Denník zamestnanej matky: Vyspím sa už túto noc aspoň trochu?

Share

Za oknom zima a kopy snehu. Po príjemne mrazivom pobyte vonku si spríjemnite dni v teple so spisovateľkou Danielle Medenou. Každý týždeň budeme zverejňovať kapitoly z jej knihy Denník zamestnanej matky, ktorá sa na materstvo pozerá s humorom a nadhľadom. 

Kto je Danielle Medená?

Danielle je matkou dvoch detí, dcér Klárky a Sárky. Popri tom je manželkou začínajúceho podnikateľa. No a ako inak, aj zamestnankyňou, aby prispela do rodinného rozpočtu. Svoje zážitky v tejto troj-úlohe si zapisovala, a tak vznikol denník, ktorý ju pri spätnom čítaní rozosmial aj pohladil po duši. Myslí si, že úloha matky je v dnešnej dobe stále nedocenená, preto sa rozhodla tento svoj denník publikovať. Aby aj ostatné maminky vedeli, že v tom nie sú samé. Všetko zlé raz predsa prehrmí a na to dobré sa bude spomínať s úsmevom na perách.

Kapitola 8: Večer zamestnanej matky.

Šťastne ste prežili deň, urobili ste, čo ste mali a mohli – teda aspoň väčšinu z toho a skôr, ako ste stihli dvakrát žmurknúť, sú tri hodiny – čas ísť po svoje radosti života. Zahŕňa to skrátené vysvetlenie kolegyni – dorobím to zajtra, už naozaj musím ísť, odignorovať jej znechutený pohľad, hodiť na seba kabát a vyraziť do ulíc stihnúť nejaký ten povoz.

O šťastí sa hovorí vtedy, keď sa do vehiklu natlačíte, nie vtedy, keď si máte kde sadnúť. To prvé je realita, to druhé je utópia. Ako prvé je na rade dieťa z družiny. Pozbierate všetky jeho bágle, vrecká, výtvarné dielka a idete plece pri pleci cez celé mestečko za sústavných sťažností:

„Mamííííí, tá taška je strašne tažkáááááá….“

„Mamííííí, ja už nevláááádzeeeeeeem…“

„Mamííííí, prečo je to tak ďalekoooooo….“

„Prečo si po mňa neprišla autoooooooom…“

„Mamíííííí, nevezmeš mi tú taškúúúúú…“

Toto je už konečné štádium zúfalstva nás oboch, hlavne keď sa pozriem na seba, ovešanú odhora po spodok a nevidím žiadnu možnú alternatívu obesiť na seba ešte aktovku svojej školopovinnej dcéry. Dorazíme do škôlky po druhé dieťa – vyzdvihnúť, obuť, obliecť, pobrať všetky veci zo skrinky a ak máte to šťastie, že treba ešte nakúpiť, tak sa s týmto všetkým a dvomi deťmi presúvate do obchodu. Doteraz ste to netušili, ale naozaj ešte máte kapacitu zobrať nákupný košík, odolávať detským psím očiam pri regáloch so sladkosťami a vysvetľovať, prečo je šunka zdravšia ako saláma a prečo každý deň nebudeme kupovať kinder vajíčko, strategicky umiestnené pri pokladni. Zaplatíte, pozbierate už predtým nadobudnuté rekvizity a pridáte k nim ešte igelitku s 5-kilovým nákupom. S dvomi znechutenými deťmi (nekúpili ste im to kinder vajíčko) sa vydávate na cestu domov.

Vrecko s telesnou jednoducho vyberiete z chladničky

Nejakou rukou niekde nájdete v kabelke kľúče a prepcháte sa s tým všetkým cez vchodové dvere. Vytrepete sa na už zmienené tretie poschodie bez výťahu a konečne otvoríte dvere bytu, zhodíte všetko na zem a snažíte sa chytiť dych. Keď sa podarilo, začnete rozpletať tú zmes, čo máte na zemi. Predpokladá sa, že ste ešte pri zmysloch a tak správne roztriedite potraviny do chladničky a vrecko s telesnou výchovou do práčky. Občas sa stáva aj opačný prípad, ale po takom treťom raze vám to už ani nepríde. Jednoducho vrecko s telesnou vyberiete z chladničky a chlieb so šunkou a paradajky pohľadáte v koši na špinavú bielizeň.

Takže – dohliadnuť na deti, aby si umyli ruky, prezliekli sa, dali si olovrant, s väčšou napísať úlohy, menšiu zatiaľ zabaviť, aby nevyrušovala. Popritom vyvešať bielizeň, hodiť do práčky ďalšiu dávku na vypranie, urobiť večeru, natlačiť do detí podľa možnosti aspoň kúsok zeleniny, spratať kuchyňu po boji, naplniť a spustiť umývačku, nachystať veci na ráno, vysvetliť, že tieto šaty sa v zime nedajú nosiť/toto hrubé tričko na leto nie je dobré, umyť s deťmi zuby, prezliecť do pyžama, prečítať rozprávku, zodpovedať dnešné kvízové otázky typu – mamí, a môžem si kúpiť papagája? Mami, kedy môžem mať vlastný byt? Mami, a prečo sa nepresťahujeme do Chorvátska? Mami, a prečo sa šušníky nejedia? Mami, vieš čo? V škôlke si Tomáško prdol…. a keď to všetko prežijete a odpoviete k spokojnosti všetkých zúčastnených, môžete zhasnúť a s pocitom oslobodeného otroka vykročiť z dverí detskej izby…

Konečne máte čas pre seba, takže môžete začať žehliť a skladať bielizeň, prišívať gombíky a zašívať drobné dierky na kolenách legín, namáčať bielizeň, aby ste ju zajtra mohli hodiť do práčky, platiť účty, odpovedať na maily od pani učiteľky, kto z rodičov by bol taký úžasne zlatý a prišiel pomôcť cez víkend na brigádu na školský dvor, aby ste pozreli deťom vlasy, lebo v škole sa zase vyskytli vši, či niekto z rodičov môže priniesť kancelársky papier/toaletný papier/písacie a kresliace potreby/tú, či onú vec, ktorú k výuke v škôlke potrebujú, ale mesto im na to peniaze nedá. Popri tom plánujete prázdniny, riaditeľské voľná, oslavy svojich detí a logistiku na oslavu kamarátok, pečiete muffiny a vyrábate na poslednú chvíľu darčeky z toho, čo dom dal a čo poteší, a nám až tak chýbať nebude.

Riešite nedoplatky/preplatky za nájomné/plyn/elektrinu, posielate maily susedom o tom, že treba kúpiť kosačku a budeme sa striedať pri kosení okolia, lebo nás tu burina zožerie, prípadne kto má službu pri lopate a ráno odhrnie sneh a iné, bohumilé činnosti…

Hodíte si ešte jednu rýchlu sprchu a s pocitom dobre prežitého dňa dúfate, že tejto noci sa už možno konečne vyspíte… aspoň trochu… veď predsa nechcete tak veľa…

Prečítajte si tiež: Kapitola 7 – No jasné, už sa zase vyhovára na decká  …

1 Comment

Denník zamestnanej matky: Koncoročné vystúpenie s príchuťou dažďa a potu » Akčné mamy 9 januára, 2022 - 12:26 pm

[…] Prečítajte si tiež: Denník zamestnanej matky: Vyspím sa už aspoň trochu? […]

Post Comment