Autorka Eva Kőrösi prináša knihu o emóciách pre deti: Príbehy Žirinky a Zebričky, ktoré pomáhajú pochopiť pocity

Eva Kőrösi, autorka novej detskej knihy, sa rozhodla priblížiť deťom tému emócií prostredníctvom príbehov zo života, ktoré sú plné reálnych situácií, aké zažívajú deti každý deň. Inšpirovaná vlastnými deťmi a skúsenosťami z kurzu filiálnej terapie, vytvorila príbehy, ktoré pomáhajú deťom porozumieť a spracovať pocity ako strach, smútok, hnev či radosť. Kniha, ktorá vychádza na jar 2025, podporuje otvorenú komunikáciu medzi deťmi a rodičmi a pomáha im lepšie zvládať emočne náročné situácie.

Čo vás vlastne inšpirovalo, aby ste napísali knihu o emóciách pre deti?

Inšpirovali ma moje deti, kurz filiálnej terapie, ktorý som absolvovala, a zistila som, že mnohé veci ako mama nerobím správne. Inšpirovala ma aj moja vlastná vnútorná motivácia, že by som si priala, aby všetky deti mali možnosť prejaviť svoje emócie, prežiť ich, spoznať ich, komunikovať o nich s rodičmi a naučiť sa ich lepšie zvládať v dospelosti.

Ako si myslíte, že deťom pomôže, keď sa naučia lepšie rozumieť svojim emóciám?

Knižka nie sú fantazijné príbehy, ale sú to príbehy sestier Žirinky a Zebričky, ich rodičov a kamarátov, ktorí každodenne zažívajú rovnaké situácie, ako bežne zažívajú deti a ich rodičia. V šiestich príbehoch – v škôlke, s maminkou, s ockom, na ihrisku, pri hre a v obchode – zažívajú emócie strachu, smútku, šťastia, hnevu, zahanbenia aj odmietnutia. A práve v týchto príbehoch môže dieťa aj rodič vidieť, ako môže byť silná emócia dieťaťa pochopená, uznaná, podporená a zároveň rešpektovaná, nech je akákoľvek, a to bez nálepkovania, ako dobrá alebo zlá. Deti sa cez jednoduché knižné príbehy môžu naučiť, že emócie sú prirodzená súčasť ako detí, tak aj dospelých. A práve deti si nimi vyjadrujú svoje potreby.

Krojované bábätká: Láska k tradíciám a nežnosť materstva v každom zábere

Čo bolo pre vás pri písaní tejto knihy najväčšou výzvou a ako ste ju zvládli?

Najväčšou výzvou bolo utriediť si všetko, čo by som chcela napísať a dať na papier dieťaťu a rodičovi v takej forme, aby to bolo naozaj jednoduché na čítanie a ľahké pochopenie pre rodičov a aj pre to najmenšie dieťatko. Cieľom bolo, aby sa slová a emócie zobrazené v ilustráciách dobre prepojili, aby si dieťa dokázalo lepšie predstaviť príbeh, situáciu a emóciu a zobrať si z toho čo najviac.

Aký efekt si prajete, aby kniha mala na rodičov a deti, keď ide o zvládanie emócií?

Prajem si, aby deti aj vďaka knihe a jej aktivite na konci (spoločné cvičenie pre dieťa aj dospelého) vedeli, že existuje aj iná cesta, ako „neplač, veď v škôlke bude dobre“. Taká, ktorá neberie dieťaťu emóciu smútku a strachu zo škôlky, ale necháva ho prežiť si tieto pocity spolu s vyjadrením opory: „Rozumiem ti, že si smutná a máš strach zo škôlky a nových vecí. Môžeš byť smutná a plakať. Som tu pri tebe.“

Ako ste pri tvorbe postáv Žirinky a Zebričky prišli na nápady? Máte nejaký osobný príbeh za týmito postavami?

Postavy Žirinka a Zebrička boli spočiatku imaginárne a stvárňovali ich moje dve ruky, ktoré sa v ťažkých chvíľach a silných emočných situáciách prihovárali mojim deťom ako dve kamarátky. Tieto kamarátky nie sú ako rodič, nesúdia, nekritizujú, nerozkazujú a dávajú dieťaťu pochopenie, stotožnenie sa s jeho emóciami a občas aj odporúčania či pomocnú ruku. Funguje to tak, že moje ruky (dnes sú to maňušky) pomáhajú dieťaťu, alebo naopak, dieťa pomáha a hľadá riešenia pre maňušky.

Preto ku knihe neoddeliteľne patria aj dve ručne šité maňušky Žirinka a Zebrička, ktoré  vznikli presne podľa dizajnu detskej knihy. S týmito maňuškami vie rodič, starý rodič, učiteľ, tak ako aj ja so svojimi deťmi, pracovať v rôznych náročných a ťažkých situáciách. A môžu byť veľmi terapeutické pre dieťa aj rodiča, nápomocné a podporujúce. Keď si vezmem na ruky maňušky, tak zrazu nie som rodič plný emócií. Zmením tón hlasu a snažím sa byť milé zvieratko, ktoré komunikuje s mojou dcérou. Má to dobrý vplyv na dieťa a aj na samotného dospelého pri vypätých silných emóciách.

Inšpirovali vás pri písaní tejto knihy nejaké konkrétne zážitky alebo príbehy, ktoré ste zažili?

Určite áno, niekedy mám pocit, akoby bola celá kniha o nás, o mojich dvoch dcérach. Ale myslím, že sa v nej nájde každý rodič, pretože sa v týchto situáciách nachádza každý z nás určite nejedenkrát pri výchove a rodičovstve. Všetky príbehy sú situácie, ktoré som si aj ja sama ako mama prežila so svojimi dvoma dcérami.

Pre aký vek detí je podľa vás kniha najvhodnejšia a prečo práve pre tento vek?

Kniha je určená pre deti od 3 do 8 rokov. Je to však orientačná veková hranica, pretože hneď prvý príbeh je o škôlke, a ten, ako aj mnohé ďalšie, určite zasiahnu aj deti mladšie ako 3 roky. Rovnako predpokladáme, že deti staršie ako 8 rokov už možno nebudú mať záujem o témy v knihe. Avšak, nie je dieťa ako dieťa, a knihu si môžu čítať deti aj samé, pretože emócie predsa má každý z nás – malý aj veľký.

Ako si predstavujete, že ilustrácie v knihe dopĺňajú celkové posolstvo o emóciách?

Vybrala som si ilustrátorku Ninu Bohušovú, ktorá sa venuje detským, rozprávkovým ilustráciám. Spoločne sme vymýšľali, čo kde a ako bude zobrazené, a ona vytvorila ilustrácie na každej jednej strane, kde sú zachytené všetky emócie – strach, smútok, hnev, radosť, rozbláznenie, hanba aj odmietnutie.

Ak by ste mohli, čo by ste chceli, aby si deti najviac zapamätali z vašej knihy?

Pre mňa najhodnotnejšie by bolo, keby si deti aj dospelí z knihy odniesli to, že prejaviť emócie je v poriadku. Že sa môžu hnevať, plakať, smútiť, mať strach, rovnako ako sa môžu radovať a byť šťastím rozbláznení.

Ako si predstavujete, že kniha môže ovplyvniť vzťahy medzi rodičmi a deťmi pri riešení ťažších emócií?

Minimálne v tom, že aj rodič, aj dieťa si vďaka príbehom uvedomia, že emócie sú prirodzené. Že ich prijatím rodič ani dieťa nestrácajú kontrolu, naopak, dávajú dieťaťu možnosť prežiť si každú jednu emóciu, spoznať ju a naučiť sa na ňu reagovať a neskôr ju zvládať. Knižka ponúka pre deti aj dospelých aj aktivitu – cvičenie na konci knihy. Ponúka možnosť spoločnej aktivity, kde sa obaja o emóciách komunikujú, a dospelému sú ponúknuté slovné odporúčania a gestá, ktoré pomôžu pri prijímaní a rešpektovaní emócií dieťaťa.

Kedy sa môžeme tešiť na vydanie vašej knižky?

Už začiatkom marca ideme do tlače, vlastne hneď po skončení kampane, ktorá beží na https://donio.sk/zirinka-zebricka do 27. 2. 2024. Takže verím, že koncom apríla bude knižka na svete. 🙂

V kampani je stále možnosť podporiť nás (knižku, maňušky a ďalšie veci si predobjednať), a tým nám pomôžete ísť do tlače s väčším nákladom, ktorý nám pomôže, aby sa knižky dostali do slovenských kníhkupectiev aj verejných knižníc. Za čo všetkým nesmierne ďakujem a vážim si to!

zdroj foto: Eva Kőrösi