Mama v rovnováhe: Veľmi by som si priala, aby sa ženy vzdelávali v sebapoznaní

Share

Byť mama je tá najkrajšia, no aj najnáročnejšia úloha v živote každej ženy. Niektoré situácie sa musím naučiť zvládať úplne inak, ako sme boli zvyknuté. S príchodom dieťaťa sa celý život, ako sme ho doteraz poznali a žili, zrazu otočí o 180 stupňov. Sú dni, kedy ide všetko ako po masle, a potom sú tu tie, kedy máme chuť sa na všetko vykašľať, zabuchnúť dvere a stratiť sa niekde v nenávratne. 

Hoci to nie je vždy jednoduché, každá to zvládame najlepšie ako vieme. Udržať si rovnováhu medzi rodinou, kariérou a svojimi vlastnými potrebami je ako balansovanie na visutom lane. Vždy sa nejaké závažie ako naschvál pridá len na jednu stranu a naruší tak veľmi jemnú rovnováhu. Možno máte v takých chvíľach pocit, že ste na svete jediná, ale pravdou je, že to je množstvo akčných mám, ktoré takéto situácie zažívajú denne. Len sa o nich až tak nepíše.

Začítajte sa teda do príbehov z radov akčných mám z nášho letného seriálu Mama v rovnováhe, ktoré sa s nami podelili o to, ako vnímajú tzv. work-life-balance (rovnováhu medzi prácou a súkromným životom) a či je to v spojení s materstvom vôbec reálne zosúladiť.

Diana Čekmeová

Diana Čekmeová sa práci v oblasti talentu a v oblasti „ľudských zdrojov“ venuje už vyše 13 rokov. Je mamou dvoch úžasných synov (2 a 4 roky), aktuálne stále na rodičovskej „dovolenke“. 🙂 Dovolenka to teda naozaj nie je, pretože aj počas tohto obdobia sa aktívne venuje poradenstvu a pomoci napríklad aj ženám, ktoré majú po rodičovskej dovolenke problém s kariérnym uplatnením. Diana zároveň pôsobí ako personálna poradkyňa pre Ministerstvo kultúry, kde sa venuje výberu štatutárnych zástupcov.

Ženy si málo veria. Obávajú sa, že nebudú vedieť zvládnuť skĺbiť prácu aj rodinu, že stratia kontakt s deťmi lebo ich spoločný čas sa výrazne eliminuje,“ konštatuje Diana zo svojej praxe.

Akým spôsobom ovplyvnilo materstvo vašu kariéru?

Na úplnom začiatku som bola prekvapená, ako rýchlo som nahraditeľná. :)) Naozaj sa tomu smejem lebo som pred rodičovskou pracovala veľa a úplne dobrovoľne, práca ma bavila a priam napĺňala. Väčšinu času som pracovala s ľuďmi v priamom kontakte, čo sa po odchode z práce zmenilo. Zmenil sa celkovo sociálny kontakt a obmedzoval sa postupne nielen ten priamy, ale aj mailový či telefonický. Inak povedané „zmenili sa mi ľudia v mojom okolí“. Rovnako však aj poradie niektorých hodnôt. Akokoľvek bolo/je materstvo náročné, tak je krásne. Rodinu mám na prvom mieste. Trvalo mi celkom dlho, ale dnes už to prvé miesto delím aj sama so sebou. Zistila som, že je to práve práca, ktorá by mi pomohla byť vo väčšej pohode. Materstvo dalo iný rozmer tomu, čo mám rada a v čom som sa našla. 

Dá sa podľa vás skĺbiť rola matky s konceptom work-life-balance?

Myslím, že je veľmi dôležité, aby žena vedela identifikovať, čo jej pomôže sa cítiť lepšie, pretože potom si vie oddýchnuť alebo načerpať energiu, tým pádom je (s)pokojnejšou partnerkou, mamou … v akejkoľvek roly. 
Mala som malé dieťa, ale hľadala som cestu, ako aspoň na pár hodín v týždni pracovať. Oslovila som bývalých kolegov a okolie a cez referenciu som začala mentorovať v jednom startupe na HR oddelení. Prišli nové skúsenosti, noví ľudia, sama som niečo odovzdávala.
Medzi tým som aj na ihrisku občas „pracovala“. Ako som spoznávala rodičov na ihrisku, rozprávali sme sa aj o práci a niektorí chceli poradiť, ako napísať životopis alebo sa pripraviť na pohovor. A tak mi dali podnet na to, aby som to skúsila cez workshopy a webináre. A potom sa ozvali aj partnerské organizácie a vznikli pekné spolupráce.

Ako podľa vás vyzerá ideálny work-life-balance? Čo si vy osobne predstavíte pod týmto pojmom?

Ako moja vnútorná pohoda a pokoj. Ak som vyrovnaná, poznám sa, rozmýšľam o práci ako o niečom, čo ma má baviť, potom ju budem brať ako súčasť života. A bude mi úplne prirodzené, že pri práci rešpektujem aj vlastné hodnoty, pretože podľa nich si vyberiem zamestnávateľa alebo budem podnikať v oblasti mne blízkej. Zo skúseností viem, že sa práca a osobný život len málokedy, ak vôbec, dajú oddeľovať. Sme komplexné osobnosti.

Myslíte si, že matky musia robiť väčšie kompromisy v porovnaní s otcami, ak sa snažia skĺbiť rodinu a prácu?

Myslím si, že by bolo lepšie, keby medzi matkami a otcami boli dohody a nie kompromisyPri kompromisoch niektorá strana stráca, pri dohode je to väčšia rovnováha. Veľmi záleží na komunikácii partnerov. A aj na samotnom postoji oboch. 
My ženy si vieme „naložiť“ na plecia veľa a chceme aj veľa zvládnuť. To, do akej miery vieme robiť dohody či kompromisy záleží aj na nás samotných. 
Veľmi by som si priala, aby sme sa my ženy vzdelávali v sebapoznaní, o vlastnej hodnote, o tom, ako komunikovať svoje potreby aj starosti už od detstva. V role matky (a nielen v tej) by sme boli určite istejšie a mnohé by sme sa nemuseli hľadať „za pochodu“ až keď sa z nás stanú matky.

Aké systémy/metódy vám osobne najlepšie fungovali pri nastavení si rovnováhy medzi prácou a rodinným životom?

Plánovanie – najskôr úplne bežná denná rutina, potom som si robila týždenné plány. Plánovala som sama aj s partnerom.
Najlepšia aplikácia je pero a papier. 🙂 Písala som si myšlienky k práci, ak mi napadli počas dňa. Potom som sa k nim vracala
Pomohlo mi, keď som začala počúvať, čo mi vraví okolie. Občas videli, že som preťažená skôr, ako som to vnímala ja. To, že som dala na ich rady, mi pomohlo nevyhorieť emočne. 
Urobila som si „akčný plán“ vo vzdelávaní – rozpísala som si, čo sa chcem učiť, prečo, čo musím preto spraviť a prečo to dáva zmysel. Napríklad tu som pochopila, že naozaj neviem mentorovať tri firmy naraz alebo kurz, ktorý som si chcela urobiť, by mi vlastne nepriniesol to, čo som chcela.

Téme kariérneho uplatnenia žien po materskej sa venujete profesionálne. V čom vnímate najväčšie prekážky alebo problémy zo strany zamestnávateľa a aj zo strany ženy, ktorá si hľadá prácu?

Zo strany zamestnávateľa ochotu opustiť predsudky. Veľmi sa to lepší a mnohí zamestnávatelia vnímajú, aký prínos má žena vracajúca sa po rodičovskej. Vnímam napríklad aj nízke percento ponúkaných pracovných pozícií na job portáloch.
Štatisticky, žiaľ, stále platí, že žene po materskej je ponúkaný nižší plat ako pre muža, ktorý sa uchádza o prácu.
Ak by zamestnávateľ ponúkal počas materskej/rodičovskej rodičom vzdelávanie alebo by bol inak v kontakte, skrátil by tak ich adaptačnú fázu, keď sa vracajú. Nehovorím o stretnutí sa na Mikuláša, ale o premyslenom programe, komunikácii a vzdelávaní.
Zamestnávatelia si niekedy málo uvedomujú náklady spojené s hľadaním, výberom a adaptáciou nového človeka vo firme. Štatisticky vieme niektoré pozície a ich obsadenie prirovnať k cene za BMW nižšej triedy. Ak by pracovali na tom, že je zamestnankyňa aj počas MD/RD v kontakte s pracoviskom alebo sa školí, výhody sú na oboch stranách.
Ženy si zase málo veria. Obávajú sa, že nebudú vedieť zvládnuť skĺbiť prácu aj rodinu, že stratia kontakt s deťmi lebo ich spoločný čas sa výrazne eliminuje. Obávajú sa samotnej zmeny práce a výberového procesu. Neveria si v jazykovej oblasti a radšej nereagujú na pozíciu, ktorá je pre nich veľmi zaujímavá. Ale obávajú sa, že ak dlhšiu dobu nepoužívali cudzí jazyk, tak to ani nemá zmysel.
Niekedy nevedia, že výberový proces môžu z veľkej miery ovplyvniť oni samé. Príprava je veľké percento úspechu. Tie, čo o kariére rozmýšľajú komplexne, sú úspešnejšie. Investícia do seba sa môže zdať finančne náročná. Väčšinou však investovanie do seba je najlepšia investícia. Možno dôležité je vybrať si správny kurz, tréning alebo sa poradiť s koučom/ kariérnym poradcom.
Obávajú sa pomenovať svoje potreby na pohovore. Alebo vyjednávať o ohodnotení. Veľmi oslobodzujúce pre ženu môže byť, ak na čas na rodičovskej pozerá aj inak ako na čas, ktorý výhradne venuje potrebám iných (aj keď ide o najbližších). Ak ten čas vníma ako príležitosť sa poznať a dokonca aj kariérne rásť. Od toho sa odvíja aj to, ako na seba pozerá pri návrate do pracovného života.
Zdroj foto: dianto.sk; pexels.com