Vysvedčenie nesmie byť dôvodom pre strach

Je tu polročné vysvedčenie, ktoré by malo byť obrazom toho, ako naše deti v škole prosperujú a ako sa im darí. ALE… Je tu mnoho ALE a je potrebné, aby sme si uvedomili, o čom sú vlastne známky a aký odkaz nám polročné ocenenie snahy našich detí má priniesť.   

Sme rodičia, ale boli sme aj deťmi a polročné, či koncoročné vysvedčenia sme vnímali rôzne. A to, ako sme ho vnímali, dosť záležalo od našich pováh, ale aj od prístupu rodičov. Niektoré deti mali strach, obavy prísť domov. Iným to bolo jedno alebo sa nemali čoho báť, lebo na vysvedčení svietili samé jednotky. Niektorí rodičia zmýšľali pohodovo, iní nátlakovo, zúrivo a ponižujúco. Kde ste teraz vy? Kde sa nachádzajú vaše deti? Ako vlastne pristupovať k deťom, k známkam a k vysvedčeniu?

Autor foto: Image by Freepik

Známky nie sú všetko

Aký obraz nám o našom dieťati známky dávajú?

Každý vnímavý rodič, ktorý so svojim dieťaťom komunikuje a dennodenne vidí jeho prípravu do školy vie, čo môže očakávať, s čím potrebuje dieťa pomôcť a ako učenie zvláda. Je potrebné si uvedomiť, že známky sú len zlomok obrazu o vedomostiach dieťaťa a posledné, čo by sme mali robiť, je kvôli známkam ho trápiť. Rodič najlepšie pozná svoje dieťa a učiteľ nemusí byť vždy objektívny. Na druhej strane, neobjektívnosť nemá čo v radoch učiteľov robiť, ale aj rodič by mal byť úprimný voči sebe aj voči svojmu dieťaťu. Spolupráca rodičov a školy je podstatná a pohľad na prípadnú zlú známku taktiež. Nebojte sa komunikovať. Trojka rodič, dieťa, učiteľ musí jednoducho fungovať.

Prečítajte si: Lektorka komunikácie: Prečo by sme deti nemali chváliť a čo robiť miesto toho?

Stojte na strane dieťaťa

Máte pocit, že niečo nie je v poriadku?

Inštinkt nepustí a vy vidíte, že sa s vašim dieťaťom niečo deje. Zlá známka ho mimoriadne trápi, aj keď sa snažíte dookola vysvetľovať, že známky neodzrkadľujú vždy len a len vedomosti. Avšak, pokiaľ vám dieťa dáva najavo, že bolo ohodnotené nespravodlivo, stojte pri ňom a zistite viac. Návšteva školy a rozhovor s učiteľom vám zodpovie mnohé otázky. Nemajte strach, že možno spustíte lavínu. Konštruktívna kritika a komunikácia sú najdôležitejšie.

Dôvera nadovšetko

Bojí sa vaše dieťa vysvedčenia?

Zamyslite sa nad tým, aký je dôvod strachu vášho dieťaťa pred vysvedčením. Rozmýšľajte, či vám dôveruje, či má mať z čoho strach. Napokon, ak sledujete vývoj, ak máte záujem, nebude vysvedčenie veľkým prekvapením. Tak čoho by sa malo dieťa báť? Hnevu, pocitu, že zlyhalo, že vás nepoteší, že sklame? Alebo si samé sebe vyčíta, že mohlo urobiť viac? Nech je už dôvod strachu akýkoľvek, eliminujte ho. Nemal by mať miesto v životoch vašich detí. Snažte sa dôverovať svojim deťom a urobte všetko preto, aby dôverovali deti vám. Obdobie polročných či koncoročných vysvedčení je na to ako stvorené. Na dôvere však pracujte po celý rok. Verte, že sa vám táto práca v dobrom vráti.

Autor foto: drobotdean on Frepik

Ako to celé vidím ja…

Rozhodla som sa, že budem trošku osobná, pretože sa vo svojim okolí už roky stretávam s rôznymi prístupmi k deťom, škole, učeniu, či k ohodnoteniu.

Prvoradé je si uvedomiť schopnosti a možnosti svojho dieťaťa. Úprimné prijatie osobnosti dieťaťa je základom. A tiež pochopenie prípadných porúch učenia, za ktoré dieťa nemôže. Taktiež je dôležité poznanie, že hoci deti dedia naše gény, nebývajú to vždy len tie najlepšie. Ak sme na škole vynikali, deti nemusia.

Našim cieľom by mal byť v prvom rade záujem, ku ktorému si nabalíme batoh trpezlivosti a objektivity. Nájdime si čas na učenie sa s dieťaťom, aby sme objavili, aké sú jeho danosti a v čom vyniká. Určite popritom objavíme aj to, čo mu až tak nejde. Zamerajme sa na pomoc tam, kde to potrebuje a pokojne požiadajme o pomoc aj školu a odborníkov.

Prečítajte si: Z kritizovania urobte prednosť: 4 dôvody prečo sa nemusíte vyhýbať kritike

S deťmi o známkach hovorme. O dobrých aj „zlých“. Potrebujú mať pocit, že sa zaujímame a že im pomôžeme, ak o to požiadajú. Neznamená to, že za nich urobíme projekt, či domácu úlohu. Znamená to, že budeme pri nich a navedieme ich na cestu, po ktorej to ľahšie zvládnu.

Neporovnávajme. Každé dieťa je iné a inak napreduje. Každé je svojsky výnimočné. Známky naozaj nie sú všetko, a tiež deti nemusia vynikať vo všetkých predmetoch. Veľmi rýchlo spoznáte, že majú k niečomu bližšie a veľa urobí aj sympatia, či antipatia k učiteľovi, a tým aj k danému predmetu, pretože to skutočne veľa zaváži.

Nikdy nezabúdajte, že ste aj vy boli deťmi a pri polročnom vysvedčení si uvedomte, že je to len oznam o tom, v čom môžete skúsiť spoločne pridať. Kto? Trojka rodič, dieťa, učiteľ.

Autor titulná foto: rawpixel.com by Freepik