Mama v rovnováhe: Všetci mi tvrdili, že po 40-tke už v kariére nestihnem výrazný pokrok

Share

Byť mama je tá najkrajšia, no aj najnáročnejšia úloha v živote každej ženy. Niektoré situácie sa musím naučiť zvládať úplne inak, ako sme boli zvyknuté. S príchodom dieťaťa sa celý život, ako sme ho doteraz poznali a žili, zrazu otočí o 180 stupňov. Sú dni, kedy ide všetko ako po masle, a potom sú tu tie, kedy máme chuť sa na všetko vykašľať, zabuchnúť dvere a stratiť sa niekde v nenávratne. 

Hoci to nie je vždy jednoduché, každá to zvládame najlepšie ako vieme. Udržať si rovnováhu medzi rodinou, kariérou a svojimi vlastnými potrebami je ako balansovanie na visutom lane. Vždy sa nejaké závažie ako naschvál pridá len na jednu stranu a naruší tak veľmi jemnú rovnováhu. Možno máte v takých chvíľach pocit, že ste na svete jediná, ale pravdou je, že to je množstvo akčných mám, ktoré takéto situácie zažívajú denne. Len sa o nich až tak nepíše.

Začítajte sa teda do príbehov z radov akčných mám z nášho letného seriálu Mama v rovnováhe, ktoré sa s nami podelili o to, ako vnímajú tzv. work-life-balance (rovnováhu medzi prácou a súkromným životom) a či je to v spojení s materstvom vôbec reálne zosúladiť.

Zuzana Straková

V ďalšej časti seriálu nám svoj pohľad na to, ako si nájsť rovnováhu v živote po materstve, prezradila Zuzana Straková, ktorá pracuje ako psychologička a sociálna poradkyňa pre neplánovane tehotné ženy a ženy po spontánnych a umelých potratoch v Poradni ALEXIS. Má 4 dcéry vo veku 6,12,14 a 16 rokov. Okrem toho je aj alternujúcou členkou Výboru pre rodovú rovnosť pri Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny.

„Počúvala som z každej strany, že ak do štyridsiatky nestihnem v kariére spraviť výrazný pokrok, tak to už nestihnem vlastne nikdy,“ vysvetľuje Zuzana.

Stalo sa naozaj tak, ako jej okolie predpovedalo? Alebo bolo práve to, že dala najskôr prednosť rodine, kľúčom ku kariére, v ktorej sa cíti dobre?

Akým spôsobom ovplyvnilo materstvo vašu kariéru?

S prvou dcérou som otehotnela tesne po skončení VŠ, takže priestor na budovanie kariéry som nemala. Postupne sa narodili ďalšie deti a doma som strávila s nimi viac ako  10 rokov. Keďže sme boli s manželom na deti sami ďaleko od rodičov, nebola možnosť, aby som sa v tom čase venovala kariére.

Často ma prepadali obavy, že mi odchádza vlak, ktorý už nikdy nedoženiem, keď sa vrátim do práce v neskoršom veku. Počúvala som z každej strany, že ak do štyridsiatky nestihnem v kariére spraviť výrazný pokrok, tak to už nestihnem vlastne nikdy.

No bolo mi dopriate, aby som sa aj popri deťoch mohla neskôr venovať tomu, čo som vyštudovala a čo ma baví-psychologickému a sociálnemu poradenstvu. Počas rodičovskej dovolenky som ešte vyštudovala externe učiteľstvo v MŠ a vychovávateľstvo. Nielen vedomosti, ale tiež prax s vlastnými deťmi mi pomohli aj v tom, čo práve robím, pretože sa venujem poradenstvu ženám-matkám, či už tehotným alebo takým, ktoré o dieťa prišli. Bez materstva by som určite ani v kariére nebola tam, kde som.

Veľmi pozitívnu skúsenosť mám aj z jedného minulého zamestnania v oblasti pedagogiky, kde mi nadriadená uznala prax pri vlastných deťoch ako pedagogickú slovami: „Kde inde sa dá lepšie získať prax, ako pri vlastných deťoch.“ Toto ma veľmi povzbudilo, pretože niekto, kto ponúka zamestnanie, ocenil moje kvality matky aj v práci a to nielen prázdnymi frázami, ale aj finančným ohodnotením.

Dá sa podľa vás skĺbiť rola matky s konceptom work-life-balance?

Na Slovensku je to veľmi ťažké. Zamestnávatelia nemajú veľa možností vychádzať v ústrety pracujúcim matkám aj preto, že legislatívne je to veľmi slabo podchytené. Práca z domu sa aj vďaka pandémii stala dostupnejšou, ale stále chýba napríklad väčšia možnosť skrátených pracovných úväzkov. Ďalším veľkým problémom je nedostatok miest v predškolských zariadeniach.

To všetko hádže pracujúcej matke pod nohy polená. Niekedy stačí zo strany zamestnávateľa trochu viac dobrej vôle a možno aj malý kompromis dokáže pracujúcej matke výrazne uľahčiť jej situáciu. Kde je vôľa, tam je cesta. Nie pri každom type práce sa to dá, ale aspoň tam, kde je to trochu možné.

Ako podľa vás vyzerá ideálny work-life-balance? Čo si vy osobne predstavíte pod týmto pojmom?

Pre mňa to znamená vo všeobecnosti to, že si človek nemusí hľadať „bokovky“ na privyrobenie, pretože v rámci svojho normálneho pracovného času si zarobí na živobytie toľko, koľko potrebuje. Tiež to pre mňa znamená neťahať prehnané nadčasy. Normálne predsa je, aby človek trávil istý čas v práci, ale potom mal aj dostatok času na svoje záujmy, rodinu, oddych.

Znamená to pre mňa možnosť vybaviť si svoje aj rodinné zdravotné záležitosti vtedy keď potrebujem, bez tlaku, že mi stojí práca alebo sa mi niekto vyhráža, že na moje miesto čakajú ďalší, keď moje dieťa ochorelo. Aj to som v predchádzajúcom zamestnaní, bohužiaľ, zažila.

Osobne v momentálnom zamestnaní zažívam príkladný work-balance. Keďže môj zamestnávateľ je maximálne ústretový a family-friendly, dokážem si zariadiť pracovný čas aj popri chorom dieťati a stihnem to, čo obvykle, keďže môžem veľa vecí robiť z domu a vo flexibilnom čase.

Mám energiu a chuť byť tvorivá, lebo do mňa vkladá svoju dôveru a necítim stres a tlak. Nedá sa byť totiž tvorivý a výkonný pod tlakom, resp. len do určitej miery a potom to človeka niekde inde dobehne. Môžem si poobede s dieťaťom sadnúť na bicykel a prácu si dorobím večer. Alebo si spravíme pracovnú poradu v teréne rovno s deťmi. To sú len niektoré príklady. Hlavné je ale nastavenie mojej nadriadenej vyjsť pracujúcej matke v ústrety.

Veľmi si želám, aby všade v zamestnaní, kde je to čo i len trochu možné, bola pracujúca matka  vnímaná s jej dôstojnosťou. Ak sa to čo len trochu dá, aby pre ňu zamestnávateľ hľadal možnosti, ako sa uplatniť. A samozrejme, aby vládnuci predstavitelia hľadali ďalšie a ďalšie možnosti, aby žena nemusela čakať doma do nástupu dieťaťa na povinnú dochádzku, lebo nie je miesto v MŠ a súkromnú škôlku si nemôže dovoliť. Veľmi dôležitá je osveta, hovoriť o tom, otvárať tieto témy vo verejnom priestore.

Večerný home office – podporná skupina pre ženy

Myslíte si, že matky musia robiť väčšie kompromisy v porovnaní s otcami, ak sa snažia skĺbiť rodinu a prácu?

Toto je veľmi individuálne.  Každá rodina má svoje jedinečné podmienky a okolnosti, za akých funguje. Ale od matky sa to očakáva akosi automatickejšie, že ostane doma s chorým dieťaťom, že s ním absolvuje vyšetrenia, že rieši problémy v škole. Keď muž zarába viac a je hlavným živiteľom rodiny, aj z ekonomického hľadiska je pre rodinu výhodnejšie, že nepôjde on na OČR. Osobne si myslím, že je to kompetencia každej rodiny, aby si to zariadila tak, ako jej to vyhovuje. Keby ale bolo viac možností zo strany štátu, aj rodina by si mohla tieto veci podstate jednoduchšie zariadiť.

Zuzana s rodinou

Aké systémy/metódy vám osobne najlepšie fungovali pri nastavení si rovnováhy medzi prácou a rodinným životom?

Flexibilný pracovný čas, možnosť home-office, tímové riadenie organizácie, možnosť supervízie v zamestnaní, tímový koučing a ďalšie. A, samozrejme, ochota manžela venovať sa deťom, dávať mi priestor a robiť kompromisy. 🙂

Zdroj foto: archív Z.S.