Lyžiarka Zuzana Stromková: Nevedela by som si predstaviť odísť od rodiny na väčšinu roka

Share

Zuzana Stromková v roku 2014 reprezentovala Slovensko na zimných olympijských hrách v Soči. Okrem toho sa zúčastnila ešte množstva iných športových podujatí. Svoju kariéru vrcholovej športovkyne však zavesila na klinec, keď sa stala mamou. Čomu sa venuje počas materskej dovolenky? A plánuje sa ešte vrátiť k športovej kariére?  

Dobrý deň, Zuzka. Mohli by ste sa v úvode našim čitateľkám v krátkosti predstaviť?

Som mama, ktorá je momentálne na materskej dovolenke popri tom maľujem, fotografujem a  reprezentovala som SR v akrobatickom lyžovaní. Mám synčeka Martinka, ktorý má 1 rok a 8 mesiacov. Rada chodím do hôr na turistiku, skialpy či lyže – čerpám odtiaľ energiu a inšpirujem sa na moje maľby. Všetko, čo v živote robím sa nesnažím robiť nasilu, ale skôr prirodzene a s radosťou. Rada si občas zájdem aj na bicykel alebo vezmem do ruky fotoaparát, ktorý ma z času na čas živí.

PODPORTE združenie Akčné ženy a podnikanie žien na Slovensku



Venujete sa akrobatickému lyžovaniu. Ako ste sa dostala k tomuto športu?

Od malička som lyžovala rekreačne spolu s mojimi rodičmi. K akrobatickému lyžovaniu ma priviedol môj brat Michal, ktorý ma po prvý krát zobral sebou do snowparku v Jasnej. Najskôr to bolo veľké trápenie, lebo som stále padala z najľahšej prekážky. Ale keď sa mi ju podarilo prejsť do konca, tak dobrý pocit nechcel skončiť a potrebovala som ho cítiť znovu…Nadchlo ma to natoľko, že som svoj čas a peniaze z prvých letných brigád investovala do freestyle lyží a vybrala sa za snehom.

Akými športovými úspechmi sa môžete pochváliť?

Mám za sebou veľa Svetových pohárov, pódiové umiestnenia z Európskych pohárov a striebro z Univerziády v Granade, bronzové umiestnenie z majstrovstiev sveta v Kreischbergu. Bola som na Olympiáde v Sochi a pozvali ma aj na prestížne preteky X- games v Osle – pozýva sa iba 6 dievčat z celého sveta. Mala som 2x pódiové umiestnenie z eventu Nine Queens, ktorý je tiež iba pre pár pozvaných dievčat z celého sveta. Za svoj úspech hodnotím aj to, že som sa kvalifikovala na druhú olympiádu v Pchjongčchangu, ale nakoniec som túto miestenku odmietla kvôli zdravotným problémom. Objavila som sa aj vo filmových projektoch Snowgirls, Sugarbeat, In Between… Spoluorganizovala som campy pre deti Sport and English camps ktoré sa konali u nás aj v zahraničí.

Určite ste toho precestovala počas kariéry veľa. Ktorá krajina vám najviac učarovala?

Počas mojej lyžiarskej kariéry som sa dostala na veľmi krásne miesta. Najviac sa mi páčila príroda na Novom Zélande, Chille, Rusku ale aj Švajčiarsku. Správaním ľudí mi učarovalo aj Japonsko alebo Kórea.

A vedeli by ste si predstaviť tam bývať? Alebo ste srdcom Slovenka?

Bolo pre mňa veľmi obohacujúce pozrieť sa do rôznych krajín, spoznať ich kultúru a vidieť, ako sa žije inde. Ale vždy som sa po čase tešila na návrat domov na Slovensko. Myslím, že môžeme byť veľmi radi za to, čo tu máme.

Ste súčasťou projektu #nepoznanýliptov. Ktoré miesto z Liptova je vaše najobľúbenejšie?

Liptov milujem. Keď ma oslovili, aby som sa stala súčasťou tohto projektu, veľmi som sa potešila, pretože je v tom naozaj pekná myšlienka. Na Liptove mám veľmi veľa obľúbených miest a asi si z nich neviem vybrať iba jedno. 🙂 Máme tu krásne miesta na turistiku, otužovanie alebo bohatý kraj na minerálne pramene, či nádherné lesy, lúky a kopce krásnymi výhľadmi.

Odkedy sa vám narodil synček, zapájate ho do mnohých svojich aktivít, či už je to túra alebo zjazd svahu. Páči sa mu to?

V Mikuláši vyrastám od narodenia a chcem, aby tú krásu hôr spoznával od malička aj môj syn. Pred materskou som bola zvyknutá často športovať a chodiť do hôr, no s malým to nie je také jednoduché a dá sa to len občas, preto som vždy rada, keď niekam vyrazím. V nosiči sa mu páči a je v ňom spokojný. Snažím sa vyberať túry, ktoré nie sú až tak náročné na čas, aby si cestou stihol pospať a aj niečo uvidieť či pobehať si. Väčšinou si na vrchole za odmenu otvoríme termosku s jedlom a urobíme piknik.  Je to také iné spestrenie bežných dní a verím, že Martinkovi sa to páči, keď zažíva iné veci ako v meste.

Po vašimi príspevkami na sociálnych sieťach sa nájdu aj hejteri, podľa ktorých vraj takto svoje dieťa ohrozujete. Máte nejakú taktiku, ako sa s podobnými komentármi vysporiadať?

Málokedy sa mi stane, že mám negatívne komentáre, no jedno z mojich posledných videí znieslo kritiku. Každý má na to svoj názor a ja ho ľuďom neberiem. Toto video podľa mojich štatistík videlo veľmi veľa ľudí a predovšetkým sa k tomu vyjadrovali takí, ktorí nemajú skúsenosti a možno by si ani sami nevedeli predstaviť zlyžovať zjazdovku z Chopku. Preto im príde nebezpečné to, že mám nosič s malým na chrbte a lyžujem či stúpam do kopca.

Ja to neberiem ako risk a nikdy by som svoje dieťa nevystavila nebezpečenstvu. 15 rokov som mala na nohách obuté častejšie lyžiarky ako normálne topánky a skákala denne v priemere 20 metrové skoky, či prechádzala rôzne raily (prekážky v snowparku) a z môjho pohľadu som dolu kopcom nešla ani na minimum svojich možností. Ani by ma nenapadlo, že by takáto vec, ktorá je pre mňa úplnou samozrejmosťou, mohla mať toľko komentárov s kritikou.

Video bolo natáčané na konci sezóny, bez ľudí na zjazdovke a bez toho, aby fungovali vleky (celé som si to najskôr musela vyšľapať na skialpoch). Väčšina ľudí komentovala profil niekoho, koho nepoznajú a sústredili sa viac na svoje schopnosti či skúsenosti z preplnených stredísk ako na človeka, ktorému píšu komentár. Na druhú stranu, príjemné komentáre potešia a tie hejterské registrujem ale tým, že mi to písala masa ľudí, nezanechali vo mne negatívne emócie.

V čom vás materstvo obohatilo?

V trpezlivosti, prispôsobeniu a plánovaniu. Nikdy som nemala mladšieho súrodenca, ani veľký vzťah k deťom, až pokiaľ neprišiel na svet Martinko. Teraz som vďačná za všetko, čo spolu môžeme robiť a za každú drobnosť, ktorou sa poteší.

Na materskej dovolenke sa veľa mamičiek začne realizovať v nejakej oblasti. Vy ste začali maľovať. Odkiaľ čerpáte námety?

Vyštudovala som umeleckú školu v odbore reklamná fotografia a maľbu sme mali na škole vždy ako vedľajší predmet. Aj keď sme maľovali iba niekoľko hodín do týždňa, bolo fajn vyskúšať si rôzne techniky, či dozvedieť sa viac o farbách a kompozíciách. S maľovaním som začala iba nedávno, keď sme domov potrebovali obraz do jedálne. V tej dobe bola prvá vlna karantény COVIDU, ktorú sme strávili v Zlíne, odkiaľ pochádza môj priateľ. Tri mesiace bez hôr som asi predtým v živote nezažila, a tak som si namaľovala na plátno to, čo mi chýbalo a výhľady, ktoré bežne vidím z okna – môj obľúbený kopec Západných Tatier – Baranec. Postupom času som namaľovala viac obrazov, ktoré som podarovala rodine alebo namaľovala na objednávku. Námety mojich obrazov sú poväčšine z Liptova, alebo z miest, na ktorých som strávila viac času. Inšpiruje ma hlavne príroda a hory, ale aj more či oceány.

Je to skôr hobby alebo môžeme vaše obrazy aj niekde vidieť?

Zatiaľ ich pridávam na Instagram či Facebook, no časom by som si chcela urobiť web stránku. Zatiaľ som nenamaľovala veľa obrazov. Je ich naozaj iba pár kusov a ak by som niečo v budúcnosti plánovala, ľudia sa to včas dozvedia z mojich sociálnych sietí. 🙂

Plánujete sa po materskej dovolenke ešte vrátiť k športovej kariére?

Ako profesionálny športovec už nie. Na Slovensku nemáme snowparky, v ktorých by sa dalo natrénovať na svetové súťaže, a preto treba cestovať za tréningom do zahraničia. Keď sa chce udržať športovec v svetovej špičke, sezóna sa začína v jeseni na ľadovcoch v Rakúsku, v decembri sú najlepšie podmienky v Amerike a potom začína kolos Svetových pohárov a lietanie po celom svete za súťažami. V jarných mesiacoch sa poväčšine trénuje v Alpách či Dolomitoch, kde je dostatok snehu až do júna a cez leto sa dá trénovať najbližšie na ľadovcoch v Švajčiarsku alebo u protinožcov na Novom Zélande či Chille. Konkurencia je veľmi silná a keď sa vypadne z tréningu čo i len na pár mesiacov, je ťažké to dohnať. Nevedela by som si predstaviť odísť od rodiny na väčšinu roka. V živote športovca som si zažila pekné obdobie a som vďačná za to, že som toho mohla byť súčasťou. K športu budem viesť deti a užívať si ho rekreačne.

Kedy ste bola naposledy šťastná?

Pred chvíľou, keď sa na mňa môj syn usmial. 🙂

Čo by ste dopriala každej mame?

Pohodu a dostatok času pre seba…

Aká je podľa vás „akčná mama“?

Je taká, ktorá sa nebojí zbaliť veci a vyraziť sama inde, ako len do mesta na kávu, na nákup či detské ihrisko. Ale aj taká, ktorá uvažuje,  čo by bolo pre jej dieťa najlepšie a čo by mu mohla ukázať. A v rámci možností mu vymýšľa každý deň pestrý program.

Zdroj foto: archív Z. Stromková