Veľká noc na Slovensku: Zvyky a tradície ožívajú
Veľkonočné sviatky oslavujú príchod jari, tradujú kresťanské zvyky, ale aj zvyky viažuce sa k rôznym poverám, ktoré ovplyvňujú zdravie a silu prírody. A hoci je naše krásne Slovensko malou krajinou, od východu na západ, či od severu na juh sa veľkonočné tradície líšia.
Veľkonočné tradície naprieč Slovenskom
Tradície na Veľkú noc sa rôznia, no najväčšie rozdiely sú v príprave typických jedál. Špeciality pošteklia naše chuťové poháriky a iné zvyky nás prenesú do dávnych čias.
Prečítajte si: Chceli by ste mať doma Muža s varechou? Verte, že áno.
Stredné Slovensko – pečený baranček nesmie chýbať
Biela sobota rozvoniava na Orave a Liptove špeciálnym kysnutým koláčom, ktorý domáci nazývajú baba. V Banskej Bystrici sa pečie jahňa plnené jahňacími vnútornosťami a rožkami. Na stoloch nájdete tiež ruské vajíčka so zemiakovým šalátom, ktorý sa prelieva domácou majonézou. Pečie sa aj sladký baranček a na Veľkonočný pondelok je tradičná šibačka a oblievačka. Tento zvyk je typický od západného Slovenska po stredné a siaha až po región Oravy.
Západné Slovensko – vyháňanie hlodavcov a škodcov
Veľkonočné sviatky na západnom Slovensku sú známe bohato obloženými misami s údeným mäsom, šunkou a varenými vajíčkami na tvrdo, doplnené chrenom a kyslými uhorkami. Medzi najobľúbenejšie dezerty patria jednoznačne štrúdle. Môžu byť makové, čerešňové, tvarohové, ale aj jablkové. Na západe sa pečú aj bratislavské rožky a bábovky s orechmi a makom. Ponitrie je známe prípravou osúcha, ktorý sa pečie na Bielu sobotu.
Zelený štvrtok sa v minulosti niesol v znamení vyháňania hlodavcov, či iných škodcov. Gazdovia a gazdiné po dvoroch štrngali zväzkami kľúčov alebo na poli búchali cepmi o zem. Na strednom Slovensku na Veľkonočný pondelok prevláda oblievačka, na západnom zase šibačka. Na vidieku nechýbajú kroje a spev. A cítiť tu aj vplyv západu, preto sa súčasťou tradícií stalo aj hľadanie vajíčok poschovávaných po dvore a v záhradách.
Východné Slovensko – posväcovanie obradného jedla
Aj na východnom Slovensku voňajú kuchyne výnimočnými špecialitami. Tradičný koláč pascha sa pečie na Bielu sobotu a je plnený tvarohom a hrozienkami. Na Veľkonočnú nedeľu sa pripravuje sirek z mlieka a vajíčok. Zachoval sa tiež zvyk posväcovania obradného jedla a v pondelok sa dievčatá nevyhnú výdatnej oblievačke.
Severné Slovensko – zvonenie zvonov, trasenie stromov
Ak zavítate do Popradu a na Liptov, na veľkonočnom stole nájdete údenú šunku, varené vajíčka a syrovú hrudku. Na Kysuciach sa na Zelený štvrtok počas zvonenia zvonov trasie stromami, aby zarodili veľa ovocia. Počas Veľkonočného pondelka po oblievačke rozdávali dievčatá vajíčka svojim kupačom. Na vajíčkach, ktoré sa volali Písanky, vyškrabali nielen výzdobu, ale aj veršík. Dievčina napísala mládencovi to, čo by mu inak nepovedala.
Južné Slovensko – na raňajky žihľavová praženica
Na Bielu sobotu sa pečie baránok zo zmesi vajec, žemlí a klobásy. V Novohrade sa pečie mrváň, v Tekove calta, v Honte mrváne. V Lučenci varia kyslú vajíčkovú polievku a na raňajky podávajú žihľavovú praženicu. Pondelková oblievačka trvá od rána do neskorého večera.
Prečítajte si: Najlepšie zaujímavosti a zábavné fakty o Veľkej noci
Sviatočné dni venujte oddychu
Či už sa chystáte variť, piecť alebo tvoriť tradičnú veľkonočnú výzdobu, využite sviatočné dni najmä na oddych a stretnutie s rodinou. Nemusíte všetko stihnúť, nemusí byť všetko dokonalé. Užite si pohodu a blízkosť milovaných. Voľné dni prežite tak, aby ste si predovšetkým oddýchli.
Zdroj foto: Pixabay
