Denník zamestnanej matky: A tak som si kúpila jednu kolobežku

Share

Materstvo vie byť niekedy poriadna jazda. O tom sa dnes môžete presvedčiť v príbehu z pera spisovateľky Danielle Medenej v ďalšej kapitol z jej knihy Denník zamestnanej matky, ktorá sa na materstvo pozerá s humorom a nadhľadom. 

Kto je Danielle Medená?

Danielle je matkou dvoch detí, dcér Klárky a Sárky. Popri tom je manželkou začínajúceho podnikateľa. No a ako inak, aj zamestnankyňou, aby prispela do rodinného rozpočtu. Svoje zážitky v tejto troj-úlohe si zapisovala, a tak vznikol denník, ktorý ju pri spätnom čítaní rozosmial aj pohladil po duši. Myslí si, že úloha matky je v dnešnej dobe stále nedocenená, preto sa rozhodla tento svoj denník publikovať. Aby aj ostatné maminky vedeli, že v tom nie sú samé. Všetko zlé raz predsa prehrmí a na to dobré sa bude spomínať s úsmevom na perách.

A tak som si kúpila jednu kolobežku

Po jednom predošlom zážitku som si povedala, že taká kolobežka nie je márna vec, hlavne vtedy, ak ju majú vaše ratolesti. Pretože to, načo bola kolobežka vymyslená, ona aj skutočne robí – zrýchľuje deťúrence až do bodu, kedy si už vy idete vypľuť dušu pri behu za nimi. A tak som odhodila všetky svoje predsudky o infantilnej zábavke a nepatričnom mieste pre ženu po tridsiatke, jednoducho ak nemáte pri dvoch deťoch niečo na štyroch kolesách, budete časom vďačné aj za dve. A tak som si jednu takú kolobežku kúpila.

Moja predstava použitia tohto dopravného prostriedku bola hlavne v tom, že ak mám poobede vziať veľkú z družiny, môj drahý ráno vezme kolobežky nám obom a zamkne ich na stojane pre bicykle v škole. A keď si prídem po dieťa, nasadneme na kolobežky a užijeme si super jazdu domov.

Svoju predstavu som vysvetlila aj drahému, aby mu bolo jasné, že ráno má vziať kolobežky do školy. Toľko predstava.

Teraz realita

Nastáva deň „D“ a ja mám ísť po malú do školy. Ráno mi to ešte drahý v aute pripomenie (hodí ma po ceste do práce na stanicu), aby som na naše dieťa nezabudla a vzala ho z družiny. Jasné, že nezabudnem, som predsa matka. (A navyše sa poobede preveziem na kolobežke, juchúúú!)

Nadšenie ma opustí v momente, keď prídem do školy, vyzdvihnem dieťa, ale kolobežiek nikde.
Sárka, a tatik ráno nebral kolobežky?
Nie mami, nebral.
Ok, ideme domov peši…

Večer drahému vysvetľujem, že zlatko, tie kolobežky nám musíš ráno vziať do školy, inak sú nám nanič…

Deň druhý:
Drahá, vezmi Sárku zo školy, ja dnes nestíham.
Ok, zober nám prosím, kolobežky.

Teším sa celý deň, ako si užijeme s malou cestu domov…
Sárka, kde je moja kolobežka?
Neviem, asi ti ju tatík nevzal.
Nevzal? Tebe vzal a mne nie?
Hej
???!!!?!!!
Tak nič, ideme domov peši… a malá ešte tlačí aj kolobežku.

Večerná debata:

Zlato, musíš vziať kolobežku aj mne, nie len malej, to mi nijako nepomôže… Buď pôjdeme obidve peši, alebo ja budem za ňou utekať, no to mi je teda pomoc. Takže ešte raz – ak mám brať veľkú zo školy, musíš zobrať OBIDVE kolobežky.

Deň tretí:
Drahá, zober Sárku, nestíham.
Dobre, ale nezabudni prosím na kolobežky.
Jasné..
Super, ďakujem.
Po ceste v aute na stanicu sa mi ešte nadšene chváli – a zobral som aj kolobežku!

Hurá, teším sa celý deň, dnes to vyjde, dnes sa konečne zveziem domov zo školy na kolobežke! Jupííí!
Sárka, prečo je tu len jedna kolobežka?!
Neviem, tatík vzal iba jednu…
Iba jednu?????!!!!!! 

Večer:

Drahý, ty si ma aj počúval, čo som ti vravela o kolobežkách?
Ale jasné, veď som malej kolobežku vzal.
Veď to, že len malej!! A ja mám za ňou utekať, alebo ako si to predstavuješ? Stále si nepochopil, že ak má kolobežku iba jedna z nás, tak je to nanič??? Prosím, zapamätaj si, že POTREBUJEME OBE KOLOBEŽKY!!

Deň štvrtý:
Vezmeš dnes Sárku? Mám toho veľa…
Dobre, n-e-z-a-b-u-d-n-i kolobežky!!! A obidve!!
Dobre, dobre…

V aute po ceste na stanicu:
Vzal si nám OBOM kolobežky?
Brzdí, otáča auto….

 

Zdroj foto: canva.com