Cestovateľská blogerka Lucia Kuková: Na Mauríciu to boli 3 najlepšie mesiace môjho života

Share

Radi cestujete s deťmi? Občas si to vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a odhodlania. A viete si predstaviť, že by ste sa počas materskej dovolenky vybrali žiť na Maurícius? Akčná mama a blogerka Lucia Kuková si to vedela nielen predstaviť, ale aj zrealizovať. Čo tam zažila a aké má svoje ďalšie cestovateľské plány?

Lucia Kuková je mama s vrtuľou v zadku, ako o sebe sama tvrdí. S manželom a svojimi deťmi Andrejkom (7 rokov) a Hankou (4 roky) sa rozhodla vyskúšať si život na Mauríciu, odkiaľ sa stihli vrátiť tesne pred vypuknutím pandémie späť na Slovensko. O svojich cestovateľských zážitkoch píše na svojom blogu S deťmi v batohu.

Lucka, povedzte nám príbeh za vašim blogom S deťmi v batohu? Aké boli jeho začiatky?

Odkedy mám deti, pohrávala som sa s myšlienkou (vlastne mi ten nápad vnukol môj muž) písať s humorom o živote na tej naj dovolenke, na materskej. 😀 Ale nejako som sa k tomu nevedela dostať popri všetkých tých plienkach, kojeniach, prebdetých nociach, plači… Veď to poznáte.

Keď sme sa však rozhodli odísť na tri mesiace na tropický Maurícius, vedela som, že by bol hriech nepísať o tom. Išli sme si vyskúšať život tam, uprostred oceánu. Žiadny hotel, ale ubytovanie medzi domácimi. Nakupovanie v miestnych potravinách. Varenie. Manžel pracoval, ja som bola ešte na materskej. Boli to najlepšie tri mesiace nášho života a tam sa zrodil blog S deťmi v batohu. A odvtedy žije už asi dva a pol roka.

Aké najzaujímavejšie miesta ste už navštívili?

Najvtipnejšie na mojom statuse cestovateľskej blogerky je vlastne to, že sme nikdy neboli nejakí extra cestovatelia. 😀 Ale psssst, nikomu to neprezraďte. Nech to zostane len medzi nami. 😀

Naše deti videli more prvý krát v Chorvátsku, keď mali 1 a 4 roky. My s mojím mužom sme precestovali také klasické miesta v Európe, ako mnohí z vás. Španielsko, Kréta, Maďarsko a teraz pozor … Česko a Slovensko. 😀 A potom sme si zrazu vybrali tropický ostrov patriaci k Afrike a rovno na tri mesiace. To nám navždy zmenilo pohľad na cestovanie. Odvtedy túžime cestovať na dlhšiu dobu a hlavne nebývať v hoteli odtrhnutí od reality, ale spoznať krajinu a ľudí v nej. Toto leto sme si takto prešli juh Talianska. Krásnu Apúliu sme spoznávali síce len tri týždne, ale aj to stálo to za to.

Ako deti zvládli takú dlhú cestu až na Maurícius?

Letu na Maurícius sme sa naozaj obávali, lebo naše deti neobsedia a aj počas 7 hodinovej cesty do Chorvátska som ich musela neustále zabávať. Ale ako to už býva, deti vedia prekvapiť, a tak aj bolo. Dva 5 a pol hodinové lety a 3-hodinový prestup zvládli lepšie ako my. Nespali veľa, ale boli v pohode, napriek tomu, že to bolo náročné. Mali sme nachystané hracie boxíky. Také väčšie desiatové boxy s priehradkami. Tam si deti dali rôzne hračky. Malé autíčka, voskovky, farebné papieriky.

Spomeniete si aj na nejaký vtipný zážitok z cesty?

Mám vryté do pamäti, ako naše deti uprostred noci na letisku v Dubaji ako jediné behajú okolo sediacich, spiacich a čakajúcich cestujúcich. Hanka v takom tom golfovom kočíku, ktorý sa dá požičať na letisku. Aďo ju tlačil a takto s krikom krúžili okolo pani v burke a jej piatich poslušných detičiek. 😀 Neskôr, keď si ju decká zvedavo premeriavali, lebo nechápali, prečo je od hlavy po päty zahalená, vytiahla z tašky keksíky a s usmiatymi očami im ich darovala. Milá situácia. Taká ľudská. 🙂

Prekazila vám doba „covidová“ váš pobyt?

Mali sme to šťastie, že náš pobyt na Mauríciu končil vtedy, keď Covid na Slovensku začínal. Občas sa k nám dostala správa, že niečo také ako Covid je, a že sa to objavuje vo viacerých krajinách, no nepovažovali sme to za dôležite. Trošku sme zbystrili, keď nám rodičia začali písať, že sa na Slovensku objavilo viacero prípadov. Ale stále sme to nepovažovali za problém. Zrazu však uzavreli bratislavské letisko a nám stornovali let domov. Ok, povedali sme si. Ostaneme ešte mesiac. Dovtedy sa to s koronou upokojí (to bola ale naivná predstava, že?) Tu, na Mauríciu, nie je ani jeden prípad. Je to tu bezpečné. Ostávame.

Našťastie sme ale na základe rôznych správ zo sveta dospeli nakoniec k názoru, že bude lepšie ísť domov. Prebookovali sme let do Viedne a odleteli sme v posledný možný deň. To sme ešte netušili, že aj letisko na Mauríciu deň po našom odchode zatvoria. Keby sme boli ostali, nebolo by to len na mesiac a rozhodne by to nebolo príjemné. Žiadne prečkanie korony na pláži pod palmou. Po našom odlete Maurícius, napriek malému množstvu pozitívnych, nastolil tvrdý zákaz vychádzania. Do obchodu len v určité dni podľa abecedy. Na ulici policajti, ktorí vás vráti z prechádzky naspäť domov. Mali sme tieto informácie z prvej ruky, lebo tam ostala slovensko-česká rodina cestovateľov, s ktorými sme sa na ostrove zoznámili.

Čo bolo pre vás na tejto ceste s deťmi najkrajšie?

Vidieť ich hrať sa s miestnymi deťmi. Vnímať, ako pozorujú “to iné”, cudzie. Hanka sa ma spýtala, či budeme aj my čierni, keď sa vrátime z Mauríciu. 😀 Deti sú úžasné. Rýchlo sa prispôsobia. Radi objavujú. Tie naše sa z toho trojmesačného žitia pri oceáne neskutočne tešili a doteraz sa pýtajú: “Kedy pôjdeme zase na Maurícius?”

Ako ste si krátili čas počas lockdownu, kedy nebolo možné príliš cestovať?

Po troch mesiacoch cestovania sme si povinnú karanténu v našom dome so záhradou doslova užívali. A tým, že sme boli tesne po najväčšej ceste nášho života, sme aj nasledujúce obdobie “necestovania” nepociťovali ako obmedzenie. Chodili sme veľa do Malých Karpát, kde žijeme. Do lesov, na lúky, do vinohradov. Spoznali sme každý kút a kútik nášho okresu. 🙂 Nazvali sme to miestne prdy. 😀 Ale teraz vážne. Nebyť korony, asi by sme nikdy nespoznali toľko skvelých miest v našom bezprostrednom okolí.

Čo pri cestovaní určite nesmie chýbať vo vašom „batohu“?

Hmmm, tablet. 😀 Ale nie. 🙂 Asi skôr niečo na zahryznutie pre deti. Vždy keď vystrčíme päty z domu, spustia: “Nemáme niečo na jedenie?”

Podľa čoho si volíte svoje cestovateľské ciele? Musia spĺňať nejaké špeciálne kritériá s ohľadom na deti?

Keď sme sa chystali na Maurícius, veľa sme si zisťovali, aká je tam zdravotná starostlivosť a celkovo, či je to bezpečná krajina. S deťmi už človek nesie zodpovednosť a istá ostražitosť je na mieste. Ale inak neriešime nič špeciálne. Vyberáme si pekné miesta. Veď, kto by chodil na škaredé, všakže? 😀 Vyberáme si ubytovanie, kde sa pohodlne vyspíme štyria a kde je čisto. Snažíme sa bývať blízko pri pláže. Keby sme cestovali vo dvojici, nevadilo by nám byť aj ďalej, lebo tam nájdete často krásne ubytovania za super ceny. Najnovšie nás celkom lákajú severské krajiny… uvidíme. 🙂

Aké miesta by ste odporučila navštíviť rodinám na Slovensku?

Nám sa najviac páči v lese. 😀 Ideálne, keď cez ten les prejdete a stúpate vyššie do kopcov. Liptov je srdcovka. A poznáte Mlyny Oblazy? Neskutočná atmosféra starého mlyna uprostred lesa. Potok, mlynské kolesá, kozičky a sliepočky behajúce okolo. Je to tam fakt krásne.

A ak chcete niečo so zvieratkami, navštívte Malkia park. Nie je to zoo. Práveže sa tam starajú o zvieratá, ktoré sa niekde inde nemali dobre (ZOO, cirkus, súkromní majitelia). Alebo nedávno sme objavili veľmi milú farmu s ubytovaním. Farma Zelená ruža v Kľačne.

Tip na výlet: Malkia Park ako raj pre šelmy. Deti nebudú chcieť ísť domov

Čo vám dokáže zlepšiť deň?

Keď sa dobre vyspím. Ako každá mama, ktorá mala dve deti po sebe a roky spala prerušovane, viem oceniť dobrý spánok. A keď deti poslúchajú. 😀 To sú skvelé dni a mohlo by ich byť viac. 😀 A dobrá pesnička. Tá ma vie dostať zo zlej nálady raz dva.

Ako rada relaxujete, keď si nájdete trochu voľného času?

Milujem svoju rodinu, naše psy, písanie, hudbu, zážitky a nové miesta. Zbožňujem výhľady, takže sa rada vyberiem niekam na turistiku. Vyštverať sa na nejaký ten kopec a potom z neho hľadieť na svet je fantastické. A mám rada nemčinu. Odjakživa som ju ľúbila a ostatným sa to zdalo divné. 🙂

Práve preto som vyštudovala nemčinu a po 11 rokoch od ukončenia vysokej školy ma to, čo som vyštudovala prvý krát skutočne živí. Neučím v škole, ale súkromne. Online i osobne. Individuálne aj skupiny. A baví ma to. 🙂

Aká je podľa vás akčná mama?

Moja kamarátka Silvia je prototyp akčnej mamy. (Zdravím ťa, Sis. 🙂 ) Odjakživa poznala všetky naj ihriská v celej Bratislave, vo Svätom Jure (kde žije), v Pezinku a vo všetkých priľahlých obciach v rozpätí 20km. Chodí s deťmi veľa do prírody, aj do mesta. Všestranne ich rozvíja. Nebojí sa, keď sa zašpinia a nehnevá sa, keď hučia. Akčná mama so správnym nadhľadom. To mám rada. A keď sa jej spýtam na tip na výlet, vysype mi na počkanie aspoň 5 miest. Je akčnejšia ako ja 😀

Ale každá sme svojim spôsobom akčná. Však mať deti je jedna veľká akcia a dobrodružstvo, nie?

Máte nejaké životné motto, ktorým sa riadite?

Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. A môj muž má z toho hlavu v smútku, lebo on je ťažký pohoďák  a ja, šialená netrpezlivá žena, ho nútim robiť veci HNEĎ, DNES, TERAZ, UŽ AJ!

Máte tip na akčnú mamu, o ktorej by ste si na našom webe rada prečítala?

Možno fakt o tej mojej kamoške Silvinke. Ona toho s deťmi toľko prešla, vie to krásne a poctivo naplánovať a robí jej to radosť.

Zdroj foto: archív L.K.

Slovenka Adriana v Japonsku: Od Japoncov počúvam, že som japonskejšia ako oni