Mama v rovnováhe: Každá úspešná žena bude úspešná dlhodobo iba vtedy, ak má deti

Share

Byť mama je tá najkrajšia, no aj najnáročnejšia úloha v živote každej ženy. Niektoré situácie sa musím naučiť zvládať úplne inak, ako sme boli zvyknuté. S príchodom dieťaťa sa celý život, ako sme ho doteraz poznali a žili, zrazu otočí o 180 stupňov. Sú dni, kedy ide všetko ako po masle, a potom sú tu tie, kedy máme chuť sa na všetko vykašľať, zabuchnúť dvere a stratiť sa niekde v nenávratne. 

Hoci to nie je vždy jednoduché, každá to zvládame najlepšie ako vieme. Udržať si rovnováhu medzi rodinou, kariérou a svojimi vlastnými potrebami je ako balansovanie na visutom lane. Vždy sa nejaké závažie ako naschvál pridá len na jednu stranu a naruší tak veľmi jemnú rovnováhu. Možno máte v takých chvíľach pocit, že ste na svete jediná, ale pravdou je, že to je množstvo akčných mám, ktoré takéto situácie zažívajú denne. Len sa o nich až tak nepíše.

Začítajte sa teda do príbehov z radov akčných mám z nášho letného seriálu Mama v rovnováhe, ktoré sa s nami podelili o to, ako vnímajú tzv. work-life-balance (rovnováhu medzi prácou a súkromným životom) a či je to v spojení s materstvom vôbec reálne zosúladiť.

Svoj pohľad nám poskytla aj Eva Plávalová. Dnes je už síce niekoľkonásobnou babičkou, no na obdobie, keď jej deti boli malé, si živo spomína. Aktuálne pôsobí ako astronómka, ktorá skúma exoplanéty a rodiny asteroidov a publikuje v odborných médiách. No nebolo tomu vždy tak. Zažila aj obdobia, keď ľudia astronómov „nepotrebovali“. Vtedy si našla uplatnenie vo firmách, ktoré založili spolu s manželom. No na časy, kedy sa mohla venovať výchove detí, spomína len v dobrom.

S radosťou som povedala akémukoľvek dôležitému obchodnému partnerovi, že v tomto čase nemôžem, lebo „robím ozajskú mamu“ a verte či nie, nikdy som nemala problém, že by som kvôli tomu stratila zákazku či klienta. Naopak. Prinieslo to do biznisu trošku ľudskosti a ľahšie sa jednalo,“ prezrádza Eva.

ilustračné foto, zdroj: unsplash.com

Akým spôsobom ovplyvnilo materstvo vašu kariéru?

ŽIADNYM. Viacej moju kariéru ovplyvnilo, že sa zmenil systém, zrazu nebolo treba astronómov, moji spolužiaci začali pracovať v bankách ako IT špecialisti, no a ja som sa tiež musela obracať, veď z niečoho treba žiť, teda som začala robiť ekonomiku a management pre svoje spoločnosti.

Teda vlastne nesprávne píšem, RADIKÁLNE ovplyvnilo materstvo moju kariéru. Naučila som sa zadeliť si povinnosti, prácu, oddych a zábavu tak, aby som všetko stihla. Naučila som sa zhodnotiť svoje sily a rozhodnúť sa, do čoho sa pustím, čo zvládnem a čo nie, čo je dôležité a čo nestojí za trápenia a môj čas.

Niekedy som spala iba 4-5 hodín. Ale mal tento čas aj svoje pozitíva. To, že som musela „vypnúť“ pracovné problémy a hrať sa s deťmi, mi mnoho krát umožnilo pozrieť sa na problém z inej strany, potom si to znovu premyslieť a myslím si, že výsledky boli omnoho lepšie.

Keď deti trošku podrástli znovu som sa vrátila k svojej láske astronómií. Trinásť rokov po ukončení VŠ som sa prihlásila na PhD. štúdium, ktoré som síce študovala trošku dlhšie, ale nakoniec som titul obhájila. V tom čase (za podpory manžela ) som sa zúčastnila mnohých konferencií a profesijných stretnutí.

V súčasnosti už deti majú svoje rodiny a som úspešná trojnásobná babka, teda môžem sa venovať astronómií (ak mi to práca v mojich spoločnostiach dovolí). Dodnes pracujem a publikujem vo vedeckej sfére (i keď nie na 100% ale treba brať čo je).

Dá sa podľa vás skĺbiť rola matky s konceptom work-life-balance?

SAMOZREJME. Každá úspešná žena bude úspešná dlhodobo iba vtedy, ak má deti. Je to ťažké pre ženy s deťmi, mnohé firmy materstvo nepodporujú, boja sa OČR a toho, že nebudú mať tohto pracovníka k dispozícií. Ale takýto prístup je krátkodobý, skôr či neskôr pracovník vyhorí.

Pre mňa práve starostlivosť o deti, čas strávený s nimi, ich pohľad na svet a všetečné otázky, toto všetko na nabíjalo energiou (a stále to tak je). S radosťou som povedala akémukoľvek dôležitému obchodnému partnerovi, že v tomto čase nemôžem, lebo „robím ozajskú mamu“ a verte či nie, nikdy som nemala problém, že by som kvôli tomu stratila zákazku či klienta. Naopak. Prinieslo to do biznisu trošku ľudskosti a ľahšie sa jednalo.

Ako podľa vás vyzerá ideálny work-life-balance? Čo si vy osobne predstavíte pod týmto pojmom?

Nie je to žiadna veda, netreba na to špeciálny „výcvik“. Je to normálny život ženy s deťmi (rodičov s deťmi, lebo u nás sa intenzívne zapájal aj tato). Jednoducho keď je čas na prácu, treba robiť, keď je čas na hru s deťmi, treba sa zabávať a medzi tým sa stihne popratať, oprať a umyť riad.

Vlastne tieto činnosti sme vždy robili s deťmi. Ak robíte tieto činnosti s deťmi od malička, veľmi rýchlo sa deti zapájajú do činností a naozaj pomáhajú a robota je šup-šup hotová. Potom v dvanástich, trinástich rokoch už nepustia rodičov do kuchyne a varia obed sami (trošku som mala po prvý krát stresy, ako to dopadne, ale zvládli to).

Myslíte si, že matky musia robiť väčšie kompromisy v porovnaní s otcami, ak sa snažia skĺbiť rodinu a prácu?

V minulosti to bolo ťažšie, teraz sa už otec nehanbí ísť von s kočíkom, s dieťaťom na ihrisko či ostať na materskej dovolenke. To, čo otcovia nezastúpia, je vynosiť a porodiť dieťa a postarať sa o dieťa v prvom období. A ja tento čas považujem za jedno s najkrajších období môjho života a ani ponuka robiť „prezidentku zemegule“ by ma od pôrodu mojich dvoch detí neodradila.

Ak žena či spoločnosť cíti nejaké obmedzenia či kompromisy iba v tom že má žena dieťa, tak v tom prípade nie je niečo v poriadku s danou spoločnosťou alebo danou ženou. Nepoznám nič tak strašne dôležité, čo by nevydržalo, kým sa bábo narodí a trošku podrastie. Super lukratívna pozícia, to je dôvod nemať deti? Blbosť, každý je nahraditeľný a aj zo super pozície môže byť vyhadzov pre nič za nič. Stojí nemať deti za toto? NIE.

Aké systémy/metódy vám osobne najlepšie fungovali pri nastavení si rovnováhy medzi prácou a rodinným životom?

Ako som písala, nie je to veda. Treba mať režim a dodržiavať ho (nie len časový, režim ale hlavne mentálny). V práci pracujem, doma som doma a hrám sa s deťmi, oddychujem. To všetko nie iba výkonom danej činnosti, ale hlavne mentálne v hlave. Nezaťažujem deti mojimi problémami v práci (v práci mojimi problémami s deťmi). Aj keď primerane diskutujem s deťmi o mojej práci (veď musia vedieť, čo robím a prečo), vysvetľujem im prečo dnes mamina prišla unavená, ale teraz, keď som s nimi, tak sa ideme hrať a hotovo…

Napriek tomu, že teraz už mám veľa voľného času, deti majú vlastné rodiny, čas, keď boli doma, by som kľudne znovu zažila. Vôbec nevadilo že som bola trošku ako na špagátiku, odviesť do školy, na krúžok, na angličtinu, nazad domov skontrolovať úlohy. Vždy sme si našli čas na nejakú hru, niečo sme „vyrábali“ alebo čítali knižky, išli von či do kina, divadla. Ešte že mám vnukov, ktorých mi sem tam ich rodičia požičajú.