Viete aký je rozdiel medzi tradičným vzdelávaním a Montessori metódou?

Montessori výchovná metóda inšpiruje rodičov a pedagógov už viac ako 150 rokov. Doktorka Mária Montessori svojim učením predbehla dobu. Jej pedagogika je dodnes medzi rodičmi a učiteľmi najobľúbenejšou výchovnou metódou. Táto nadčasová metóda motivuje ľudí meniť život detí k lepšiemu.

Podľa Márie Montessori formovanie základných zručností detí je najdôležitejšie v období prvých troch rokov dieťatka.  Medzi tieto zručnosti patrí:

• akademické učenie,
• schopnosť sústrediť sa,
• vytrvať,
• myslieť sám za seba,
• schopnosť spolupracovať a vychádzať so svojim okolím.

Ak sa dieťatku v tomto období dostane vhodná podpora, dokáže z neho vyrásť dospelák, ktorý je vnútorne motivovaný, miluje učenie, je flexibilný, kreatívny, uvedomuje si potreby iných a má aktívnu snahu viesť plnohodnotný harmonický život.

Tradičné vzdelávanie vs. Montessori metóda

V tradičnom vzdelávaní o tom, čo sa dieťa učí, rozhoduje výlučne rodič alebo pedagóg. Za meradlo akademického úspechu sa považuje schopnosť zapamätať si čo najviac informácií a následne ich vedieť reprodukovať. V tejto forme vzdelávania je učiteľ aktívny poskytovateľ informácií a dieťa je len pasívny prijímateľ.

Montessori prístup je protiklad tradičného vzdelávania. Pedagóg alebo rodič má za úlohu dieťaťu poskytnúť vhodné podmienky, vďaka ktorým si dieťa dokáže samo nájsť to, čo v danej chvíli potrebuje. Z detí sa tak stávajú aktívni žiaci. Sú schopné naplno využiť všetok svoj potenciál. Pretože sa učia vlastným tempom a rytmom v súlade s ich momentálnymi vývojovými potrebami.

Prečítaj si: Prečo podľa Montessori metódy nemáme deťom čítať rozprávky?

Princípy Montessori výchovy

Každé dieťa má rôzne potreby v rôznom časovom úseku svojho života. Mária Montessori život dieťaťa rozdelila do 4 fáz:

• Od narodenia do 6 rokov
• 6 až 12 rokov
• 12-18 rokov
• 18-24 rokov

O týchto fázach života dieťaťa hovorí veľa psychológov, ale len Mária Montessori ukázala spôsob, ako tento poznatok zapojiť do vzdelávania. Podľa nej je vzdelávanie „pomoc pre život“. Tvrdí, že ak dospelí budú podporovať prirodzený vývoj vo všetkých štyroch životných fázach dieťaťa, dokážu tak optimalizovať vývoj celej ľudskej bytosti. V živote každého dieťatka je jedinečný čas, kedy je dieťa najviac pripravené urobiť konkrétny krok vo vývoji. Ak má dieťa využiť svoj potenciál na 100%, je nevyhnutné, aby mali príležitosť.

Absorbujúca myseľ

V prvej vývojovej fáze, od narodenia až po 6 rokov, má dieťatko mladú myseľ, ktorá má dokonalú schopnosť nasávať všetko zo svojho okolitého sveta. To znamená, že novorodeniatko sa tak môže naučiť akýkoľvek jazyk, ktorý vo svojom okolí vníma. Podľa Montessori metódy by sa mal najväčší dôraz na vzdelávanie dieťaťa klásť v prvej fáze života. Pretože dieťatko sa v tomto období dokáže učiť s úplnou ľahkosťou.

Prirodzená túžba učiť sa

Bábätko má už od svojho narodenia prirodzenú túžbu učiť sa. Bábätká od úplného začiatku naplno vnímajú svet okolo seba. Za všetkým sa naťahujú, chcú všetko spoznať. Sú od prírody zvedavé. Zároveň hľadajú spôsob, ako komunikovať s ľuďmi vo svojom okolí. Majú túžbu všetkého sa dotýkať, napodobňovať podnety zo svojho okolia. Postupne to robia s väčšou a väčšou dokonalosťou. Tieto vývojové hnacie sily sú úplné prirodzené. Každý z nás si ich so sebou nesie po celý život, preto sa majú u detí podporovať a nie brzdiť.

Prečítaj si: Skrášľovanie fotiek cez filtre – nevinná zábavka, ktorá vážne ovplyvňuje vývin detí

Senzitívna fáza

Každé dieťa má v svojom živote časové obdobie, kedy je obzvlášť vnímavé na určité veci zo svojho okolia. Do 6 rokov má dieťatko tzv. senzitívne obdobie, kedy chce všetko poznať, všetko sa naučiť, vďaka čomu ich svet bude mať zmysel. Keď dieťatko dovŕši 6 rokov senzitívne obdobie začne postupne slabnúť.

Ak chcete, aby z vášho dieťatka vyrástol šťastný dospelák, ktorý využíva svoj potenciál, doprajte mu individuálny prístup. Podporujte jeho prirodzený vývoj. Myslite na to, že každé dieťa je úplne iné, každé potrebuje iný prístup. No najmä vašu lásku, trpezlivosť a čas.

Zdroj foto: Pexels