Úzkosť a depresia medzi deťmi narastajú: Čo ohrozuje duševné zdravie detí?

V dnešnej dobe sa čoraz viac detí a mladých ľudí stretáva s psychickými problémami. Jedným z hlavných faktorov je tlak na výkon a obavy z neúspechu. Dôvodom je fakt, že kladie súčasná spoločnosť na deti vysoké nároky, či už v škole, v športe alebo v sociálnych vzťahoch. Výsledkom je nárast úzkosti, depresie a iných psychických ťažkostí.

Mnoho detí pociťuje strach z neúspechu, ktorý môže pochádzať zo školských povinností, očakávaní rodičov či vplyvu sociálnych sietí. Porovnávanie sa s rovesníkmi, tlak na dosahovanie vynikajúcich výsledkov a neustále hodnotenie tak môžu viesť k nízkej sebadôvere a stresu. A dlhodobý stres zase zvyšuje riziko vzniku psychických problémov.

Negatívne dopady na duševné zdravie detí

Podľa viacerých štúdií sa psychické problémy u detí a mladistvých v posledných rokoch zintenzívnili. Pandémia COVID-19 tento trend ešte viac prehĺbila, nakoľko izolácia, online vzdelávanie a obmedzenie sociálnych kontaktov negatívne ovplyvnili duševné zdravie mnohých detí.

Prieskum odhalil nedostatok pomoci pre deti

Úrad komisára pre deti (ÚKPD) v spolupráci s Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety realizoval celoslovenský prieskum názorov detí. Zapojilo sa doň 1 120 žiakov siedmych ročníkov základných škôl zo 67 škôl, pričom zastúpenie chlapcov a dievčat bolo rovnomerné. Komisár pre deti Jozef Mikloško pre TASR uviedol, že samotné deti označili duševné zdravie za tému, ktorá ich najviac trápi. „Na Slovensku pripadá jeden školský psychológ na sedem škôl, pričom viaceré pozície zostávajú neobsadené. Podpora vzdelávania a prípravy odborníkov v tejto oblasti je dlhodobý proces. Práve preto zdôrazňujeme význam prvej pomoci v oblasti duševného zdravia. Rodičia, učitelia, vychovávatelia a tréneri by mali byť prvou záchytnou sieťou, ktorá deťom pomôže pri ich problémoch,“ dodal Mikloško.

Prečítajte si: Ako naučiť deti hodnote peňazí: Rady a inšpirácie pre rodičov

Výsledky prieskumu

Zdroj: Pexels_Kampus Production

Zber dát sa uskutočnil prostredníctvom elektronického dotazníka na 67 základných školách na Slovensku priamo v triedach za účasti vyškolených anketárov od novembra 2024 do februára 2025. Výskum prináša poznatky o tom, ako sa deti cítia v rodine, škole, vo vzťahoch, ako vnímajú bezpečie a aké majú obavy.

Prvý prieskum názorov detí zrealizoval ÚKPD v roku 2022. Výsledky prieskumu tiež ukázali, že deti vyrastajúce v stabilnom rodinnom prostredí s oboma rodičmi prežívajú najväčší pocit bezpečia a dôvery v život. Výrazný posun nastal v hodnotení úlohy otcov, oproti prieskumu z roku 2022 sa posunuli na druhú priečku v rebríčku dôležitosti. Zároveň sa zvýšila dôvera voči kamarátom, zatiaľ čo online vzťahy zostávajú na chvoste rebríčka dôvery.

Obavy detí 

Deti sa najviac obávajú školského neúspechu. Na druhom mieste je strach zo samoty, ktorý je výrazne silnejší u dievčat než u chlapcov. Dievčatá taktiež častejšie pociťujú obavy z výsmechu, priberania na váhe a kyberšikany. Prieskum tiež ukázal, že 4,2 percenta detí nemá žiadneho kamaráta a takmer polovica, 47,9 percenta, trávi na sociálnych sieťach viac ako štyri hodiny denne.

Odborná garantka výskumu Mária Dědová zdôraznila, že jedným z kľúčových zistení je, že deti vnímajú úzkosti, depresie a samovraždy ako najväčšie ohrozenie. „To poukazuje na nevyhnutnosť systematického riešenia tejto problematiky. Zároveň sa ukázala dôležitosť tém ako šikanovanie a rodinné vzťahy. Naopak, kyberpriestor deti nepovažujú za výrazné ohrozenie, čo naznačuje potrebu intenzívnejšej edukácie v oblasti online bezpečnosti,“ doplnila Dědová.

Pozitívum vidia deti vo vzdelávaní

Medzi pozitívne výsledky podľa ÚKPD patrí vysoká hodnota, ktorú deti pripisujú vzdelaniu. Prvýkrát bol skúmaný aj význam viery, ktorá sa prekvapivo zaradila medzi päť najdôležitejších hodnôt. Naopak, značkové oblečenie považujú deti za najmenej podstatné. Strach zo šikany medzi deťmi klesol a celková miera šikanovania je nižšia než v okolitých európskych krajinách. Výsledky ukazujú, že ak deti vidia šikanu, vo väčšine prípadov ju nahlásia učiteľovi alebo sa pokúsia si šikanovaného spolužiaka zastať. „Výsledky prieskumu jasne ukazujú, že otvorené rozhovory o problémoch detí, ich pocitoch a strachoch majú veľký význam. Diskusia o týchto témach pomáha situáciu postupne zlepšovať,“ uzatvoril komisár pre deti.

Ako pomôcť deťom zvládať psychické problémy?

Zdroj: Pexels_Kampus Production

Naše deti potrebujú predovšetkým cítiť, že majú podporu zo strany rodičov, učiteľov a blízkych. Dôležité je otvorene sa s nimi rozprávať o ich pocitoch a problémoch. A zníženie tlaku na výkon je tiež tou správnou cestou. Je nevyhnutné, aby deti neboli vystavené nadmernému tlaku na dokonalosť. Naučme ich, že chyby sú prirodzenou súčasťou učenia a pomáhajú budovať zdravý postoj k neúspechu.

Neoddeliteľnou súčasťou životov detí by mala byť fyzická aktivita, pobyt v prírode, kreatívne činnosti a kvalitný spánok. Povzbudzujme deti k oddychu a relaxácii. Majú pozitívny vplyv na ich duševné zdravie.

Napriek všetkej snahe a podpore sa však nie vždy podarí dosiahnuť dobre smerovaný zámer. Ak si rodičia alebo učitelia všimnú, že dieťa trpí dlhodobým smútkom, úzkosťou alebo stratou motivácie, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc, napríklad psychológa. Nebojme sa požiadať o pomoc.

Prečítajte si: Aneta Chlebničanová o kurikulárnej reforme školstva: Ľudské prijatie každého jedného dieťaťa je to najdôležitejšie

Priorita by mala byť jasná 

Duševné zdravie detí by malo byť prioritou nielen v rodinách, ale aj v školskom systéme a spoločnosti ako celku. Dôležité je vytvárať prostredie, kde sa deti nebudú báť zlyhania, ale budú vnímať neúspech ako prirodzenú súčasť života. Len tak môžeme pomôcť mladým ľuďom vyrastať v sebavedomé a duševne zdravé osobnosti.

Zdroj: TASR

Zdroj titulná foto: Pexels_Keenan Constance