli 719 prípadmi spomínanými vo filme. V poradni sa však riešili už extrémne situácie, na hranici života a smrti. Podľa Madra sa pozornosť neustále sústredí na predátorov, kdežto IPčko sa snažilo zamerať sa práve na deti. Po cielenej informatívnej kampani počet prípadov v extrémnych situáciach klesol na dvesto prípadov. „Predátori sa stavajú do pozície detských dôverníkov, či spovedníkov,” upozorňuje Madro. Častokrát je problémom, že im táto komunikácia a záujem chýba v rodinách. Po vytvorení kont dievčat, nabehlo neskutočne veľa pokusov o pripojenie zo strany sexuálnych predátorov.

Predátorov láka nevinnosť

Podľa Madra je pre predátorov veľmi zaujímavá a príťažlivá práve hanblivosť a nevinnosť potenciálnych obetí. Sexuálny grooming je veľmi latentný, ťažko dokázateľný. Páchateľ vedome pripravuje obeť/ dieťa na sexuálny styk pomocou komunikácie, fotiek či chatovaním. Vie, kde chce obeť dostať. Cieľavedome s ním manipuluje. Predátor môže mať takto „rozpracovaných” viacero obetí, kde následne predátor zneužije detskú nevinnosť. Kde je hranica, kedy je chatovanie v poriadku a kedy už treba dať pozor? Odborníci hovoria, že v prípade posielania nahých fotiek, ide už o vážnu vec a treba danú vec riešiť.

Prečítajte si aj rozhovor: Ako čo najlepšie prežiť rodičovstvo?

Úloha rodiča

Rodičia majú v tomto procese neľahkú úlohu. Predstavme si, že sa dozvieme my sami, že naše dieťa si s niekým takto písalo a dotyčný mu posielal nevhodné obnažujúce fotky.

„Rodičia reagujú zvyčajne dvomi spôsobmi. Sú v šoku, zhrození. Neveria tomu. Odsúdia dieťa. Snažia sa dieťaťu vymazať komunikáciu. Akoby sa nič nebolo stalo. Je veľmi málo rodičov, ktorí naberú odvahu a idú spolu s dôkazmi a s dieťaťom na políciu,” vysvetľuje Madro. Pritom všetci dobre poznáme oznamovaciu povinnosť a aj dôsledky jej zanedbania. Neoznámenie trestného činu je taktiež trestný čin. Je potrebné dbať o čo najlepší záujem dieťaťa.

Ak sa predstavíme v koži dieťaťa, ktorému sa niečo takéto stane, tak si uvedomíme, že to vôbec nemá dieťa ľahké. Čo teraz? Môže to povedať rodičom. Veľa detí sa však rodičov bojí. Vedia, že ak sa deje niečo zlé, rodič hneď spustí krik, hnev, vyšetrovanie, prečo, začo, načo. Odvážne dieťa môže zobrať dôkazy (komunikáciu) a ísť na políciu. Kde však predvolajú zákonného zástupcu dieťaťa a cyklus sa opakuje. Rodina a vzťah s rodičmi má preto nesmierne dôležitú úlohu. Dôvera a úprimnosť, otvorená rodinná atmosféra je základom, ak chceme, aby sa naše deti cítili bezpečne a nebáli sa nám povedať aj nepríjemné a chúlostivé záležitosti.

Pasca internetu

Internet je jediným miestom, kde je všetko dostupné a prístupné. Prakticky komukoľvek. Je nemysliteľné zakázať deťom internet, najmä teraz v čase pandémie. Rodičia však musia byť obozretní. Omnoho viac ako kedysi. Nástrah a skrytého nebezpečenstva je veľmi veľa. Mali by sledovať, na aké stránky ich deti chodia, kontrolovať ich.  Nedovoliť im byť neobmedzene pri počítačoch či mobiloch. Je to skrytá pasca, kde deti prichádzajú na miesta, kde rodičia neprichádzajú. Podľa odborníkov je potrebné hovoriť s deťmi o nástrahách internetu a sexuálnych predátoroch  v bezpečnom prostredí rodiny do deviateho roku dieťaťa. Dieťa musí zažívať pocit bezpečia. Vnímať rodinu ako bezpečné miesto. Ideálne je, aby sa rodič stal „fanúšikom dieťaťa“, aby sa o neho reálne zaujímal čo možno najdôvernejšie. Okolo 15 roku dieťaťa sa už rodičovi odporúča byť partnerom dieťaťa.

Mal film vôbec význam?

Dôležitým posolstvom filmu je myšlienka, že sú deti, ktoré reálne toto zažívajú alebo zažili. Možno sa niektoré doteraz potichu trápia. Nikomu o tom nepovedali. Nemôžu spávať. Trápia ich samovražedné sklony.  Deti musia vedieť, že nie sú v tom samé. Nestalo sa to konkrétne iba im. Film V Sieti veľmi pomohol k tomu, že sa o sexuálnom predátorstve na internete začalo verejne rozprávať. Hoci Marek Madro priznáva, že film má svoje medzery, ale predsa len, otvoril nepríjemnú, no veľmi potrebnú tému. Je dôležité, aby deti cítili dôveru rodičov. Rodičia majú náročnú úlohu zodpovednosti, ktorá sa však začína ešte v detstve pri výchove – budovaním bezpečného otvoreného a empatického prostredia.

Kde nájsť pomoc:

Krízová linka pomoci

internetová poradňa IPčko

linka dôvery Stalo sa to

Pozor na túto sociálnu sieť: Deti dokáže zneužiť za pár minút